Sedemstupňový plán

Technika TM sa vyučuje v rámci sedemstupňového programu. Začína sa 90-minútovou úvodnou prednáškou, počas ktorej sa demonštruje prehľad možností techniky TM. Záujemcom sa predstavia jej významné a pozitívne účinky: „TM je jedinečná v dnešnom svete. Je to jednoduchá technika, ktorá sa vykonáva dvakrát denne 15-20 minút, a ktorej teória a prax, ako budete vidieť, je zásadne odlišná od každej inej dnes ponúkanej metódy telesného alebo duchovného rozvoja. Dnes večer budeme pozorovať dobré účinky TM v štyroch oblastiach života," hovorí prednášateľ a vymenuje potenciál ducha, zdravia, sociálneho správania a svetového mieru. Každú oblasť sa snaží poslucháčom priblížiť aj zodpovedajúcimi príkladmi. Nezabudne tiež zdôrazniť a vyzdvihnúť jednoduchosť a prirodzenosť TM: „No najlepšie na TM je, že nie je vôbec ťažká. Je veľmi jednoduchá. Príčinou jej jednoduchosti je jej prirodzenosť. Je potrebná len jediná schopnosť, aby sa človek naučil transcendentálnu meditáciu, a to je schopnosť myslieť myšlienku." Na záver úvodnej prednášky sú všetci záujemcovia pozvaní na prípravnú prednášku.

Prípravná prednáška trvá približne 90 minút a jej úlohou je vysvetliť pôvod mechanizmu techniky TM, pričom chce záujemcov viesť od nezáväznosti k záväznej praxi. V centre stoja teoretické a praktické základy TM. Možno ich zhrnúť do piatich bodov:

1. TM je prirodzená a bez námahy, pretože využíva prirodzenú tendenciu ducha. Je preto iná ako všetky ostatné metódy;

2. TM otvára prístup k prameňu myšlienok, „čistému vedomiu", a tým k plnému potenciálu ducha;

3. Cez prax TM sa stvoriteľský potenciál pričleňuje na rovinu vedomého myslenia a konania a zintenzívňuje jej účinnosť;

4. „Dopravný prostriedok", ktorý vedie ducha do hĺbky, je meditačná slabika - mantra;

5. TM sa vracia k jednej prastarej tradícii, ktorej čistota je garantovaná majstrom.

Vstupná prednáška vedie bezprostredne k praktickému vovedeniu do TM. Kto chce vstúpiť, dostane prihlasovací formulár a termín na osobný rozhovor s učiteľom TM. Konzultácia s učiteľom trvá asi 15 minút a tvorí tretiu fázu sedemstupňového programu. V tomto rozhovore si učiteľ robí prehľad „o celej oblasti vedenia z perspektívy individuálneho života, pričom sa berú do úvahy osobné želania a možnosti ich vyplnenia pre jednotlivého človeka, ktoré učiteľ potvrdzuje". Vyučuje sa aj o nutnosti uvádzacej ceremónie a k tomu požadovaných daroch, o správaní sa pred a počas meditácie a o zvláštnych povinnostiach. Celý proces pokračuje „osobnou výučbou". Osvojenie si meditačnej techniky pritom zohráva veľký význam. A práve v tejto fáze je najvypuklejší nesúlad medzi proklamáciou, že táto meditačná prax je nábožensky neutrálna, a medzi jej reálnym zakorenením v hinduistickej tradícii. Nesúlad je zrejmý napríklad z letáka určeného študentom medzinárodnej spoločnosti pre meditáciu, kde sa píše: „Pri osobnom zasvätení sa odohráva krátka zasväcovacia ceremónia. Je to ďakovná ceremónia, ktorú vykonáva učiteľ a pri ktorej sa máte len pozerať. Je to obrad vďaky tradícii, ktorá zachováva čistotu učenia, a tým sa zabezpečuje, že ostáva účinnou. Vysluhuje sa v sanskrite (posvätnej reči Indie), a preto sa nám môže zdať vo vzťahu k našej vlastnej kultúre cudzia. Vôbec pritom nejde o náboženskú ceremóniu alebo niečo podobné. Vyjadruje iba vďačnosť tradične predpísaným spôsobom."

