V kresťanskej Európe skepticizmus na čas dlhší ako tisíc rokov zmizol zo scény, bol však znovu v inej podobe oživený začiatkom novoveku niekoľkými filozofmi, akými boli Bayle, Descartes, Montaigne alebo Hume. David Hume hovoril o „umiernenom skepticizme", ktorý požadoval našu aktívnu účasť vo svete a snažil sa o jeho vysvetlenie. V základoch vtedajšieho skepticizmu však stále ležalo presvedčenie o nespoľahlivosti nášho poznania. Až na začiatku 20. storočia sa objavila na scéne tretia podoba skepticizmu. Bol to Charles Pierce a americkí pragmatici, ktorí považovali skeptické pochybovanie len za jednu, prvú fázu v procese poznávania a tvrdili, že ju možno prekonať, ak máme na testovanie sveta dostatočné možnosti. Veda tak nadobudla presvedčenie, že spoľahlivé poznanie je možné a že je dosiahnuteľné neustávajúcim vedeckým úsilím. Táto podoba skepticizmu má teda pozitívny, konštruktívny charakter. Vedci si však uvedomujú, že skepticizmus je obmedzený len na špecifickú, skúmanú tému a že ich formulácie nie sú definitívne a môžu sa v budúcnosti modifikovať.

K tejto modernej podobe skepticizmu sa prihlásili v 70. rokoch 20. storočia novodobí skeptici, ktorými boli americkí vedci a filozofovia znepokojení narastajúcou nedôverou k vede a prudkým vzostupom iracionálnosti v spoločnosti. Rozhodli sa vybudovať hnutie, ktoré malo obhajovať vedu a vystupovať proti šíreniu nevedeckých, sprvu predovšetkým tzv. paranormálnych názorov.

Hlavnou príčinou tejto veľkej krízy dôvery vo vedu boli mnohé riziká modernej technickej civilizácie založenej na vedeckom poznaní. Za prvotnú príčinu všetkých takých rizík, akými bolo blížiace sa vyčerpanie prírodných zdrojov, devastácia a znečistenie prírody, dehumanizácia spoločnosti, narastajúce medzištátne konflikty, nebezpečenstvo atómových vojen a iné, bola preto označovaná veda. Odpor proti takému vývoju civilizácie vyústil v polovici 20. storočia do hnutia hippies. Mladí Američania reagovali na súčasný „pretechnizovaný a odcudzený" svet negativizmom, provokatívnym odmietaním modernej civilizácie a spoločenských konvencií a hľadali návraty k prírode.

Túto spontánnu aktivitu čoskoro nasledovalo už organizované a cieľavedomejšie hnutie New Age. Na nich potom nadviazali filozofovia, napríklad F. Capra, R. Sheldrake a neskôr predovšetkým P. Feyerabend a T. Kuhn, ktorí vypracovali novú filozofickú koncepciu - tzv. postmodernizmus. Ten bol charakterizovaný pluralizmom, relativizmom a výrazným antiscientizmom. Známe sú napríklad Feyerabendove slová o vede z roku 1975: „Veda má oveľa bližšie k mýtu, než je filozofia vedy ochotná pripustiť. Je to len jedna z podôb myslenia (...) a nemusí byť nutne tou najlepšou podobou. Je príliš nápadná, hlučná a bez hanby a považuje sa za nadradený spôsob myslenia len tými, ktorí sa už primárne rozhodli pre istú ideológiu. (...) Je zrejmé, že odluka štátu a cirkvi sa musí doplniť odlukou štátu a vedy, tejto najnovšej, najagresívnejšej a najdogmatickejšej náboženskej inštitúcie."

V dôsledku takých názorov prudko vzrástol v spoločnosti odpor k vede, a na druhej strane takisto prudko vzrastal záujem o všetky duchovné hnutia, najmä o nové sekty a nové pseudovedecké odbory, akými sú parapsychológia (v Európe zvaná psychotronika), astrológia, veštectvo, najrozmanitejšie ezoterické disciplíny a taktiež rôzne neúčinné diagnostické a liečebné metódy alternatívnej medicíny.

