„Majstrova" umelecká vášeň

Šrí Činmojove piesne prezrádzajú jeho nepopierateľnú záľubu v tóninách s mnohými zníženými tónmi (bé). Napríklad v jednom spevníčku, kde je 30 piesní, je len jedna pieseň, ktorá má menej ako 5 bé (4), 12 piesní má 5 bé, 14 piesní má 6 bé 2 piesne majú dokonca 7 bé (jedna pieseň nie je dotlačená, takže nevidno predznamenanie). Azda i v tomto grafickom zápise sa prejavuje istá póza pre tohto muža taká typická.

Podobne i koncerty, na ktoré dokážu Činmojovi žiaci svojím neuveriteľným úsilím a oddanosťou zhromaždiť tisíce poslucháčov, sú skôr exhibíciou množstva nástrojov, na ktoré Šrí Činmoj hrá, než predstavením nejakého hudobného nadania alebo virtuozity. To však nebráni jeho žiakom, aby tvrdili, že jeho koncert v roku 1995 v Prahe bol najdôležitejšou hudobnou akciou za ostatné roky. Možno dobre vystihla spôsob Činmojovho koncertovania jedna láskavá nemecká kritika, ktorá opatrne poznamenala, že v jeho vystúpení bolo vidieť „nefalšovanú zvedavosť dieťaťa, ktoré skúša, čo sa stane, keď bude v tomto veľkom skladišti nástrojov fúkať, ťahať a búchať". Iná nemecká kritika hovorí o jeho hraní na kontrabas ako o „fidlikaní systémom pokusov a omylov". Iná česká kritika reaguje na Šrí Činmojov koncert v Prahe týmito slovami: „Najviac ma prekvapila jeho hudba. Na mňa robila dojem, že je to niečo medzi neumelým vrzúkaním dieťaťa cvičiaceho svoje etudy a jazzovou improvizáciou. Často jeho hudba vyústila do búrlivej kakofónie zvukov, keď Činmoj bil do kláves hlava-nehlava. Jeho spev pripomínal spev postarších návštevníkov krčmy po záverečnej, ktorí so sprievodom harmoniky žalostne spomínajú na pesničky, ktoré poznali v mladosti. V jeho hlase bolo cítiť únavu veku a len veľmi ťažko sa mu darilo udržať čistý tón". To Šrí Činmojovi nebráni v tom, aby na otázku svojho žiaka: „Čo nám a zemskej atmosfére dáva vaša hudba?" bez váhania odpovedal: „Tak veľmi to pomáha. (...) Môj hlas prináša oveľa viac božskosti než moje inštrumentálne koncerty."

Aj obrazy, ktoré Šrí Činmoj kreslí, udivujú svojou kvantitou. Do dnešného dňa údajne nakreslil napríklad 9 miliónov obrázkov vtáčikov. Niektoré zvieratá však robia tomuto umelcovi ťažkosti (pozri napr. nosorožec v časopise Křídla inspirace 1/94 alebo osol v Gandow, 53). To mu neprekáža, aby sa pýšil neuveriteľnou kvantitou tvorby. Podľa jedného propagačného materiálu za jedenásť mesiacov vytvoril 100 000 obrazov a kresieb. To by však znamenalo, že keby nespal a vôbec nerobil nič iné, tak by mal na vytvorenie každého obrazu menej ako 5 minút. Iný prameň dokonca uvádza, že za jeden deň nakreslil 16 031 obrazov. Podobne i počet básní, ktoré napísal Šrí Činmoj, dosahuje neuveriteľné kvantá. Dokonca za jeden jediný deň to bolo vraj rekordných 843 básní. Ani ony však nepôsobia ako presvedčivý dôkaz o nadaní, či až genialite svojho tvorcu. On sám však rozhodne netrpí nedostatkom sebavedomia vzhľadom na svoju umeleckú činnosť. Preto môže o svojich veršoch, ktoré sa nevyznačujú nijakou zvláštnou umeleckou kvalitou, vyhlásiť: „Príde čas vzletu storočia, keď milióny a miliardy hľadajúcich budú recitovať a opakovať niektoré z básní, ktoré vy recitujete tu a niektoré ďalšie básne, ktoré som napísal. (...) Neštudovali ste Védy a Upanišády v sanskrite a ani ich študovať nemusíte. Keď študujete moje básne v rovnakom duchu ako hľadajúci v dávnych dobách študovali a recitovali Védy a Upanišády, môžete dosiahnuť oslobodenie."