No ak sa bližšie pozrieme na uvádzaciu ceremóniu, vystúpi do popredia jej zjavne nábožensko-hinduistický charakter. Nasledujúci opis poskytuje pohľad do diania: Miestnosť je v polotme, osvetlená svetlom sviečok a naplnená vôňou kadidla. Je v nej niečo ako oltár, pred ktorým sa vysluhuje ďakovná ceremónia. Na oltári je obraz Brahmanandu Sarasvatiho (guru Deva), učiteľa Mahariši Maheša Jogiho, ktorý stelesňuje a garantuje čisté božské učenie. Tým je zabezpečená platnosť tohto rituálu. Pred jeho obrazom stojí trochu vyvýšený podnos, na ktorý sa v priebehu oslavy kladú dary žiakov (kvety, ovocie a vreckovka). Okolo sú rozostavané horiace sviečky, voňavé tyčinky, šálka s gáfrom, vodou, ryžou a pasta zo santalového dreva. Ceremónia začína. Učiteľ, držiac v ľavej ruke kvety, odrieka (alebo spieva) v sanskrite sviatočnú hymnu. Aj text tejto hymny podčiarkuje výrazne náboženský obsah ceremónie. Po nej nasleduje ponúkanie darov. Každý dar má symbolický význam a svoju duchovnú hodnotu. Potom ceremónia naberá opäť výraz zvláštnej slávnosti, keď učiteľ privoláva „bohov" Brahmu, Višnu a Šivu, ktorí sú oslávení v guru Devovi, pritom sa zapaľuje a predkladá gáfrové svetlo a obetuje sa plná hrsť kvetov. Horiaci gáfor sa rozširuje, to má symbolický význam - svetlo života; kým kvety predstavujú plný rozkvet života, ktorý vznikol prinesením svetla. „Guru Dev je oslávenie Brahmu-stvoriteľa, Višnu-udržiavateľa a veľkého pána Šivu. Guru je oslávenie najvyššieho transcendentna v osobe pred ním, pred jasnosťou, nádherou, krásou, Šrí guru Dev, skláňam sa," spievajú žiaci. „Plnosť je všetko, čo som," cíti na konci obradu učiteľ, ktorý sa stal „médiom vševedomia". A tak sa obracia k svojmu žiakovi, aby mu intuitívne povedal správnu mantru. Učiteľ a žiak kľačia najskôr mlčky. Potom žiak dostáva svoju mantru, ktorú nikomu nesmie prezradiť. Opakuje ju tak dlho, kým ju korektne nevysloví. Podľa hinduistického chápania je mantra formula, ktorej opakovanie uvoľňuje božské transcendentálne sily na oslobodenie ducha. Učiteľ individuálne vyberie pre žiaka mantru na základe svojho vnútorného pohľadu. Medzi vlnami zvuku (hlasu) a impulzmi energie meditujúceho musí existovať analógia. Pretože každý človek má podľa Maharišiho údajne „vlastný druh impulzov energie, ktoré vytvárajú jeho osobnosť, bude mať mantra svoju skutočnú hodnotu len vtedy, keď povaha impulzov energie, ktoré sa vyvolávajú hlasom mantry, presne zodpovedá impulzom energie dotyčného človeka. Každá zlá voľba mantry vyvedie z rovnováhy harmóniu vnútra v živote človeka."

Zo správ bývalých učiteľov TM a členov je možné vyvodiť záver, že mantry sa zadávajú verejne a podľa vekových skupín. Všeobecne viac či menej platí napríklad: ing pre 3 - 10-ročných, ainga pre 20 - 30-ročných, hirin pre 40 - 45-ročných, šiama pre ľudí po šesťdesiatke. Spolu s mantrou dostáva žiak aj návod, ako má meditovať. Takto poučený môže začať svoju prvú meditáciu. Trvá 15-20 minút.

Piata fáza programu slúži na preskúšanie správnosti praxe. Žiak dostane dotazník a písomne musí odpovedať na otázky: „Bolo to ľahké, bolo to plné pokoja? Zmenila sa nejako mantra? Zmizla niekedy mantra? Rušili vás myšlienky?" Na základe dotazníka potom učiteľ vyhodnotí žiaka a dá mu námety. Usiluje sa o to, aby sa meditácia riadila sama a meditujúci po nej pociťoval telesné a duševné uvoľnenie. Význam má aj správne držanie tela a dýchanie. Hlavným zmyslom preskúšania je však skúsenosť s mantrou. Ak má žiak problémy, môže s učiteľom urobiť aj skupinovú meditáciu.

