Keď nahliadneme do jeho životopisu, zistíme, že nemá nijaké formálne vzdelanie v nijakej z oblastí, ktorým sa venuje. V skutočnosti bol jeho životný osud asi najviac poznamenaný dvadsaťročným pobytom v komunite náboženského vodcu Šrí Aurobinda, kam ho odviedli, keď v dvanástich rokoch osirel. Tu objavoval aj svoje prvé duchovné zážitky, ktoré vychádzali z dlhých, až štrnásťhodinových meditácií. Jeden zážitok opisuje aj v svojom príhovore 5. 11. 1997: „Meditoval som, a zrazu vidím predo mnou, za mnou, všade okolo mňa bol Šrí Aurobindo, ktorý ležal v tranze s rukami skríženými na prsiach... A tak som na jednej strane mal potešenie zo svojho vysokého stupňa meditácie, ale na druhej strane som si vravel: Ako vstanem? Ako môžem stúpiť na prsia Šrí Aurobindovi? Tak to trvalo asi pätnásť minút. Vtedy prišla Matka (predstavená komunity, pozn. autora), meditovala so mnou asi päť minút a potom sa na mňa usmiala a odišla. Hneď nato Šrí Aurobindovia boli preč, jednoducho zmizli." Od Šrí Aurobinda, zakladateľa komunity (ášramu), v ktorom Šrí Činmoj vyrastal a ktorý sa takto Šrí Činmojovi zjavil, aj Šrí Činmoj prevzal základný smer svojho učenia, tzv. integrálnu jogu. Tá učí, že treba spojiť umenie, šport a duchovné techniky do jedného celku, aby sa dosiahol duchovný pokrok. V tom istom príhovore opisuje, ako po prvýkrát videl boha Krišnu. Rozpráva, že v roku 1944, keď pracoval na poli, len tak sa pozrel hore na mangovník a uvidel, že všetky plody (zrelé či zelené) sa stali Krišnom. Potom sa dokonca i listy zmenili na Krišnu. Až nakoniec sa celý strom stal Krišnom hrajúcim na flautu.

Dvadsať rokov v takomto prostredí meditácií a videní mal teda za sebou Šrí Činmoj, keď sa v roku 1964 rozhodol odísť do Spojených štátov amerických. Tam najprv dva roky pracoval na indickom konzuláte. Onedlho sa však začal venovať výlučne duchovnej činnosti a zhromažďovaniu žiakov. Usadil sa natrvalo v oblasti Jamaica, neďaleko New Yorku a vytvoril tak základ pre ústredie svojho, dnes už celosvetového hnutia. Keď opisujeme život Šrí Činmoja, nemali by sme sa vracať len do Bengálska z roku 1931, kde sa narodil pod menom Chinmoy Kumar Ghose, ale mali by sme začať jeho údajnými predchádzajúcimi inkarnáciami.Šrí Činmoj ako hinduista samozrejme verí v prevteľovanie a ako majster si vie na svoje predchádzajúce inkarnácie spomenúť. Zväčša však o nich nechce hovoriť. Takže, keď sa ho raz jeden jeho žiak pýtal: „Môžem sa vás opýtať na niečo z vašich predchádzajúcich inkarnácií?" - vyhýbavo mu odpovedal: „Čo mám spoločné so svojimi predchádzajúcimi inkarnáciami? Povedzme, že viem, že som bol v svojej predchádzajúcej inkarnácii zlodej. Keď o tom poviem ľuďom, bude ma to kompromitovať, tak prečo by som vám o tom mal rozprávať? Zlodej nikdy neprizná, že je zlodej. A naopak - keď vyhlásim, že som bol v skoršej inkarnácii veľmi významný a dobre známy, poviete: Ako je to možné, že v tejto súčasnej inkarnácii nikto o vás nevie, hoci ste už dosiahli vek štyridsaťjeden rokov? Takže aj tak je to všetko nanič." Napriek tomu z iných prameňov vieme o jeho presvedčení, že vo svojich minulých životoch bol významnými osobnosťami. Napríklad, keď sa vysvetľuje, prečo si Šrí Činmoj obľúbil práve film Mrs. Doubtfire: „Málokedy chodí Šrí Činmoj so svojimi vyznávačmi do kina - boli to len filmy ako Hviezdne vojny, E. T., JFK, a tentoraz Mrs. Doubtfire. Tento film ho obzvlášť zaujal, pretože sa tam herec prezlieka za ženu - a on toto musel robiť v svojej inkarnácii ako Gorakshanath. Vo svojej vlastnej inkarnácii ako Gorakshanath (pribl. 10. či 11. stor. n. l.) bol žiakom veľkého ošivaitského majstra Matsyendranatha. Bolo to v tejto inkarnácii, keď guru po prvýkrát dosiahol Realizáciu boha. Potom mal guru niekoľko ďalších inkarnácií, než sa ako Chinmoy Kumar Ghose 27. augusta 1931 v bengálskej Shakpure inkarnoval pre tento život. (...) Zo svojich ďalších inkarnácií sa guru zmienil len o dvoch, v ktorých sa svojho času objavil ako dôležitá postava, avšak aktívne neprejavil svoju realizáciu boha. Tieto dve inkarnácie sa udiali počas Francúzskej revolúcie v Paríži na konci 18. storočia, v ktorej bol guru sťatý ako jeden z hlavných revolucionárov, a na začiatku 19. storočia v raných Spojených štátoch, kde guru zastával vysoký úrad vo vláde..."

