S myšlienkami chiliastického spisovateľa Ubertina z Casale je spätý aj vznik a pôsobenie skupín excentrickej zbožnosti - flagelantov, ktorí v rokoch 1260 - 1261 vychádzali z Peruggie, prechádzali južnou a strednou Európou a ohlasovali blížiaci sa koniec sveta. Davová psychóza bola ideologicky posilňovaná apokalyptickými náladami spomínaného Joachima z Fiore a hrôzou morovej nákazy (r. 1348). Príslušníci hnutí a stredovekých bratstiev, ktorí konali pokánie verejným bičovaním najmä za odvrátenie moru (čiernej smrti) sa sebatrýznením usilovali sprítomniť utrpenie Ježiša Krista. Medzi sektármi sa flagelanti udržali do 16. storočia, v niektorých prípadoch až do 18. storočia.

Francúzsky jezuita Henri de Lubac († 1991) poukazuje na nebezpečenstvo týchto stredovekých dozvukov učenia opáta Joachima: „Vo všetkých rozličných formách, do ktorých sa joachizmus obliekol, ho možno považovať za nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje dodnes. Poznávam ho v sekularizačnom procese, ktorý zrádza evanjelium; hľadanie Božieho kráľovstva premieňa na sociálnu utópiu. Vidím ho pôsobiť v tom, čo je právom označované ako - sebalikvidácia Cirkvi. Som presvedčený, že môže len zhoršiť biedu a viesť k poníženiu ľudstva. Kardinál Joseph Ratzinger túto skutočnosť vysvetľuje nasledujúcimi slovami: Eschatologické očakávanie neobsahuje nijaké predstavy o vnútornom naplnení dejín v nich samých: naopak, vyjadruje nemožnosť vnútorného naplnenia sveta. Všetky predstavy o konci sveta majú spoločný obsah práve v odmietaní očakávania spásy uprostred dejín."

Zvláštnu pozornosť v šírení správ o parúzii treba o. i. vidieť aj v propagande Svedkov Jehovových, ktorí v tomto storočí už viackrát „zaručene" označili dátum konca sveta. Tak napr. l. marca 1925 časopis Svedkov Jehovových Strážna veža priniesol článok Zrodenie národa, v ktorom sa predkladal rozbor 12. kapitoly Apokalypsy. Príspevok predložil dôkazy o tom, že mesiášske kráľovstvo sa zrodilo v roku 1914. Kristus vtedy, podľa autora článku, začal vládnuť na svojom nebeskom tróne a Satan bol zvrhnutý z neba do blízkosti zeme. Ale skôr, ako vláda „kráľovstva" premení zem na raj, súčasný zlý systém bude musieť zaniknúť, tvrdia Svedkovia Jehovovi. Ako sa to stane, na to majú viacero názorov. Od roku 1914 teda ľudstvo žije v „čase konca" tohto zlého sveta.

Nemožno poprieť, že aj príchod nového tisícročia je v mnohorakej podobe poznačený oživeným milenarizmom. Zdá sa, že z uvítania tretieho tisícročia sa najväčšia senzácia odohrá v najnovšej histórii. Masmédiá prinášajú spoľahlivé informácie, že napríklad Orient Expres, QE2 a šesť britských Concordov sú už úplne vypredané, aby zobrali svojich pasažierov na palubu a „medzi nebom a zemou" privítali nové tisícročie. Aj vstupenky na bankety organizované v tomto čase v najprestížnejších hoteloch sú už vypredané. Nepredpokladá sa, že by boli ešte voľné možnosti v okolí takých miest ako Pyramída, Zlatý bránový most, alebo Stonehenge či Trafalgarské námestie. (Problém je zatiaľ len v tom, či tretie tisícročie začne príchodom roku 2000, alebo až 1. januára 2001.)