No v skutočnosti je Šrí Činmoj aj v umeleckej oblasti pre svojich žiakov géniom obdivovaným za všetko, čo vytvorí alebo predvedie. Dobrým príkladom toho, ako rozdielne možno interpretovať tú istú skutočnosť, je výrok jedného Činmojovho hudobne vzdelaného žiaka, ktorý vysvetľoval Činmojovu neschopnosť hrať na hudobný nástroj ako „nádhernú božskú nezávislosť od systému našej hudby". Aj na Činmojovu umeleckú činnosť totiž jeho žiaci samozrejme nazerajú celkom nekriticky ako na prejav ich božského majstra.

Kult osobnosti a manipulácia

Pomer žiaka k svojmu majstrovi (guru) sa v plnej miere určuje pravidlami zasvätenia alebo dikshami. Ako vysvetľuje Činmoj: „Diksha (zasvätenie) znamená obeť, ide o sebaodovzdanie. Guru odovzdáva žiakovi časť svojho životného dychu a žiak dáva majstrovi sľub, že z celej duše a až do konca svojho života bude majstrovi verný a že svojmu majstrovi bude bezpodmienečne slúžiť." Všetko v tomto hnutí sa potom odvíja na počesť tohto guru, ktorý je pre svojich žiakov všetkým. Dobrým príkladom v tom môže byť firma Madal Bal, v ktorej pracujú výhradne žiaci Šrí Činmoja a ktorá podniká napríklad v dovoze železiarskeho tovaru a potom financuje aj rozličné Činmojove aktivity. Každý návštevník tohto podniku si musí všimnúť, aké náročné je nájsť takého pracovníka, ktorý by na svojom odeve nenosil nápis obsahujúci Šrí Činmojovo meno. Počítače v tejto firme zdravia svojho užívateľa Šrí Činmojovými výrokmi, z reproduktorov neustále znie len hudba Šrí Činmoja atď. V súčasnosti dokonca žiaci v nemeckom Heidelbergu stavajú Šrí Činmojovi prvý chrám.

Takýto obdiv a závislosť je potom samozrejme možné využiť na manipuláciu so žiakmi. Šrí Činmoj sa však ohradzuje proti tomu, že by išlo o skutočnú závislosť. Vysvetľuje to svojim žiakom takto: „V hlbšom zmysle však vidíš, že si aj naďalej užívaš slobodu. Len ju teraz používaš na to, aby si počúval svojho majstra." Podobne vyznieva aj výzva z istého Šrí Činmojovho prejavu: „Existuje len jeden dôvod, pre ktorý žiadam ľudí, aby opustili Centrum. A to je neposlušnosť. Som ochotný takmer všetko, čo robíte, prijímať alebo tolerovať, ale neposlušnosť nie. (...) A tak vám všetkým hovorím: Prosím, prosím, nebuďte neposlušní. Keď ma neposlúchate, revoltujete proti vôli Najvyššieho, ktorý je vo mne." Inokedy to Šrí Činmoj formuluje ešte jasnejšie: „Želám si, aby ste od dnešného dňa každé moje prianie brali ako Boží príkaz. Inak si svojou neposlušnosťou budete kopať svoj vlastný hrob." A aj keby sa žiakovi videlo, že taká poslušnosť nie je pre neho dobrá, je naďalej presvedčovaný: „Vaša myseľ povie, že ma nasledujete ako pes, ale vaše srdce odvetí: Idem, pretože chcem byť s ním. Chcem byť jednotný s vôľou svojho majstra." A žiak má potom vyznať: „Je to moja vôľa, robiť vždy to, o čo ma on požiada. Nezáleží na tom, o čo ma požiada - ako hrdina to vykonám. Neurobím to preto, že som sa odovzdal do jeho vôle, ale preto, že je to moja vôľa, moja túžba." Do príslušnej činnosti sa potom žiak manipuluje jednak poukázaním na city, jednak neurčitými znakmi a naznačeniami. Také pokyny totiž vedú oddaných vyznávačov k ešte väčšej aktivite a obetavosti, než je v skutočnosti prikázaná. Tak dokáže Šrí Činmoj hovoriť k svojim žiakom veľmi citovo: „Moje sladké a božské deti. Vo vonkajšom svete máte svojich rodičov. Vo vnútornom svete máte (jedného) otca navždy a naveky. A on zostane vaším otcom pre večnosť a jeho meno je Šrí Činmoj." Ako odplatu očakáva oddanú lásku od svojich žiakov: „Najprv si len niekoľko minút opakujte: Milujem môjho Guru, milujem môjho Supreme. Jeden deň, jeden týždeň, jeden mesiac, jeden život; urobte si z tejto vety mantru."