Inkarnáciu ako takú vidí Šrí Činmoj veľmi prakticky. Hovorí: „Keď ste niečo neurobili v minulosti, môžete to urobiť teraz, a ak to neurobíte teraz, môžete to urobiť zajtra. To je účel reinkarnácie - keď ste niečo nedorobili, budete mať na to príležitosť v ďalšom živote."

 

Duchovné praktiky

Nielen vo viere v prevteľovanie však zostáva Šrí Činmoj verný svojmu hinduistickému pôvodu. Všetko jeho učenie odráža jeho hinduistický pôvod a výchovu v ášrame Šrí Aurobinda. A tak i jeho duchovná prax sa typicky opiera o meditáciu, tranz, kontempláciu a pod. Sám väčšinou tieto praktiky zahŕňa do sústavy troch krokov: koncentrácia - meditácia - kontemplácia. Na osvojenie si koncentrácie používa najrozličnejšie praktiky. Jedna z nich je napr. táto: „Najskôr si nakreslite na stenu na úrovni očí malé koliesko a v jeho vnútri malý čierny bod. Mal by byť čierny; nie modrý či červený ani nijakej inej farby. Potom si staňte čelom k stene vo vzdialenosti asi jedného metra a zamerajte svoju pozornosť na koliesko. Vaše oči by mali byť uvoľnené a napoly otvorené. Nechajte silu vašej koncentrácie prichádzať zo stredu vášho čela. Po troch či piatich minútach otvorte oči dokorán a snažte sa cítiť, že od hlavy po pätu ste len oči. Celá vaša fyzická existencia sa nestala ničím iným ako pohľadom a tento pohľad je zameraný na bod vo vnútri kolieska. Teraz začnite zmenšovať predmet vašej koncentrácie. Po niekoľkých sekundách sa pokúste cítiť, že sa celé vaše telo stalo také maličké, ako je bod na stene. Snažte sa cítiť, že tento bod je ďalšou časťou vašej vlastnej existencie. Potom vojdite do bodu, preniknite ním a choďte na druhú stranu. Z druhej strany bodu nazrite späť a uvidíte svoje vlastné telo. Vaše fyzické telo je na jednej strane, ale silou vašej koncentrácie ste vyslali svoje subtílne telo na druhú stranu bodu. Skrze svoje subtílne telo vidíte svoje fyzické telo a skrze svoje fyzické telo vidíte svoje subtílne telo."

Ďalšie dva kroky sú si také podobné, že dokonca ani Činmojovi žiaci si niekedy nie sú istí, či práve meditujú alebo kontemplujú. Šrí Činmoj potom definuje rozdiel takto: „Vo vnútornom svete, keď chcem vyletieť najvyššie, meditujem. A keď sa chcem vo vnútornom svete ponoriť hlboko, hlbšie, čo najhlbšie, vtedy kontemplujem."