Toto tzv. preskúšanie a potvrdenie správnych skúseností je obsahom šiesteho stupňa. Meditujúci má spoznať, čo pri meditácii v ňom na telesnej a duchovnej úrovni osobnosti prebieha a ako to prispieva k prirodzenému vývinu jeho osobnosti. Fázy duchovného uspokojenia a aktivácie sa analyzujú. Ide o oslobodenie od stresu, na ktorý sa pozerá ako na základnú chorobu moderného človeka. Stres je hlboko zakorenený v človeku a vzniká, ako to vysvetľuje Mahariši, „nie z únavy a napätia", ale „zo všetkých duchovných a fyzických abnormalít, avšak s výnimkou genetických defektov a už opäť nenapraviteľných fyzických poškodení. Pretože ak meditujúci zakúsi v každej meditácii nezvyčajný pokoj, môže sa nakoniec po mnohých rokoch paralyzovať všetok existujúci stres a užívať plnosť normálneho ľudského života."

Poslednou fázou je tretie sedenie na preskúšanie so žiakom. Jej cieľom je ozrejmiť mechanizmus, pomocou ktorého sa má stabilizovať „zisk z techniky TM". Pritom sa prehlbujú skoršie informácie. Učiteľ opäť podá výklad o veľkých možnostiach vývoja, ktoré sú prístupné každému človeku na základe TM. Avšak teraz ich už vedome vzťahuje na osobné skúsenosti, ktoré meditujúci nadobudol. Sľubmi sa pritom nešetrí. Pravidelné denné praktizovanie techniky TM môže vraj viesť až k dosiahnutiu „kozmického vedomia". Cez ňu sa údajne človek dostáva k silovému potenciálu, ktorý už nestratí. Ak meditujúci získal stály vedomý prístup k tvorivej inteligencii, zachováva si toto čisté vedomie vždy a vo všetkých fázach bdenia, spánku i snívania.

Tento tu len v niektorých základných rysoch predstavený 7-stupňový program je báza pre TM. Toho, kto ho úspešne absolvoval, vyzvú stať sa aktívnym členom hnutia. Ak sa osvedčí a je schopný spolupracovať vo vnútornom centre hnutia, môže sa nechať vzdelať na učiteľa. Najskôr je na to potrebný 3-mesačný školiaci kurz na asistenta. Po ňom nasleduje 3-mesačný učiteľský kurz. Oba si musí záujemca samozrejme zaplatiť. Záverečná skúška učiteľského kurzu sa koná už za prítomnosti samotného Maharišiho. Počas vzdelávania sa budúci učiteľ vnútorne odkazuje celkom na majstra, pretože iba on vedie posledný krok k jednotnému vedomiu. Odovzdanie sa jemu je odovzdaním sa božskému. To sa vyjadruje aj v zmluve, ktorú Mahariši uzatvára s učiteľom, a ktorá predstavuje určitý druh vyhlásenia lojality.

Podľa propagátorov TM dosiahol v súvislosti s praxou TM od roku 1975 TM-sidhi program podstatný význam: „Tento program predstavuje prelom vo vývoji ľudského potenciálu tým, že oživuje a aktivizuje transcendentálne vedomie a rozvíja schopnosť premietať z tejto prenesenej najjednoduchšej formy vedomia myšlienky a skutky. Je možné, aby sa myslenie a konanie stalo dokonale prirodzené a spontánne urýchľujúce evolúciu a otváralo tým oblasť všetkých možností na splnenie každého jedného želania."

 