Týmito prostriedkami potom možno vybičovať vyznávačov k stále väčším a väčším výkonom: „Tento mesiac, apríl, sa chýli ku koncu, ale nepriateľské sily zostávajú v tomto roku, najhoršom z najhorších, pri sile až do konca júna alebo júla. Prosím vás, moji drahí, vyberte si stranu Supreme, postavte sa na stranu Supreme. Bojujte, bojujte proti nepriateľským silám a umiestnite víťazstvo k nohám nášho Pána, milovaného Supreme. Buďte statoční, buďte statoční, bez spánku, bez dychu, buďte statoční, buďte bez prestania statoční a prineste víťazstvo k nohám Supreme." Výzva k stále väčším výkonom sa však netýka len duchovnej oblasti.

Športové výkony

Do integrálnej jogy patrí aj tvrdenie, že transcendentnosť a duchovná kvalita človeka sa prejavuje aj v neobvyklých športových výkonoch. Sám Šrí Činmoj o sebe vyhlasuje, že napríklad zdvihol jednou rukou 3,5 tony, zdvihol lietadlo či slona. Na tieto výkony však neexistujú nijaké skutočné dôkazy. Pri skutočnom meraní síl, na majstrovstvách veteránov v atletike vypadol v behu na 100 metrov už v kvalifikácii. Pokiaľ by išlo o obyčajného starnúceho muža, ktorý si snaží udržať kondíciu, tak by jeho životný štýl mohol byť v mnohých ohľadoch sympatický. Avšak vzhľadom na to, že si robí nároky na božskosť a nadpozemské schopnosti, nárokuje si na náročnejšie kritériá a jeho predvádzanie sa stáva trápnym odvarom toho, čo o sebe tvrdí. Tým viac, keď to porovnáme s povesťou, ktorú o ňom šíria jeho vyznávači.

Zdá sa ale, že je to práve bezhraničný exhibicionizmus, čo ženie tohto starnúceho muža do stále nových výkonov. A tak sa Šrí Činmoj nechá filmovať ako hrá tenis, ako behá či dvíha činky. Avšak na rozdiel od svojich priemerných výkonov, vyznávačov doháňa k skutočne nezvyčajným výkonom. Jeden jeho žiak robil takmer dvadsať kilometrov kotrmelce, sedem hodín a sedem minút zároveň klusal a žongloval s troma loptami, päťdesiat hodín bez prestania tlieskal a iné. Samozrejme sa však môže stať, že títo nadšení žiaci, snažiaci sa uspokojiť svojho guru, môžu preceniť svoje sily a na svoju snahu doplatiť. Známy je prípad, keď sa jeden z Činmojových žiakov pripravoval na to, ako pri istej šou prekvapí svojho guru tým, ako dlho vydrží pod vodou bez dýchania. Pri nácviku v svojom byte pravdepodobne stratil vedomie a utopil sa. Typické je, že sa ani Šrí Činmoj ani jeho hnutie za tento tragický prípad necítia vinní, pretože celkom logicky tvrdia, že o tom nevedeli a že šlo o vlastnú prehnanú aktivitu dotyčného žiaka. Týmto spôsobom je vždy možné sa dištancovať od dôsledkov všetkých len naznačených príkazov.

Na druhej strane sa telo žiakov popri nútení do supervýkonov podmaňuje a núti k askéze. Tá sa prejavuje aj vo výzvach k životu v sexuálnej zdržanlivosti až k absolútnemu celibátu. Existujú špeciálne pravidlá oddeľovania chlapcov a dievčat v boji proti pokušeniu druhého pohlavia. Za najnebezpečnejšie miesto sa považujú dopravné prostriedky, pretože údajne práve v pohybujúcom sa priestore vznikajú obzvlášť silné sexuálne túžby. Preto muži a ženy nesmú spolu cestovať. Dokonca napríklad ani otec s dcérou sa nesmú viezť v jednom aute. Preto keď sa niekam spoločne dopravuje zmiešaná skupina Šrí Činmojových žiakov, chlapci sedia v kupé a dievčatá stoja na chodbe.

Typické pre žiakov Šrí Činmoja ďalej je, že sa na jeho odporúčanie všetci zúčastňujú na najrôznejších vytrvalostných behoch. A to bez patričného tréningu. Je to však pre toto hnutie dôležité nielen ako dôkaz prekonávania seba samých, ale aj preto, že tieto behy sú zároveň veľkými propagačnými akciami. Najmä keď mávajú v svojom názve slovo „mier".