No meditácia je predovšetkým každodenný chlieb duchovného života žiakov Šrí Činmoja. Rozoberá sa na mnohých stránkach kníh tohto hnutia a žiaci dostávajú množstvo pokynov, ako správne meditovať. V prvom rade sa odporúča čas, ktorý je pre meditáciu vhodný: „Najlepší čas na meditáciu je medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Je to Brahma Muhurta, Hodina boha. Nezáleží na tom, na akej úrovni ste, dokonca či ste len začiatočník; ak budete v tom čase meditovať, stretnete sa s veľmi malým odporom." Aj keď väčšina žiakov Šrí Činmoja v našich krajinách nemedituje tak zavčasu, očakáva od nich ich Majster, že svoju každodennú meditáciu uskutočnia pred 6.30 h. On sám vraj každé ráno v čase medzi 2.00 a 6.30 h medituje o svojich žiakoch a je možné sa vtedy na neho napojiť. Nevysvetlené však zostáva, ako je to s časovými pásmami, ktoré toto odporúčanie ignoruje. Keď totiž guru žijúci v New Yorku začína meditovať o 2.00 h, jeho českí  vyznávači majú už 8.00 h a svoje meditácie  dávno za sebou.

Aj prostredie meditácie určuje a odporúča Šrí Činmoj: „Keď meditujete doma, mali by ste mať kútik v svojej izbe, ktorý je absolútne čistý a posvätený - sväté miesto, ktoré používate len na meditáciu. Tam si môžete vytvoriť svätyňu a umiestniť do nej obraz svojho duchovného majstra,  Krista alebo nejakej inej milovanej duchovnej postavy, ktorú považujete za svojho majstra." Do meditácie sa možno uviesť najrôznejšími spôsobmi. Jedným z nich je napr. cvičenie: „Keď robíte nádych, opakujte raz meno boha, Krista alebo kohokoľvek obdivujete. (...) Potom zadržte dych a opakujte toto meno štyrikrát. A keď vydychujete, opakujte dvakrát meno alebo mantru, ktorú ste si vybrali. Len čo nadobudnete skúsenosť v tomto dychovom cvičení, budete schopní ho robiť v rozsahu štyri-šestnásť-osem: nádych na štyri doby, zadržanie dychu na  šestnásť a výdych na osem. (...) Niektorí ľudia cvičia v rytme štyri-šestnásť-osem, ale to je pre veľmi skúsených." Inokedy Šrí Činmoj odporúča svojim žiakom: „Predtým, než začnete svoju meditáciu, opakujte „Supreme" asi dvadsaťkrát tak rýchlo, ako je to len možné, aby ste prečistili svoj dych." Anglické slovo „Supreme", znamenajúce „Najvyšší" je v tomto hnutí ústredným pojmom pre Boha a často sa aj v českom prostredí používa v pôvodnej anglickej podobe.

Meditácia je teda ústredným náboženským úkonom v tomto hnutí. A Šrí Činmoj dáva meditujúcim veľké prísľuby. Hovorí: „... keď meditujeme, boh nám dopraje všetko, čo potrebujeme." Výsledkom meditácie však nemá byť len duchovné povznesenie; ona má do nášho fyzického sveta prinášať výsledky, vrátane uzdravení. Asi tak, ako keď Šrí Činmoj na otázku: Môže mi meditácia pomôcť pri vyliečení fyzickej choroby? odpovedá: „všetky choroby sú výsledkom prítomnosti negatívnych síl." Teda vlastne keď dôjde k duchovnej náprave, zmizne aj choroba. Inokedy na otázku, či môže meditácia pomôcť vyliečiť choroby tela, ako je napríklad vysoký krvný tlak? Šrí Činmoj jednoznačne odpovedá: „Meditácia nás privádza k nášmu zdroju. Kde niet nedokonalosti, niet ani choroby. (...) Vysoký krvný tlak, zlyhanie srdca a všetky choroby, ktoré sú známe v božom stvorení, sú výsledkom prítomnosti negatívnych síl. Tieto negatívne sily sa môžu prekonať len vtedy, keď sa odovzdáme kladnej sile. Keď meditujeme, snažíme sa stať dokonalým kanálom pre kladnú silu." Na otázku: Ako môžeme použiť meditáciu, aby sme sa zbavili bolesti? odpovedá: „Aby ste vyliečili bolesť, mali by ste sa snažiť vzývať svetlo. Bolesť je vlastne druh temnoty vo vnútri nás. Keď vnútorné svetlo či svetlo zhora začne pôsobiť v bolesti samej, vtedy sa bolesť odstráni a premení sa na radosť. Skutočne pokročilí hľadajúci môžu v skutočnosti cítiť radosť v bolesti samej. Ale pre toto musí byť človek veľmi vysoko pokročilý. Vo vašom prípade, počas svojej modlitby či meditácie by ste sa mali snažiť zniesť dolu svetlo zhora a cítiť, že bolesť je temnotou vo vnútri vás. Keď znesiete dolu svetlo, bolesť bude buď osvetlená a premenená, alebo odstránená z vášho systému."