Reklama

Dôležitou zložkou každého spoločenstva, ktoré má ambíciu zvyšovať svoj počet, je reklama. Hnutie TM postavilo svoju prestíž a dôveru na snahe vedecky zdôvodniť svoju existenciu a metódy, a to práve v čase, keď sa vedecký pokrok vysoko hodnotil. Bola to aj jedna z ciest, ako získať členov a sympatizantov z radov študentov a inteligencie. Preto bolo založených niekoľko vzdelávacích inštitúcií. Jednou z nich je Maharishi International University (Fairfield, Iowa, USA), ktorá bola akreditovaná Severnou centrálnou asociáciou univerzít a škôl. Na jej pôde pracuje niekoľko organizácií, napríklad Inštitút zákona, svedomia a vedy kreatívnej inteligencie, ďalej Inštitút pre vedu, technológiu a verejnú politiku, či Maharišiho inštitút manažmentu. Ako hlavný program a výhoda vzdelávania práve na Maharišiho univerzite je tzv. holistický prístup k realite, ktorá obklopuje človeka. Z tohto dôvodu vytvorili teóriu o vzťahu fyziológie a zjednoteného poľa. Táto teória sa označuje ako veda kreatívnej inteligencie a opisuje spojenie zjednoteného poľa (všetkých zákonov prírody) s kolektívnym vedomím, ktoré je vytvorené spojením vedomí všetkých indivíduí. Celý tento systém je rozdelený do šiestich rovín. Na prvej sa nachádza už spomínané zjednotené pole. To je v spojení so svetom elementárnych častíc. Na tretej rovine sa nachádzajú molekuly DNA ako základ pre RNA a tvorbu proteínov. Štvrtá rovina pozostáva zo zložitejších systémov, ako sú makromolekulárne štruktúry, bunkové komponenty, samotné bunky a orgány. Systémy orgánov a organizmy sú základom pre bytie človeka ako jednotlivca, ktorý potom tvorí základ pre fyziológiu spoločnosti, kolektívne vedomie a národné zoskupenia ako najvyšší stupeň. Veda tvorivej inteligencie teda dáva teoretický základ pre poskytnutie jednotného základu pre akékoľvek poznanie. Je to „nová disciplína, ktorá spája každú časť poznania do celkového stromu poznania. Založil ju Mahariši v roku 1970, aby splnila potrebu jednotného rámca pre štúdium akejkoľvek oblasti. Kým iné vedy skúmajú fyzikálne, chemické či biologické javy prírodnej inteligencie, veda kreatívnej inteligencie popisuje štruktúru zjednoteného poľa prírodnej inteligencie, ktoré môžete zažívať priamo ako svoje vlastné vedomie." Tieto výroky sú samozrejme veľmi odvážne; ak by boli pravdivé, znamenali by úplnú revolúciu v súčasnom poznaní. Vedci, historici a filozofovia, ako aj profesionáli z ďalších odborov majú snahu vytvoriť jednotnú teóriu vedných odborov (každý z nich má iný prístup, štruktúru, metódy skúmania a triedenie...) a vytvoriť tak jednotný rámec pre vedecké poznanie (či dokonca poznanie všeobecne). Čiastočné úspechy veda zaznamenala, avšak tie sa týkajú len niekoľkých (pomerne blízkych) odborov súčasne. Snaha unifikovať poznanie a vytvoriť pre študenta jednotný rámec, v ktorom by bol schopný vnímať svoj vlastný odbor v kontexte, je chvályhodná, ale kým nemá exaktne overiteľný základ, môže sa nazývať skôr náboženstvom ako vedou. To, čo robí Mahariši a jeho stúpenci, je v svojej podstate zamlčovanie faktov preto, aby získal dôveru. Jeho jednotiaci pohľad je založený na hinduistickom ponímaní, a čo sa týka poctivého skúmania, je v danom prípade viac nedostatkom ako prínosom. Zjednotené pole bytia a jeho vlastnosti už totiž nie sú predmetom exaktného skúmania, preto nepatria do oblasti vedy, ale do oblasti viery.

Podobne život študenta na Maharišiho univerzite má výrazne (a záväzne) náboženský podtext. Asi nie je potrebné pripomínať, že meditácia sa považuje za nevyhnutnú pri získavaní „holistického pohľadu". Navyše sa v rámci vyučovacieho procesu dôsledne aplikuje prístup vedy kreatívnej inteligencie. Avšak tento proces nevykazuje charakteristiky skutočného vedeckého bádania. Skutočný vedec vníma čiastkovosť svojho vlastného poznania a nutnosti komunikácie s inými pohľadmi (dokonca aj v rámci jednej akademickej inštitúcie), teda to, čo je v praxi TM nezvyčajné. Inými slovami: zakotvenie odboru, ktorým sa študent zaoberá, do celkového systému nie je možné pochopiť v rýdzo intelektuálnej rovine (v tradičnom zmysle slova), ale je nutné zažiť ho v meditácii.