 

Nová éra skepticizmu

Ako reakcia na tento nebezpečný vzostup iracionálnosti v spoločnosti vznikla roku 1976 v USA z iniciatívy desiatok vedcov a filozofov - medzi nimi aj nositeľov Nobelových cien - nová organizácia, ktorej vodcovskou osobnosťou a dlhoročným predsedom sa stal humanistický filozof Paul Kurtz. Vystupovala pod názvom The Committee for the Scientific Investigation of Claims of the Paranormal (Výbor pre vedecké skúmanie paranormálnych názorov - CSICOP). Svoj filozofický prístup nazvali novým skepticizmom a sami sa označovali za skeptikov.

Neodpustím si tu poznámku, že to nebola príliš šťastná voľba. Vo verejnosti sa slovo skepsa stále chápe ako negativistický, pasívny postoj vyjadrujúci sklamanie a márnosť, čo je dodnes príčinou mnohých nedorozumení pri diskusiách s laikmi. V skutočnosti je ale nový skepticizmus pravým opakom pasívneho životného postoja. Od stredovekého skepticizmu sa líši tým, že pochyby sú len východiskom podrobnej nepredpojatej vedeckej analýzy.

Metódu skeptického skúmania nádherne spopularizoval belgický astronóm prof. de Jager, neskôr predseda Európskej skeptickej organizácie, keď vymyslel pre skeptické myslenie akronym EROS. Vychádzame totiž z Empírie, k analýze používame Rozum, k všetkým a ku všetkému pristupujeme Otvorene, ale vždy s predbežnou Skepsou.

Pôvodným programom skeptikov bola vedecká analýza pseudovedeckých názorov a nadprirodzených javov, ale postupne sa ich záujem rozširoval aj na ďalšie oblasti, v ktorých prevládali nevedecké a sporné názory. Bokom nezostala ani popularizácia vedy a presadzovanie kritického, racionálneho myslenia. Nový skepticizmus je teda synonymom kritického racionalizmu.

Dnes je CSICOP silnou organizáciou s vyše 50-tisícimi členmi, v USA má niekoľko výskumných centier bohato zásobených vedeckou literatúrou a aktívne analyzujúcich najrozličnejšie pseudovedecké a sporné fenomény. Vydáva časopis Skeptical Inquirer, dnes už celosvetovo rozšírený, organizuje pravidelné regionálne a národné vedecké konferencie a každý druhý rok usporadúva medzinárodný kongres v rôznych krajinách sveta. Jeho význam vo svete stúpa a pred piatimi rokmi bol CSICOP prizvaný ako poradný orgán do Organizácie Spojených národov.

Do skeptických tém, ktorými sa táto organizácia zaoberá, spadajú všetky javy umožnené údajne mimozmyslovým vnímaním (angl. ESP - Extra-Sensory Perception), teda najrôznejšie psychosenzorické alebo psychokinetické javy, ďalej všetky záhadné javy alebo pochybné metódy a disciplíny, ako je astrológia, grafológia, numerológia, kryptozoológia (pátranie po oblude Loch Ness, Bigfootovi a iných mýtických tvoroch), UFO, mimozemšťania alebo veštci. Rozsiahlou oblasťou je aj analýza a kritika diagnostických a liečebných metód tzv. alternatívnej medicíny. Americkí skeptici sa intenzívne zaoberajú tiež problematikou kreacionizmu, najmä jeho novou agresívnou formou nazvanou Intelligent Design. Jeho propagátori sa totiž usilujú vyvrátiť Darwinovu evolučnú teóriu a v školách zaviesť výučbu inteligentného plánu.

V tejto súvislosti musím uviesť, že sa skeptici z dôvodov skôr pragmatických rozhodli, že nebudú zasahovať do oblasti náboženskej ani politickej. Napriek tomu sa v posledných rokoch americkí skeptici interným diskusiám o vzťahu vedy a náboženstva nevyhýbajú. Usporiadali niekoľko konferencií na túto tému a venovali mu už štyri čísla časopisu Skeptical Inquirer. Z rozsiahlych diskusií vyplýva, že názory jednotlivých členov v skeptickej obci sú diferencované, čo je logické, lebo medzi skeptikmi sú osoby veriace i ateisti.