Veľmi často sa v jeho učení hovorí aj o tzv. ašpirácii, ktorú jeho žiaci opisujú ako určitý vnútorný plameň alebo túžbu. V podstate ide o šifru pre všetko dobré, čo je skryté v človeku. Šrí Činmoj hovorí: „Hľadajúci má  najdôvernejšieho priateľa vo vnútornom svete - Ašpiráciu, vzrastajúce vnútorné volanie. Naopak má najhoršieho nepriateľa - Žiadosť. Chce byť úplne oslobodený od svojho nepriateľa, t. j. Žiadosti, a chce byť vždy so svojím priateľom - Ašpiráciou."

Dôležitou úlohu v Činmojovom systéme hrá spievanie slabiky Aum: „Aum je jeden, nedeliteľný zvuk; je to vibrácia Najvyššieho. Aum je zárodočným zvukom vesmíru, pretože týmto zvukom boh uviedol do pohybu prvú vibráciu Svojho stvorenia. Najsilnejšia zo všetkých mantier je Aum; Aum je matkou všetkých mantier. Každú sekundu boh tvorí sám Seba nového vo vnútri Aum. Bez zrodenia je Aum, bez smrti je Aum. Nič iné, len Aum existovalo, existuje a bude navždy existovať."

 

Okultné praktiky

V učení Šrí Činmoja majú dôležitú pozíciu i ďalšie praktiky, napr. čítanie z ruky alebo výklad snov. Sny podľa Šrí Činmoja hrajú podstatnú úlohu v duchovnom raste. Preto svojich žiakov vyzýva: „Vašou starosťou je len mať sny a s pomocou snov získať nový život a bežať v ústrety svojmu určenému Cieľu. Ak nevenujete patričnú pozornosť svojim snom, sny si uvedomia, že nie sú potrebné, a preto neprichádzajú a neklopú na vaše dvere. Tak ako je sedem vyšších svetov a sedem nižších svetov, je aj mnoho snových svetov." I pre sny, podobne ako pre meditáciu, sú najvhodnejšie včasné ranné hodiny: „Sny, ktoré dostávame v ranných hodinách medzi treťou a štvrtou v Brahma Muhurta či Hodine boha, sa pravdepodobne zhmotnia, avšak tieto sny si musíte chrániť pred nečistými myšlienkami. A ak máte sny pri zatmení Mesiaca alebo Slnka, tieto sny sa zvyčajne vyplnia."

Šrí Činmoj sa aj sám venuje výkladu snov svojich žiakov. Veľký význam dáva (podobne ako v živote) najrôznejším  farbám, ktoré sa v snoch vyskytujú. Hovorí doslova, že „každá farba má duchovný význam." Raz mu jedna žiačka rozpovedala svoj sen, aby ho vyložil: „Mala som sen o svojej staršej sestre. Bola oblečená do zeleného sárí a stála na ceste za súmraku." Šrí Činmoj jej sen vykladá v zmysle symboliky farieb: Zelená znamená nový život. Keď mala tvoja sestra zelené sárí, znamená to, že do nej vstúpil nový život, nová nádej. Podobne vykladá aj iný sen. Ďalšia žiačka sa ho pýta: „Snívalo sa mi o veľmi lesklom, jasne oranžovom hadovi. Čo to znamená? A Šrí Činmoj odpovedá: „Tento váš sen bol veľmi významný, ale farba, ktorú ste videli, nebola oranžová, ale zlatá. Zlatá farba znamená božské prejavenie. Had znamená energiu. (...) Keď vidíte čierneho hada, musíte vedieť, že to je nebožská sila. No keď vidíte zlatého alebo červeného hada, zlatá znamená božské prejavenie a červená znamená silu. Zlatý had znamená prejav božskej energie. Do vás, do vášho duchovného života, vstúpila božská energia a chcela skrze vás prúdiť v podobe prejavenia." A ešte jedna otázka: „Mal som sen, kde ste mi povedali, aby som pre vás urobil modrú loptu." A odpoveď: „Modrá znamená čosi veľmi rozľahlé, čosi nekonečné, a lopta znamená svet alebo univerzálne Vedomie. Modrá lopta tu predstavuje večný nástroj. Hovoril som ti, že Najvyšší ťa urobil svojím spoľahlivým nástrojom." Navyše čiernobiele sny majú znova svoju zvláštnu duchovnú dôležitosť, tak ako Šrí Činmoj vykladá: „Čiernobiele snívanie značí zjednotenie temnoty a svetla, noci a dňa, negatívnych, ničivých síl a pozitívnych, tvorivých síl."