Zástancovia TM sú charakteristickí mnohými tvrdeniami, ako napríklad: TM napomáha udržať fyziologickú rovnováhu organizmu, mobilizuje nevyužitú kapacitu mozgu, zvyšuje inteligenciu, ba dokonca výraznejšie spomaľuje starnutie ako bežne známe metódy. Ak by boli výskumy naozaj pravdivé, išlo by o skutočný prevrat v chápaní človeka a faktorov vplývajúcich na neho. Tieto tvrdenia sa však pri overovaní nepotvrdili.

Ďalší z dôležitých faktorov pre príliv nových členov do hnutia TM je aj tzv. Maharišiho efekt. Táto teória spočíva na predpoklade, že skupina účastníkov programu TM (má ich byť aspoň jedno percento v populácii - pozn. autora) vyžaruje pôsobenie koherencie a harmónie v kolektívnom vedomí spoločnosti, a je to vraj jediný spôsob, ako obmedziť kriminalitu.

Celkovo možno zhrnúť, že TM sa snaží získať svojou reklamnou kampaňou a náborovými technikami členov najmä z intelektuálnych vrstiev. A práve z tohto dôvodu sa na vedecké zdôvodnenie vynakladá tak veľa energie a finančných prostriedkov.

 

Mahariši a východní mystici

Niektorí guru tvrdia, že Mahariši nesprávne interpretuje ich svätú knihu Bhagavadgítu. Iní poprední predstavitelia jogy a východných náboženstiev nesúhlasia s jeho myšlienkou o okamžitej nirváne a ani s jej komercionalizáciou (budúci stúpenci si musia kurz zaplatiť). Iní zasa odmietajú jeho spájanie TM s materializmom. Citát od významného tantrického guru, profesora pre tibetológiu Chimet Ricdzen Lama, by nás mal viesť k zamysleniu: „Ľudia sa vždy prikláňajú k extrémnym činnostiam. (...) V starej Európe existuje veľa duševných síl, ktoré sú vašim životným formám primeranejšie. (...) Váš životný a pracovný rytmus je rytmom Budhu presne opačne postavený. Väčšinu európskych a amerických prívržencov Budhu vnímam ako elektrické ventilátory, ktoré sa - aj keď ich človek vypne - v dôsledku zlého kontaktu stále, hoci so zmenšenou silou, a preto smutne, krútia ďalej. Nemôžu nájsť stav pokoja, ale ani ďalej správne fungovať. To je zlé..." Táto obava platí nielen pre európskych a amerických prívržencov Budhu, ale aj pre prívržencov Maharišiho učenia poznačeného militantnou dynamikou.

 

Vyjadrenia odborníkov

TM a jej pôsobenie sa skúmalo viac ako podobné hnutia aj z dôvodu tvrdenia o jej vedeckosti a nenáboženskosti. Americký psychológ Leon Otis napríklad napísal, že u nezanedbateľného počtu meditujúcich najmenej 18 mesiacov sa vyvinul pocit strachu, depresie, fyzické a mentálne napätie a iné sprievodné javy. Aj v európskej oblasti sa realizovali mnohé podobné výskumy. Výstupom jedného z nich bolo Memorandum nemeckých lekárov. V zhode s ním napríklad Dr. Gräf tvrdí, že „technika TM a jej pozitívne, mnohoraké účinky sa skúmali dôkladnejšie než všetky porovnateľné metódy." To, že TM „uvádza do chodu vrodené mechanizmy, ktoré sú už k dispozícii v tele a podporuje sebareguláciu, doteraz metódy chronobiológie a fyziológie riadenia nedokázali rovnakým spôsobom ako pri autogénnom tréningu." Podľa Kuglera hnutie TM používa „vedecké dôkazy účinnosti tohto typu meditácie len ako zámienku k tomu, aby boli ľahkoverní ľudia zviazaní do jednej skupinovej ideológie." V správach o úspechoch TM, rozširovaných s veľkou zanietenosťou, sa nachádza často slovko „signifikantný". Lekár Kroener, prezident jednoty lekárov TM a odborný lekár chirurg, podáva správu o „signifikantne pozitívnych účinkoch pri bronchiálnej astme, nadváhe a podváhe, pri zlepšení stavu imunity, pri narkománii, alkoholizme a fajčiarstve." Avšak dôkazy signifikantnosti zvyčajne chýbajú. Podľa Riedela sa požiadavka prevahy TM nad inými metódami, teda aj nad autogénnym tréningom (AT), jasne deklarovala. O znížení krvného tlaku prostredníctvom AT bolo publikovaných viac správ. Profesor na Harwardskej univerzite G. E. Schwartz píše: „Obhajcovia TM sa prikláňajú k tomu, aby údaje výskumov, ktoré v súčasnosti prebiehajú, prezentovali tak, ako keby bola TM jediná rozumná cesta. Predsa však existujú ešte iné možnosti, ako sa dostať do stavu hlbokého uvoľnenia - napríklad Zen (...) a kresťanské meditačné formy, v neposlednom rade aj AT." Ani Bensonove štúdie neoprávňujú k domnienkam o prevahe TM. Podľa profesora Klüvera boli účinky TM „pre mnohých zúčastnených dokonca až škodlivým sklamaním." Počiatočné úspechy sú, samozrejme, často neodškriepiteľné. Avšak rovnaké úspechy možno pomocou AT dosiahnuť rýchlejšie a bez rizika. Thomas právom uvádza, že TM síce zverejnila správy o úspechoch, ale neuvádza „nijaké údaje o počte a utrpení tých, ktorí sa trpko sklamali alebo boli vnútorne poškodení."