Okrem pripravovaných atrakcií spojených s týmto medzníkom dejín sa objavujú početné skupiny živiace sa atmosférou konca sveta. „Vylepšené" diela stredoveku Joachima z Fiory a podobných apokalyptikov sa veľmi dobre predávajú na knižných pultoch. Najmä v USA sa v dnešných časoch v mnohých podobách prejavujú sekty „konca sveta". Tak napr. v Jeruzaleme bolo zatknutých 14 členov americkej sekty Concerned Christians (Zainteresovaní kresťania) a následne vykázaní z krajiny potom, čo polícia zistila, že plánujú útoky na posvätné miesta v Jeruzaleme a masovú samovraždu. V októbri minulého roku z Denvera odišlo 78 členov tejto sekty a sú obavy, že sa zdržujú v Jeruzaleme, aby tam očakávali príchod tisícročia. V súvislosti s príchodom roku 2000 sú vážne obavy z podobných prejavov aj iných chiliastických siekt.

Mnohí chcú spájať tieto myšlienky chiliazmu aj s prípravou kresťanov na rok 2000. No napriek mnohým atrakciám, ktoré súvisia s príchodom tretieho tisícročia, nemala by nám uniknúť skutočnosť, že tu ide o úplne iné nazeranie na prelom storočia a tisícročia. Samozrejme Cirkev neprestáva očakávať príchod svojho Pána každým dňom, ale vôbec ho nespája s rokom 2000 či s iným dátumom. Veď Pánov deň príde ako zlodej v noci (porov. 1 Tes 5, 2). Pápež Ján Pavol II. sa ohľadom tejto významnej udalosti obrátil na kresťanský svet, aby dôstojne oslávil unikátnu udalosť v dejinách vesmíru - príchod Ježiša Krista ako človeka na túto zem. Od počiatku svojho pontifikátu poukazuje na výzvu nadchádzajúceho tisícročia a na moment poučenia pre celú Cirkev. Zmienil sa o tom vo všetkých svojich encyklikách. Napríklad v encyklike z roku 1987 O sociálnej starostlivosti Cirkvi napísal: „Terajšie obdobie na vigíliu tretieho kresťanského tisícročia je osobitne preniknuté očakávaním, akoby novým ,adventom‘, ktorý sa určitým spôsobom vzťahuje na všetkých ľudí." Bezprostredne pred týmto dôležitým krokom do nového obdobia vydal apoštolský list Tertio millennio adveniente (Tretie tisícročie prichádza), v ktorom bližšie oboznamuje s Veľkým jubileom roku 2000 a stanovuje detailný program prípravy naň. Tento umožňuje kultivovať blížiacu sa udalosť a osláviť dvetisícročnicu kresťanstva. Jubileum by mohlo odpovedať na situáciu v dnešnom svete, v ktorom možno vidieť veľa zla, ale aj skrytého dobra a mnohých možností, ako tento svet urobiť lepší a ľudskejší, nezabúdajúc na opravdivú vlasť v nebesiach.

Sláviť Veľké jubileum 2000 teda neznamená stať sa prívržencom nejakej fantastickej špekulácie o zvrate časov, alebo rozdúchavať strach pred katastrofou. Týka sa všetkých troch dimenzií času a nádeje na večnosť. Ján Pavol II. vyhlásením Jubilejného roku 2000 dáva zvláštnu príležitosť všetkým prejaviť vďaku voči Bohu za vykúpenie. Vďaku za kresťanstvo druhého tisícročia a ako veľkú príležitosť ohlasovania nádeje pre tretie tisícročie. Totiž ako hovorí citovaný teológ de Lubac: „Proti oslňujúcim snom o budúcnosti je treba triezvo konštatovať: Pre nás kresťanov je doba zvestovania za nami. Definitívnu skutočnosť máme v znameniach a pokiaľ bude trvať čas tohto sveta, nemožno tento stav prekročiť. Pokiaľ to neuznávame, vraciame sa od kresťanskej nádeje späť do mytológie."