Avšak nielen farby v snoch sú pre Šrí Činmoja správami o duchovnom stave dotyčného. Tak môže vysvetľovať: „Ak vidíte jeleňa, bežiaceho jeleňa, bez ohľadu na to, z akej úrovne vedomia váš sen prichádza, ukazuje to, že v svojom duchovnom živote bežíte veľmi rýchlo. Keď vidíte v sne slona, bez ohľadu na to, na ktorej úrovni sa sen odohráva, musíte cítiť, že ste v svojom duchovnom živote energeticky nabíjaní nezmernou silou. Keď vidíte psa, ktorý vás hryzie, znamená to, že ste stratili vieru v svoj duchovný život, v svojho majstra i v seba samého. Keď vás však pes nasleduje, znamená to, že máte absolútnu vieru v svojho majstra a ste jeho poslušnými žiakmi."

Bežné sú aj situácie, keď za ním chodia duše najrozličnejších ľudí. To sa môže údajne stať i počas inej aktivity alebo i prejavu: „Počas môjho rozhovoru s vami práve prišla duša Rekhovej sestry a sedela pri mojich nohách. Bola dobrou žiačkou, prejavoval som jej náklonnosť, ale ona opustila našu cestu. Ľudskými očami som sledoval rozpravu s vami a zároveň som svojím tretím okom sledoval ju. Práve teraz prišla duša Katyayani a obchádza okolo. Zatiaľ čo som hovoril s vami, jej duša sedela pri mojich nohách. Keby tu bol prítomný okultista najvyššieho rádu, ihneď by to uvidel. Katyayani žije v Kanade a Rekhova sestra v Novom Mexiku. Až z Kanady a Nového Mexika prišli ich duše ku mne." Raz dokonca pri svojom vystúpení vyhlásil, že k nemu práve prišla duša Václava Havla a požiadala ho, aby zaspieval istú pieseň.

Avšak nielen duše, ale všetky veci môžu komunikovať s ľuďmi, pretože každá vec má podľa Šrí Činmoja vedomie. Tým sa celý svet stáva pre Činmojových žiakov súborom najrozmanitejších dobrých či zlých živlov a vibrácií, s ktorými sa treba naučiť zaobchádzať a komunikovať. Vedomie týchto vecí totiž môže do človeka prechádzať. To platí samozrejme predovšetkým o strave. Šrí Činmoj vysvetľuje: „Vegetariánska strava hrá úlohu v duchovnom živote. Čistota je v živote ašpiranta nanajvýš dôležitá. Túto čistotu musíme zaviesť v tele, vo vitálne a v mysli. Keď jeme mäso, vchádza do nás agresívne zvieracie vedomie. Naše nervy sa stanú podráždené a nepokojné a toto môže zasahovať do našej meditácie. Keď hľadajúci neprestane jesť mäso, vo všeobecnosti nezíska jemné zážitky alebo jemné vízie." Ryby sú ešte škodlivejšie, pretože sú to „stvorenia plné lenivosti, záhaľčivosti, nehybnosti, nečistoty a nevedomia."

Na druhej strane sa Činmoj domnieva, že najviac vedomia majú sladkosti, po nich ovocie a napokon syr. Azda i v dôsledku toho sú sladkosti v tomto hnutí veľmi obľúbené. Zvláštnu dôležitosť dostáva jedlo vtedy, keď sa prijíma ako tzv. prasádam, teda keď sa predložením na oltár pred Činmojov obraz stáva zvláštnym duchovným pokrmom.