Faktom ostáva, že negatívne účinky TM sú zdokumentované vo veľkom množstve záznamov. Hovoria o pribúdajúcej „ja-slabosti", straty pojmu reality, rozpade osobnosti, nervových zrúteniach, oklamaných rodičoch, rozbitých manželstvách, rodinách či priateľstvách, o zruinovaní v povolaní, o finančnom bankrote, ba aj o samovraždách. Človek by musel prežiť spochybňujúce volania o pomoc príbuzenstva prívržencov TM, aby mohol zmerať, aké osudné môže byť bezpodmienečné vydanie sa Maharišiho systému TM. Langen v Liste nemeckých lekárov píše: „Množia sa príklady toho, že labilní ľudia už nekompenzovateľne rozvinuli ilúziu, vžili sa do klamnej predstavy." Niektorých poškodených TM prijali na psychiatrické kliniky. Tí, ktorí sú za to zodpovední sa dištancujú od tejto zodpovednosti tým, že podsúvajú iné príčiny (zvlášť vzhľadom na fakt, že sa klasická psychopatológia a psychiatria doteraz dostatočne nepripravila na posúdenie týchto stavov). Ministerstvo zdravotníctva SRN preto objednalo výskum tohto hnutia.

V protiklade s autogénnym tréningom nie je TM lekársky v nijakom prípade akceptovateľná ako terapeutická metóda a nie je možné považovať ju za medicínsky neutrálnu. Tento úsudok vychádza z nasledovných faktov:

Zakladateľ TM Maheš Prasad Varna vniesol do techniky TM svoj vlastný náboženský podtext, ktorý tvorí jej jadro (tým je spochybnená nezaujatosť techniky). Ďalším dôležitým faktom jednoznačne vyjadrujúcim náboženský základ je uctievanie guru Deva v rámci náboženských rituálov a kultických praktík, ktorých nie sú ochotní vzdať sa. Do tejto kategórie patrí aj opakovanie mantier ako „zázračných formuliek". Mnoho napovedá aj organizačná štruktúra hnutia podobná diktatúre a režimy ďalšieho vzdelávania TM. Elitistická mentalita, nárokovanie si výlučnosti (aj keď navonok sa deklaruje opak) a tomu zodpovedajúca manipulácia pri misii a náboroch len prispievajú k pochybnostiam o skutočnej nezaujatosti a vedeckosti. Navyše pri vlastných výskumoch predstavitelia TM často zneužívajú a jednostranne interpretujú vedecké údaje, pričom zavádzajúco tvrdia, že tento druh meditačného cvičenia nie je prakticky viazaný na nijaký konkrétny životný štýl, ani vieru, učenie, ideológiu alebo akékoľvek predpoklady.