Veľkú úlohu v diskusiách hral názor známeho evolucionistu a svetoznámeho propagátora vývojovej teórie Stephena Jay Goulda, ktorý našiel pre svoju koncepciu tiež nádherný termín s výstižnou skratkou NOMA. Veda a viera sú pre neho dve navzájom sa neprekrývajúce učenia - non overlapping magisteria. Obe oblasti sú podľa jeho názoru navzájom nezávislé, komplementárne. Zaujímavý a vplyvný je taktiež postoj prof. Kurtza, ktorý sám sa hlási k sekulárnemu humanizmu. Podľa jeho presvedčenia má náboženstvo svoju vlastnú sféru. „Jeho primárnou, psychologickou funkciou je poskytovať nádej, prekonávať nepriazeň osudu a rozpory ľudskej existencie. Má evokatívnu povahu, je mravnou poéziou, estetickou inšpiráciou a dramatickým výrazom existenciálnej nádeje a túžby. Veda a náboženstvo sú kompatibilné a nemusí medzi nimi dochádzať k nedorozumeniam."

Eugenie C. Scottová, riaditeľka Národného ústavu USA pre vedeckú výchovu, roztriedila staršie a súčasné názory skeptikov, ale i mnohých vedcov na vzťah vedy a náboženstva do štyroch kategórií: 1. model konfrontačný; 2. model samostatných ríš; 3. model adaptačný, ktorý predpokladá, že cirkvi postupne prijmú vedecké fakty a prispôsobia svoje náboženské dogmy a 4. model partnerský, model vzájomnej závislosti umožňujúci vede a náboženstvu konať a spolupracovať ako rovnocenní partneri, lebo v mnohých ohľadoch majú i podobné ciele. Podľa ich analýz vo vtedajšom čase (r. 2000) sa už väčšina vedcov hlásila k adaptačnému a partnerskému modelu.

Situácia sa však v posledných niekoľkých rokoch mení. Agresívna propagácia inteligentného dizajnu, ktorý popiera platnosť Darwinovej evolučnej teórie a podkopáva tak základy vedy, vyvolala ostrú reakciu zo strany niektorých ateistov v radách skeptikov. Azda najaktívnejším je v tomto ohľade evolucionista R. Dawkins, známy svojou koncepciou o sebeckom géne. Ten dnes útočí nielen na zástancov inteligentného dizajnu, ale aj všeobecne na všetky náboženstvá a na ich podstatu, vieru v Boha. Priamo bestsellerom pre ateistov sa preto stala jeho kniha z roku 2006 The God Delusion, ktorú do slovenčiny preložil humanista a skeptik Rastislav Škoda pod názvom Sklamanie z Boha. Druhým takým aktivistom je filozof D. Dennett so svojou publikáciou Breaking the Spell (Koniec očarenia) a mnohí iní. Aký bude ďalší vývoj, to ukáže budúcnosť.

Samostatnou kapitolou je vzťah skeptikov k náboženským sektám. Táto problematika leží mimo hlavnej záujmovej oblasti skeptikov. Nielen preto, lebo ide o otázku náboženskú, ale taktiež preto, že samu vieru a jej podobu nemožno analyzovať objektívnymi či dokonca experimentálnymi metódami. Iné je to ale v prípadoch, keď sekty opúšťajú duchovnú pôdu a zasahujú negatívne do života svojich členov. Takými prípadmi sú najmä Hubbardova scientológia, ktorá cielene indoktrinuje svojich členov, zasahuje do verejného života a snaží sa ovládnuť spoločnosť; svedkovia Jehovovi odmietajúci používať krvné transfúzie i pri život ohrozujúcich chorobách; sekta raeliánov, ktorá vedie svojich členov k amorálnemu životu a mystifikuje verejnosť tvrdením o úspešnom klonovaní ľudí; ďalej tzv. Kresťanská veda, ktorá odmieta objektívnu existenciu chorôb a vysvetľuje ich len ako subjektívnu predstavu a, samozrejme, patria sem i tie sekty, ktoré ovládnu svojich členov natoľko, že sú schopní aj masovej samovraždy. Vo všetkých týchto prípadoch je stanovisko skeptikov jednoznačne odmietavé.

V posledných desiatich rokoch sa záujem CSICOPU zreteľne posúva od paranormálnej tematiky k aktuálnym globálnym, sporným otázkam. Do popredia totiž vystupujú nové oblasti, kde sa skresľujú vedecké poznatky a aktívne, často demagogicky sa hlásajú a šíria protivedecké názory. Patria sem rôzne aktivity ekológov, ich boj proti jadrovej energetike, proti geneticky modifikovaným potravinám, proti genetickému inžinierstvu atď. Preto sa roku 2007 po dlhých úvahách americkí skeptici rozhodli rozšíriť pole pôsobnosti a zmeniť názov svojej organizácie na výstižnejší - Committee for Skeptical Inquiry (CSI).

