Jednou z kľúčových príčin vzniku siekt, ale aj nových náboženstiev v každom dejinnom období, je neprijatie inkarnácie Ježiša Krista, ktorý sa stal podobný ľuďom (porov. Flp 2, 7). No ak bol Kristus tej istej podstaty ako Otec, potom musel byť aj večný. Ako sa s tým znesie Ježišovo narodenie v Betleheme? Evanjelista Ján siahol k obrazu Logos: Syn prebýva od večnosti v Otcovi ako nevyslovené slovo v duši; tým, že sa vysloví, nezíska ani nestratí zo svojej plnosti, pre iných sa stáva telom, tzn. zmyslovo vnímateľným a názorným. Apoštol Ján použil tento v pohanských filozofiách známy výraz, pretože písal evanjelium v Efeze, v maloázijskom stredisku helénskej kultúry. Chcel takto čeliť nebezpečenstvu, ktoré z helénskej špekulácie hrozilo maloázijským cirkevným obciam. Preto už v úvode zdôraznil, že len Kristus je pravý Logos, skutočný sprostredkovateľ Božieho zjavenia a vykúpenia, po ktorom helénsky svet túžil. Týmto sv. Ján sprostredkoval kresťanom poznanie, že Ježiš Kristus nie je iba Mesiáš očakávaný Židmi, ale že je Spasiteľom celého sveta. Napriek tomu prijať túto pravdu bez výhrad nebolo v tom čase jednoduché, a pre mnohých je to problematické ešte aj dnes.

V súčasnosti je pre kresťana znovu veľmi nebezpečné spochybnenie tejto pravdy. „Arianizmus je opäť aktuálny. Podľa Ária, teológa z Alexandrie (4. stor.), Syn Boží nie je jednej podstaty s Otcom, teda nie je Boh. To znamená, že Boh sa nestal človekom, ale zostal vo svojej suverénnej majestátnosti. Boh sa musí podľa toho hľadať v nebi, a nie medzi nami. (...) Arianizmus odmietaním Ježišovho synovstva Božieho oddelil stvorenie od jeho Stvoriteľa. Podporuje šírenie islamu, ktorý zdôrazňuje absolútnu transcendentnosť Boha a zničil skutočnosť človeka. Človek bude potom vo svojich modlitbách spomínať Boha, ktorý bude nehistorický, nepoznateľný, Boha, ktorý nikdy nevzal na seba telo a ktorého dnes už nemožno stretnúť, podobne ako to učinili prví apoštoli Ondrej a Pavol pred 2000 rokmi", hovorí Jean Honoré, arcibiskup z Tours.

Boh nám dal v Kristovi svojho Syna, seba samého, celé svoje Slovo. Viac nám dať nemohol. Tým je zjavenie uzavreté. Ale pretože Slovo je Boh sám a všetko smeruje k nemu, zjavenie nie je nikdy iba minulosťou, je vždy aj prítomnosťou a budúcnosťou. Vždy bude pre nás zakotvením nášho života vo večnosti, ako otvorenie sa tomu, ktorý je zárukou skutočného života, silnejšieho ako smrť. Preto Kristus nielen prišiel, ale neustále prichádza. Preto veríme v Spasiteľa, ktorý prišiel, a predsa ho vždy rovnako očakávame. Maranatha!