Exhibicionista

Slovo „mier" je v tomto hnutí veľmi frekventované. Všetky vyššie uvedené aktivity majú väčšinou spoločné to, že vo svojom názve nejakým spôsobom obsahujú slovo mier. Či sú to mierové behy, mierové koncerty alebo ďalšie aktivity, pri ktorých Šrí Činmoj vystupuje ako veľký muž mieru. Napriek mnohým otázkam na žiakov a napriek štúdiu kníh Šrí Činmoja sa mi však nikdy nepodarilo nájsť, čo vlastne tento muž pre mier robí. Pokým, pravda, nepristúpime na teóriu, že vyžaruje zo seba takú silnú auru, ktorá ovplyvní jeho okolie natoľko, že koná mierovú činnosť bez toho, aby on sám musel niečo robiť... Otázniky sa predovšetkým vznášajú nad jeho mierovými mestami, letiskami, vodopádmi atď. Ide o to, že najrôznejšie lokality na celom svete sa vyhlasujú za Šrí Činmojove miesta a stavajú sa tam stĺpy alebo plakety s jeho menom. Typickým slovným zvratom možno nazývať tieto miesta aj Šrí Činmojovými kvetmi. Medzi takéto mierové kvety už údajne patria Niagarské vodopády, Viktóriine vodopády, delta rieky Mekong, Mariánské Lázně, Český Krumlov a mnoho ďalších miest. Dňa 27. augusta 1996 sa stala mierovým kvetom aj Socha slobody. V roku 1995 bolo pražské letisko Ruzyň vyhlásené za Šrí Činmojovo mierové letisko. Vzniká však podozrenie, že vo väčšej miere ako prínos pre mier sú tieto stĺpy, ktoré Činmoj všade stavia, uspokojením jeho túžby vidieť na všetkých týchto stavbách svoje meno.

Podobne sú aj vyššie uvedené mierové koncerty Šrí Činmoja skôr náborovými akciami tohto guru, než príspevkom k svetovému mieru. Šrí Činmoj dokonca žiadal, aby sa Praha stala hlavným mestom mieru a už bola pripravená zmluva, ktorú však magistrát zatiaľ odmietol podpísať. V oficiálnom návrhu tejto zmluvy boli aj takéto formulácie: „Hlavné mesto Praha je týmto ako prvé Mierové hlavné mesto Šrí Činmoja na európskom kontinente vybraté, aby šírilo posolstvo mieru a jednoty. (...) Šrí Činmoj je človek mieru, ktorý ponúka svoju neúnavnú službu najvyššiemu cieľu univerzálneho mieru, lásky a harmónie. Vysoko uznávaný filozof, ktorý dáva ľudstvu vyššiu víziu a ktorého úsilie smeruje k naplneniu neobmedzeného potenciálu ľudského ducha." Samozrejme, že slovo „mier" je stále dobrým artiklom, proti ktorému je väčšina politikov a iných činiteľov bezmocná. A tak je aj dobrým kľúčom, ktorý mu otvára dvere tých, s ktorými sa tento neprekonateľný „slávoman" snaží stretnúť.