Krátko po založení CSICOP-u vznikli analogické skeptické organizácie takmer vo všetkých krajinách západného sveta. V Európe patrí k najvýznamnejším spoločnostiam nemecká GWUP s dlhoročnou tradíciou, talianska CICAP, francúzska AFIS, veľmi aktívni sú i belgickí a holandskí skeptici. Pozoruhodne silné skeptické organizácie sú v Japonsku, Číne, Austrálii, na Novom Zélande a v Indii, kde skupina racionalistov cestuje po vidieku a so zápalom vysvetľuje tamojšiemu obyvateľstvu triky tzv. svätých mužov.

Po roku 1989 vznikli skeptické organizácie taktiež v mnohých štátoch východnej Európy vrátane Českej a Slovenskej republiky a Ruska. Všetkých dnes už takmer sto skeptických spoločností vo svete má analogický program, ktorý vystihujú aj ich názvy: skeptici, spoločnosti pre vedecké skúmania paranormálnych názorov, spoločnosti pre podporu kritického myslenia (napr. Slovensko) a pod. V roku 1994 sa Európske skeptické spoločnosti združili pod hlavičkou European Council of Skeptical Organizations (ECSO). Najsilnejším spolkom je nemecký Gemeinschaft fuer wissenschaftliche Untersuchung des Paranormals (GWUP), ktorý vydáva odborne fundovaný a skvelo graficky zvládnutý štvrťročník Skeptiker. Členom ECSO je aj Český klub skeptikov Sisyfos a donedávna tiež slovenská Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia.

 

Český klub skeptikov SISYFOS

Myslím, že by som mal v slovenskom Rozmere informovať nielen všeobecne o skepticizme, ale tiež o jeho podobe v Českej republike. Už z toho dôvodu, že problémy, ktorými sa zaoberajú skeptici, sú v oboch našich štátoch podobné - používajú sa rovnaké šarlatánske liečebné metódy a mnohí pseudovedci rozvíjajú aktivity v materskej aj susednej krajine. Zmienim sa napríklad o MUDr. J. Jonášovi, zakladateľovi tzv. detoxikačnej medicíny, ktorý svoje nezmyselné a drahé bioinformačné medikamenty vyváža aj na Slovensko; alebo na druhej strane o RNDr. E. Pálešovi, CSc., slovenskom sofiológovi a angelológovi, ktorý svoje knihy o periodicite dejín a o riadení sveta siedmimi archanjelmi publikuje i v Českej republike, kde mu dokonca roku 2008 Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity udelila významnú Kleinovu cenu za jeho vedeckú prácu. Mnohí slovenskí skeptici sú taktiež členmi nášho Sisyfa a aktívne sa podieľajú na činnosti jeho webovej diskusnej konferencie Pandora.

Český klub skeptikov Sisyfos vznikol na jar roku 1995 z podnetu niekoľkých racionálne mysliacich ľudí. Jeho názov má naznačovať, že bojovať proti hlúposti je nesmierne ťažká a nikdy nekončiaca úloha. Musíme však priznať, že to nebola šťastná voľba, lebo naši súperi nám dnes pripisujú všetky negatívne vlastnosti, ktoré nepochybne niekdajší Sisyfos mal. Dnes má klub takmer 350 členov najrôznejších profesií, vzdelania a veku. Dve tretiny členstva majú vysokoškolské vzdelanie, vysoký je podiel prírodovedcov, technikov a lekárov. Ako som sa už zmienil, Sisyfos je členom ECSO a od roku 2000 aj členom Rady vedeckých spoločností Českej republiky. Klub má aj brniansku pobočku a tri sekcie: fyzikálnu, filozoficko-spoločenskú a biologicko-lekársku. Vydáva štvrťročník Spravodaj Sisyfos a pripravil už štyri zborníky prednášok pod názvom Věda kontra iracionalita. Členovia klubu taktiež vydali niekoľko monografií z oblasti alternatívnej medicíny a nedávno i Výkladový slovník esoteriky a pavěd, ktorý má aj svoju webovú mutáciu na stránke klubu http://www.sisyfos.cz.