Každý lekár či iný vedecký pracovník, ktorý TM obhajuje, by si mal tieto skutočnosti uvedomiť a zvážiť ich zjednotiteľnosť s aprobáciou, lekárskym poriadkom a vôbec s vedeckým prístupom. Učenie TM napríklad tvrdí, že meditujúci „sami vypadávajú" zo svojej choroby, že TM je schopná zrušiť prírodné zákony a modifikovať ich (napríklad pri jogickej levitácii), že sprostredkúva hlbšie a obsiahlejšie poznanie o vzniku chorôb, ich liečení a o zdraví všeobecne, že jej programy podporujú zdravie národa, alebo že spolupráca s učiteľmi TM zvyšuje účinnosť lekárskej činnosti a podporuje dobro v spoločnosti. Rozšírenie TM údajne nikomu nedáva príležitosť pre pochybnosti o jej prijateľnosti...

 

Je TM náboženstvo?

Napriek prízvukovanému západno-vedeckému smerovaniu hnutia sa Mahariši nevzdal spojenia s hinduistickou tradíciou, z ktorej čerpal pri tvorení svojho systému. Na toto poukazuje aj komentár ku Bhagavadgíte nazvaný Durchbruch zum vedischen Wischen (Prelom k vedeckému poznaniu) z roku 1967. V Rgvéde obsahujúcej hymny bohov Véd, vidí Mahariši dokonalý výraz úplného poznania. Aj zasväcujúca ceremónia pre meditujúcich prísne zachováva väzbu so svätou tradíciou. Na iniciačnej slávnosti púdža nie je k dispozícii nijaký preklad zo sanskritu. V skutočnosti sa meditujúci pridelenými slovami obracajú k hinduistickým bohom, žiadajú ich o pomoc a ponúkajú im obete. Najmä guru Deva označujú za božskú inkarnáciu. Podľa stúpencov TM sa mantra určuje na základe 6000 rokov starej tradície. V skutočnosti existuje iba 16 druhov mantry a súčasná tradícia pochádza z roku 1973. Všetky mantry sú mená hinduistických bohov alebo označenia im veľmi blízke. TM je teda založená jednoznačne na hinduistickom učení. Dokonca aj základná učebnica Veda o bytí a umenie žiť je podľa TM ozajstná „večná pravda" tvoriaca základ všetkých náboženstiev. Hlása, podobne ako hinduizmus, že boh je neosobný, život je kolobeh znovuzrodení, človek sa môže dopracovať k dokonalosti, problém zla možno prekonať meditáciami a pod. Problém náboženského základu verzus nenáboženskosti TM bol aj predmetom skúmania federálneho súdu v New Jersey, ktorý po dvojročných právnych sporoch rozhodol o náboženskej povahe TM. Pre TM z tohto rozhodnutia vyplynulo, že sa jej učenie nesmie viac vyučovať na štátnych stredných školách.

 

Záver

TM, ako z uvedených skutočností vyplýva, nie je neutrálnou disciplínou, ktorá sa môže praktizovať bez výrazného názorového ovplyvnenia jednotlivca a často ani bez poškodenia jeho psychiky. V skutočnosti je TM meditačná technika založená na hinduistickej praxi, ktorá spôsobuje (podľa hinduistickej filozofie) jednotu meditujúceho s Brahmanom. Súčasne má, podľa Maharišiho, meditujúci možnosť vnímať a poznať jednotu všetkých vecí, čo v praxi znamená vidieť svoje čiastkové poznanie v kontexte úplného vedenia. To je v súčasnosti snom mnohých ľudí, a možno aj preto získalo hnutie TM takú popularitu. Avšak treba povedať, že súčasný vedecký prístup redukuje realitu na to, čo je možné vidieť a skúmať. Žiaľ, tento postoj sa stal v euro-americkej kultúre dominantný. Duchovná realita bola odmietnutá iba preto, že ju nebolo možné uzatvoriť do tesného rámca vedeckých metód. Naša spoločnosť vedu síce stále vysoko hodnotí, ale vníma kdesi v podvedomí jej obmedzenia. A tak sa moderný človek obracia k hnutiam, ktoré tvrdia, že dokážu dokonale integrovať vedu a náboženstvo, že obsiahli v zásade všetko poznanie. Realita je však iná ako zdanie vytvorené týmito smermi. Je potrebné zmieriť sa s určitým stupňom neistoty. Existujú mnohé podvodné náboženské spoločnosti využívajúce ľudskú túžbu po istote a vlastnení pravdy. Pravdu však nevlastnia ich členovia - opak je pravdou - práve oni sú často vlastnení a využívaní svojimi vodcami.