Styky s osobnosťami

Sú to práve jeho mierové slogany, ktoré mu spolu so zatajením pravých duchovných ambícií otvárajú cestu k najvyšším svetovým politikom, s ktorými sa okamžite fotografuje a na základe týchto „dôkazov" potom buduje pyramídu, po ktorej sa dostáva opäť o kúsok vyššie k tým, s ktorými sa dosiaľ ešte nestretol. Na druhej strane je to práve táto nenásytná túžba fotografovať sa so všetkými slávnymi tohto sveta (a Šrí Činmojovi je jedno, či je to komunista Gorbačov alebo pápež), ktorá môže spochybniť jeho vlastné hodnoty. Len ten, kto sám nič neznamená, môže tak veľmi túžiť po tom, aby ho videli s niekým slávnym. Napriek tomu bývajú takéto fotografie Šrí Činmoja s najrôznejšími celebritami pre menej premýšľajúcich ľudí „dôkazom" toho, že musí byť významnou osobou. Málokto si uvedomuje, že stretnutie alebo fotografie s niekým slávnym vôbec nemusia znamenať, že ten človek Šrí Činmoja podporuje. V tomto ohľade je veľmi typické rozprávanie hovorcu Westminsterského paláca, pána Weatherilla: „Musím sa priznať, že som sa so Šrí Činmojom stretol. Vnútil sa nám (He sold himself to us) na základe materiálov zo Spojených národov. (Aj napriek tomu, ako dodáva redaktor časopisu, že guru nemá nijaké oficiálne postavenie v rámci Spojených národov a táto organizácia sa snaží od neho dištancovať.) Spomínam si, že mal so sebou fotografa, keď sem prišiel. Ja som sa ho pýtal: Čo mienite urobiť s tými fotografiami? Tie by sa nemali publikovať. Ste tu len na zdvorilostnej návšteve." Aj napriek tomu sa Weatherillove fotografie so Šrí Činmojom uvádzajú v oficiálnych publikáciách tohto hnutia. Samozrejme sa už nikde v materiáloch hnutia neuvádzajú dementi týchto slávnych ľudí, ktorí mnohokrát až neskôr zistia, koho vlastne svojou autoritou zaštítili. Často až dodatočne vyjde najavo, akými prostriedkami sa žiakom Šrí Činmoja podarilo dobyť ďalší post pre svojho majstra. Typická je výpoveď Rogera Scotta, hovorcu National Park Service, ktorá dokonca povolila upevniť Šrí Činmojovu plaketu na Sochu slobody v New Yorku: „Vraveli, že v nijakom prípade nie sú náboženskou skupinou, sú len nasledovníkmi Šrí Činmoja, ktorý je propagátorom svetového mieru. Pripadalo nám to ako dobrý apolitický program, s ktorým je možné spolupracovať."

A tak sa Šrí Činmoj stále pokúša zaštítiť napríklad fotografiami s pápežmi, aj keď vzťahy medzi pápežmi a Šrí Činmojom sú trochu iné, než ako sa snažia tieto fotografie naznačiť. Jasne to vyjadril biskupský ordinariát z nemeckého Speyeru: „Odkazy na stretnutie medzi Šrí Činmojom a pápežom Pavlom VI., resp. Jánom Pavlom II. - dokonca i s fotografiami - sa často zneužívajú na propagačné a náborové účely. Okrem troch krátkych stretnutí v rámci generálnej audiencie neexistujú žiadne, nieto ešte oficiálne, vzťahy. Vatikán sa dokonca výslovne od Šrí Činmoja a jeho náboženských nárokov dištancoval."

Záver

Po objektívnom zhodnotení sa teda javí ako najobdivuhodnejšia na tomto hnutí schopnosť hŕstky vyznávačov (v celosvetovom meradle maximálne 2000 a u nás a na Slovensku spolu maximálne 400) pevne usadiť svojho guru vo vedomí verejnosti a zaistiť mu tak publicitu. Je takmer neuveriteľné, ako sa niekoľkým roztrúseným žiakom v tom-ktorom meste darí vylepiť také neuveriteľné množstvo plagátov a usporiadať také ambiciózne akcie. Sám Šrí Činmoj vlastne nie je ničím výnimočný ani originálny. Ani jeho kompilačné učenie vychádzajúce z bežných hinduistických motívov či filozofických úvah. A už vôbec nie v prípade jeho údajne transcendentálnych fyzických výkonov. Tie z nich, ktoré sú merateľné a dokázateľné, ako sú bežecké výkony, sa pohybujú v medziach normálu pre muža jeho veku, ktorý trávi dostatok času udržovaním telesnej kondície. Jeho kvantitatívne umelecké aktivity nesú rysy samoúčelnosti a exhibicionizmu, nie také neobyčajné u starnúcich zberateľov známok, staviteľov lodí vo fľašiach a pod. Mnohé ďalšie aktivity, ktorými sa Šrí Činmoj prezentuje, prezrádzajú spoločného menovateľa v jeho snahe o obdiv a umiestnenie svojho mena na také množstvo miest, keď je to len trochu možné. Samotné koncentračné, meditačné a kontemplačné techniky môžu byť (podľa primára psychiatrického oddelenia, ktorý si neželá byť menovaný) nebezpečné pre psychiku jednotlivca. Obzvlášť sú to techniky vystupovania do subtílneho tela a pozorovania samého seba, ktoré môžu spôsobiť rozdvojenie osobnosti a iné psychické problémy. Zároveň však aj techniky používajúce autohypnózu, ako v prípade sústredenia na transcendentál, keď sa nekonajú pod odborným vedením a môžu sa stať nezodpovedným zahrávaním s dosiaľ nepreskúmanými oblasťami ľudskej psychiky. Mimoriadne nebezpečenstvo môže hroziť tým, ktorí by mali v sebe skryté predpoklady na epilepsiu.