Ciele klubu sú definované v úradne schválených stanovách. Uvediem ich tu preto, lebo sa prakticky kryjú s cieľmi CSI a všetkých skeptických organizácií na svete. Taktiež slovenskí skeptici mali podobný program, hoci väčší dôraz kládli, ako napokon vyplýva z názvu slovenskej skeptickej spoločnosti, na výchovu ku kritickému mysleniu. Stanovy si dovolím voľne interpretovať:

Snahou klubu je šíriť a obhajovať poznatky súčasnej vedy. Veľký význam klub pripisuje podpore a výchove k racionálnemu, kritickému mysleniu a pochopeniu vedeckej metódy. Jeho cieľom je vedecká analýza sporných a tzv. nadprirodzených javov a názorov. S výsledkami analýz zoznamuje verejnosť a snaží sa brániť šíreniu pseudovedeckých, paranormálnych názorov a neoverených či klamlivých postupov a prístrojov. Za dôležité považuje poskytovanie informácií a pomoc občanom v ochrane pred takýmito výrobkami a pred neúčinnými alebo nebezpečnými metódami alternatívnej medicíny. Klub nechce zasahovať do sféry politickej a do oblasti náboženskej viery. Svoju činnosť na domácej scéne koordinuje s európskymi i mimoeurópskymi skeptikmi a pravidelne sa zúčastňuje na európskych a svetových kongresoch.

Ani sféra záujmu klubu Sisyfos sa nijako nelíši od ostatných skeptických spoločností. Stručne uvediem, čím sme sa už v minulých rokoch zaoberali: bola to astrológia, numerológia, grafológia, ufológia, únosy mimozemšťanmi, prútkarstvo, geopatogénne zóny, posmrtný život, kryptozoológia, pseudohistória, keltománia, kreacionizmus. Ďalšou širokou témou je parapsychológia s jej početnými fenoménmi: špiritizmom, poltergeistmi, telepatiou, levitáciou, psycho- eventuálne biotronikou, rádionikou, bioinformatikou. Dôležitou témou je alternatívna medicína. Kriticky sme hodnotili homeopatiu, clusterovú a antropozofickú medicínu, akupunktúru vo všetkých jej formách, biotroniku, chiropraxiu a desiatky ďalších, často kurióznych metód. Vyjadrujeme sa i k iným, širším alternatívnym odborom: v školstve k waldorfským školám, v poľnohospodárstve k tzv. organickému poľnohospodárstvu, biopotravinám, jadrovej energetike, genetickému inžinierstvu, možnému vplyvu EMG polí na organizmus, zneužívaniu kvantovej teórie, čerpaniu zdrojov, znečisteniu ovzdušia, globálnemu otepľovaniu a i. Zaoberáme sa aj všeobecnými problémami vedy, jej metódou a filozofiou, postmodernizmom, psychologickými a inými príčinami šírenia pseudovedeckých názorov v spoločnosti či iracionálnosťou v médiách. Je zrejmé, že pole pôsobnosti skeptického hnutia je nesmierne široké a prakticky neobmedzené.

Ostáva uviesť, ako sa Sisyfos snaží presadzovať svoje ciele. Je samozrejmé, že sa snažíme rozvinúť čo najširšie spektrum aktivít. Patrí sem vzdelávanie vlastných členov, organizovanie prednášok a diskusií pre verejnosť, publikovanie článkov v dennej i periodickej tlači, vystupovanie v rozhlase, televízii, publikovanie v skeptických časopisoch a monografiách. S výsledkami svojich analýz zoznamujeme zodpovedné inštitúcie. Obraciame sa s našimi návrhmi, petíciami i sťažnosťami na ministerstvá, centrálne lekárske a školské organizácie, vedenia médií i na štátne kontrolné orgány.

Táto mravčia, seriózna práca sa, bohužiaľ, s veľkým ohlasom vo verejnosti nestretáva. Ukázalo sa, že omnoho väčšiu pozornosť vyvolávajú provokatívne akcie, akou sa stalo každoročné udeľovanie Bludných balvanov, anticien za „pomýlené myslenie a významné príspevky na klamanie verejnosti". Astronóm Jiří Grygar, predstavujúci Sizyfa, oblečený do antického rúcha, odovzdáva so svojím sprievodom na verejnom zhromaždení so satirickým príhovorom ocenenie v podobe zlatých, strieborných a bronzových balvanov vždy trom „najzaslúžilejším" jednotlivcom a trom „družstvám". Keď boli cenou odmenené také inštitúcie, akými sú Česká televízia, televízia Prima či prestížny časopis Vesmír, alebo keď sme Balvanom odmenili našich uznávaných umelcov, ako K. Gotta alebo J. Duška za šírenie ezoterických názorov, alebo slávneho „vedca" S. Grofa, vynálezcu tzv. transpersonálnej psychológie, tak sa vždy zdvihla vlna ostrej kritiky na našu hlavu. Pre mnoho občanov sme sa stali nenávistnými konzervatívcami a nepriateľmi kultúry. Výsledný efekt je ale skôr pozitívny. Sisyfos sa stal známou organizáciou a jeho vplyv v spoločnosti nepochybne stúpol.