Treba však dávať pozor i na vedomie najrôznejších predmetov, obzvlášť pred meditáciou. Preto žiakov varuje: „Keď sa dotknete hmotného predmetu, vedomie predmetu hneď vstúpi do vás. Keď sa dotknete románu, okamžite do vás vojde vedomie autora. Keď ste ospalí a začnete robiť domáce práce preto, aby ste sa prebrali, vtedy do vás vstúpi vedomie domácich prác. Keď ste ospalí, najlepšie je osprchovať sa. Voda značí vedomie. Keď toto vedomie vstúpi do vás, nebudete spať." Raz dokonca Šrí Činmoj rozprával, ako komunikoval s vedomím svojich ponožiek, ktoré ho varovali, že môže dostať kŕč do nohy. On to však podcenil a neposlúchol, pretože sa domnieval, že ich vedomie je veľmi slabé. Nakoniec na túto ľahkovážnosť doplatil pri tenisovom zápase.

 

Postoj k iným náboženstvám

Napriek týmto svojim osobitým názorom je Šrí Činmoj ochotný prijať pod svoje krídla všetky ostatné náboženstvá. Obzvlášť v prvých fázach zoznamovania s týmto hnutím má záujemca dojem, že môže ísť o istý druh meditačného cvičenia otvoreného príslušníkom všetkých náboženstiev. Typická je kniha Meditace, vydaná i v Čechách. Na prvých dvesto stranách sa vôbec nehovorí o osobe Šrí Činmoja. Všetko je formulované celkom všeobecne nábožensky a takmer podlízavo voči kresťanom. V prvej časti knihy sa píše dokonca o meditácii o Panne Márii: „Cíťte, ako Panna Mária drží dieťa, Krista. Cíťte, že Božská Matka vás drží v náručí ako dieťa." Prvú zmienku o význame osoby Šrí Činmoja možno nájsť až na strane 201. Potom ale, hoci na začiatku svojej knihy bol celkom otvorený voči všetkým iným náboženstvám, dovedie svojho čitateľa k presvedčeniu, že aj keď boli tu na Zemi v minulosti i iní avatarovia (vtelenia božie), z ktorých väčšinou menuje Budhu, Krišnu a Krista, je omnoho lepšie mať v súčasnosti žijúcu inkarnáciu boha, ktorou je, samozrejme, on sám. Doslovne hovorí: „Nie je nevyhnutné mať žijúceho guru, ale iste je to vhodné. Viete, že existuje cieľ a chcete ho dosiahnuť. Ak ste múdri, prijmete pomoc od niekoho, kto vám môže ukázať najľahšiu, najbezpečnejšiu a najúčinnejšiu cestu k cieľu. Ak chcete, aby vám realizácia boha trvala stovky a tisíce rokov, nie je nevyhnutné mať duchovného majstra. Ale keď chcete dosiahnuť cieľ čo najrýchlejšie, vtedy je to nevyhnutné." Typické v tomto spôsobe argumentácie je to, že sa popri svojej vlastnej ponuke druhá možnosť nevylučuje ako záporná (tým by sa samozrejme mohol čitateľ odradiť), ale sa uvádza len ako menej výhodná (zaiste potom nikto nebude taký hlúpy, aby si vybral tú horšiu možnosť).

Keď sa dotyčný rozhodne pre žijúceho majstra, ktorým je Šrí Činmoj, predchádzajúca tolerancia a ústretovosť sa vytráca. Pravidlo je už celkom jasné: „Ak sa cvičíte v duchovnej disciplíne pod vedením jedného majstra, je vždy vhodné vzdať sa spojenia s ďalšími cestami." Žiak je potom úplne a bezpodmienečne naviazaný na svojho jediného majstra. To sa manifestuje i typickým náboženským úkonom tohto hnutia, totiž meditáciou nasmerovanou k tzv. transcendentálu. Transcendentál je fotografia Šrí Činmoja v zvláštnom, transcendentálnom stave mysle. Žiaci ju umiestňujú na oltár, ktorý si stavajú v svojom domove, a dostávajú sa do stavu vytrženia veľkým sústredením s upretým pohľadom na čelo Šrí Činmoja. Tak ako im odporúča: „Najlepší typ meditácie prichádza, keď vstúpite do môjho vedomia, dívajúc sa na moju fotografiu, kde som vo vysokom meditatívnom vedomí. Zatiaľ čo meditujete nad mojou fotografiou, nesmiete myslieť na nič iné. Len sa pokúste vhodiť svoje vonkajšie i vnútorné bytie s najväčšou ašpiráciou do môjho obrazu."

Zaujímavé je, že Šrí Činmoj odporúča, aby táto fotografia bola čiernobiela, pretože tak pôsobí účinnejšie. To môže mať svoje hlbšie dôvody. Keď totiž pri tomto sústredení na seba ide o autohypnózu, do ktorej sa žiak takto uvedie, potom - ako je všeobecne známe - predmet, ktorý nerozptyľuje svojimi farbami a obsahuje len čiernu a bielu, je oveľa účinnejším prostriedkom. Navyše je známe, že sústredenie na lesklé predmety uľahčuje autohypnózu. V tomto ohľade iste hrá fotografia holohlavého guru s lesknúcou sa plešinou svoju rolu. Inou pomôckou autohypnózy je pohľad do plameňa sviečky, čo sa tiež robí v tomto hnutí. Činmojova fotografia sa tak stáva pre jeho žiakov jedinou voľbou, keď hovorí: „Tí, ktorí sú mojimi skutočnými žiakmi, by nemali meditovať nad fotografiou nikoho iného, len nad mojou. (...) Po koncentráciu, po meditáciu, po kontempláciu, po všetko vnútorné vedenie by ste si mali prísť ku mne, pretože so mnou máte priame vnútorné spojenie. Preto vždy hovorím svojim žiakom, aby sa vnútorne obracali na mňa a ja im vždy pomôžem."

Skutočnú výlučnosť tohto hnutia je možné dokumentovať i Šrí Činmojovým rozdelením celého ľudstva na tých, ktorí stoja na strane dobra (boží) a na  všetkých ostatných, ktorí sú na druhej strane (proti bohu). „Guru na Zemi napočítal len veľmi málo ľudských bytostí na strane Najvyššieho - svojich žiakov (a skutočných žiakov ďalších žijúcich majstrov), ako aj asi dvesto ďalších ľudských bytostí, ktoré nemajú žijúceho majstra. Spolu len tri tisíc ľudí!!!" Keď sa teda uvádza, že žiakov Šrí Činmoja je celkom asi dvetisíc, potom na všetkých ostatných náboženských i nenáboženských ľudí, ktorí sú na tej správnej strane barikády, ostáva len tisícka. Navyše tých, ktorí nenasledujú nijakého indického guru (teda všetkých kresťanov, moslimov atď.) ostávajú na celom svete len dve stovky. (Žeby to boli sympatizanti s týmto hnutím?) Tak sa stáva Šrí Činmoj fakticky jedinou cestou a napriek všetkým proklamáciám je jeho učenie výlučné. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že toto hnutie vydalo napr. CD s nahrávkami spevu žiačok Šrí Činmoja, ktoré spievajú texty výrokov pápežov, Matky Terézie, biblických veršov atď., ktoré on zhudobnil. Ani to, že, žiaci Šrí Činmoja, keď sa usilujú o to, aby mohli svoje koncerty usporadúvať v kresťanských kostoloch, tak sa vedia vydávať aj za kresťanskú skupinu.

Samozrejme pri verejnej prezentácii hnutia o výlučnosti nehovoria. Tak to nie je ani pri koncertoch Šrí Činmoja, ktoré sú na verejnosti asi najvýraznejšou propagáciou tohto hnutia. Tieto koncerty vždy predchádza veľká náborová kampaň. A azda sa ani pred voľbami nestáva, žeby na nás hľadela tvár jedného muža z toľkých plagátov a billboardov, ako keď sa v nejakej krajine chystá tzv. mierový koncert Šrí Činmoja. Patria mu všetky voľné plochy na ohradách a stĺpoch, vo výkladných skriniach obchodov, na školských nástenkách a informačných centrách. Vari všade (okrem oficiálnych plôch na plagáty, kde sa musí platiť) je možné vidieť tohto starnúceho, čokoládovo hnedého muža.