A aké sú naše výsledky? Napriek všetkej našej snahe sa nám zatiaľ podarilo docieliť len čiastkové úspechy. Pred niekoľkými rokmi sme sústavným tlakom dosiahli, že Česká lekárska spoločnosť vylúčila zo svojich radov Homeopatickú spoločnosť a že Česká akupunkturistická spoločnosť sa musela vzdať svojich pseudovedeckých sekcií pre elektroakupunktúru podľa Volla a aurikulopunktúru. Z obchodov bol stiahnutý podvodný prístroj Depolar pre odrušovanie „zemného" a elektromagnetického žiarenia. V kritických programoch televízie sa podarilo z našej iniciatívy a s našou pomocou demaskovať niektorých liečiteľov a iných podvodníkov. Veľkým úspechom bolo, že sme v minulom roku svojou kritikou televízneho seriálu Detektor, ktorý uvádzal vymyslené a zmätočné pseudovedecké informácie, docielili jeho zastavenie, napriek veľkým protestom záhady milujúcej verejnosti.

Príčinou len čiastkových úspechov sú, samozrejme, hlavne naše obmedzené finančné, ako i personálne možnosti. Nie sme preto schopní zorganizovať rozsiahle terénne pozorovania, experimenty preukazujúce neúčinnosť virgule pri hľadaní vody a skrytých predmetov, alebo neexistenciu geopatogénnych zón, ako to robia západní skeptici. Tí taktiež mohli zorganizovať veľa klinických štúdií, v ktorých vyvracajú schopnosti konkrétnych liečiteľov a účinnosť niektorých metód alternatívnej medicíny. Nemôžeme tiež ponúknuť desaťtisíce eur tomu, kto dokáže v kontrolovanom pokuse existenciu fenoménov mimozmyslového vnímania, ako to urobili nemeckí skeptici, alebo dokonca milión dolárov, ktoré ponúkol za taký dôkaz Američan James Randi, pôvodne eskamotér, dnes významný skeptik.

K jeho najväčším úspechom patrí tzv. Benvenistova aféra z roku 1988. Tento francúzsky profesor, J. Benveniste, ohromil svet „dôkazom" účinnosti extrémne riedených roztokov a podporil tak nepriamo účinnosť homeopatie. Na nátlak skeptikov zorganizovala redakcia vedeckého časopisu Nature, kde bol Benvenistov článok publikovaný, rekapituláciu jeho pokusov práve za prítomnosti Randiho, ktorý presadil, aby sa experiment urobil dvojito zaslepenou metódou a ktorý tak elegantne dokázal, že išlo o zásadný omyl.

Randi sa taktiež preslávil systematickým odhaľovaním slávnych šarlatánov, akým je napríklad Uri Geller, „ohýbač lyžičiek", alebo Peter Popoff, ktorý udivoval na verejných predstaveniach detailnými znalosťami o návštevníkoch. V dokonale pripravenom projekte s niekoľkými spolupracovníkmi sa Randimu podarilo odhaliť, že Popoff mal množstvo pomocníkov, ktorí získavali o návštevníkoch podrobné informácie. Tie potom Popoffova manželka oznamovala z malého štúdia reproduktorom priamo do ucha svojho manžela. Také odhalenie majú často oveľa väčší efekt na verejnosť než akákoľvek dobrá vecná analýza. Po Benvenistovej afére stratila homeopatia nadlho svoj kredit a skompromitovaný Geller s Popoffom a im podobní museli svoje produkcie na dlhý čas opustiť.

 

Skepticizmus na Slovensku

I na Slovensku bola ustanovená v septembri 1994 skeptická Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia ako mimovládne občianske združenie, a to predovšetkým vďaka iniciatíve a dlhodobej snahe astronóma RNDr. Igora Kapišinského, CSc. Za prvého predsedu bol zvolený prof. MUDr. Vladislav Zikmund, CSc. Od roku 1998 začali skeptici vydávať i svoj Občasník, ale ich aktivita sa rýchlo znižovala a zanikol aj časopis. Činnosť spoločnosti sa totiž nestretla s veľkým záujmom verejnosti a narazila na nepochopenie aj v Slovenskej akadémii vied. Po rokoch tápania bola roku 2004 činnosť spoločnosti „konzervovaná". Jedným z dôvodov ukončenia činnosti spoločnosti bolo akiste znechutenie z tvrdých útokov proti spoločnosti i jej predstaviteľom zo strany šarlatánov a najmä astrológov. Ako príklad uvádzam výpady angelológa Dr. Páleša sprevádzané takými citátmi, ako je ten Carlylov: „Skepticizmus neznamená len duchovnú pochybovačnosť, ale aj nedostatok mravného presvedčenia, neúprimnosť a ochromenie ducha."

Roku 1998 sa na Slovensku objavila ešte iná skeptická aktivita, a to založenie Spoločnosti Prometheus, súkromného nakladateľstva Rastislava Škodu, ktoré sa dodnes venuje vydávaniu skeptickej, najmä humanistickej literatúry. Popri významných publikáciách P. Kurtza Etika humanizmu - zakázané ovocie vydalo nakladateľstvo i vyššie uvedený Dawkinsov bestseller.

Svetový nový skepticizmus sa od svojho vzniku v roku 1976 rozšíril do celého sveta a stal sa významnou spoločenskou silou. Je prakticky jedinou inštanciou, ktorá sa systematicky venuje analýze sporných javov a pseudovedy. Jej názory sa dostávajú v dostatočnom rozsahu na verejnosť a stretávajú sa s protichodnými názormi zástancov ezoteriky, alternatívnej medicíny a iných pseudovied.

Veľké úspechy pri snahe presadiť racionálne myslenie vo všetkých praktických odboroch ľudskej činnosti a zdiskreditovať šarlatánske neúčinné metódy sa však dosiaľ nepodarilo dosiahnuť. Má to mnoho príčin. V spoločnosti ešte stále doznieva vlna postmoderného myslenia s nedôverou vo vedu a racionalitu, súčasné možnosti médií ovplyvňovať verejnosť sú stále väčšie, čo využívajú agresívni zástancovia pseudovied a ezoteriky, ktorí sú na obľúbenosti svojich názorov a metód často materiálne zainteresovaní. A na politikov sa nemožno spoľahnúť, lebo tí vychádzajú v ústrety i lacným záujmom verejnosti a v rámci liberálneho postoja a postmoderného „anything goes" (všetko je možné) tolerujú šírenie i úplne nezmyselných a nebezpečných názorov. A pokiaľ sa niektoré médiá azda aj usilujú o solídnejší prístup, potom v rámci tzv. vyváženosti dávajú rovnaký priestor názorom vedeckým i protivedeckým. Tie sú však zaujímavejšie a takmer vždy prevážia.

Ťažkosti s presadzovaním skeptických hodnôt a názorov sú príčinou častého sklamania mnohých skeptikov a niekedy aj celých ich organizácií. V Európe sa preto v niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku a v Španielsku znižuje záujem o skeptickú aktivitu. Aj stav členstva Českého klubu Sisyfos už roky stagnuje, činnosť prakticky zastavila brnianska pobočka a ešte horšia situácia nastala na Slovensku. Napriek tomu v celosvetovom meradle sa myšlienky nového skepticizmu šíria do nových krajín vo všetkých svetadieloch a centrála skepticizmu, americká CSI, svoju činnosť stále rozširuje a aktualizuje.

 

Publikácie českých skeptikov:

1. Kol. autorov: Alternativní medicína, možnosti a rizika. Grada, Praha 1995

2. Heřt, J. a kol.: Homeopatie, clusterová a anthroposofická medicína. Lidové noviny, Praha 1997

3. Heřt, J.; Hnízdil, J.; Klener, P.: Akupunktura, mýty a realita. Galén, Praha 2002

4. Mornstein, V.: Utopený Archimedes. Malý alternativní výkladový slovník. V. Nosková, Praha 2003

5. Heřt, J.: Výkladový slovník esoteriky a pavěd. V. Nosková, Praha 2008

6. Kutílek, M.: Racionálně o globálním oteplování. Dokorán, Praha 2008

7. Zborníky Věda kontra iracionalita I.- IV. (kol. autorov). Nakladateľstvá Academia a V. Nosková, Praha 1998, 2002, 2005, 2008