Tento aktuálny biblický úryvok podčiarkuje šesť skutočností, ktoré tvoria kritériá na posudzovanie rozličných minulých i súčasných duchovných hnutí:

1. staronová prítomnosť falošných učiteľov; 2. rozkoly a sektárstvo; 3. popieranie Ježiša ako osobného Spasiteľa; 4. výstrednosti; 5. potupovanie pravdy a 6. chamtivosť a lakomstvo.

Človek je neustále na ceste hľadania šťastia a zmysluplného života. V židovských, ranokresťanských, ale i v nedávnych obdobiach sa ľudia v týchto hľadaniach rôznili. Niektorí uznali za ideál pre svoj život Ježiša z Nazaretu a prijali dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, tzn. Cirkev, ktorú On založil a v ktorej je stále živý a prítomný. Iní, v snahe vyniknúť, prijímajú aj také riešenia svojej životnej orientácie, ktoré ich „ochránia" pred závislosťou od Božieho zjavenia a od Cirkvi, ktorá ho už po dve tisícročia ohlasuje. Takto v každom čase dochádzalo a dochádza k vzniku falošných učiteľov a prorokov. Naoko sa zdá, že sú v niečom originálni. Kto sa však dôkladnejšie zaoberá dejinami, vie veľmi rýchlo nájsť spoločného menovateľa týchto ich ambícií. Väčšinou ide o tendenciu nájsť kľúč poznania a spásu v sebe samom. Táto koncentrácia na seba samého by nemusela byť zlá, keby nebola spojená s popieraním potrebnosti viery v Ježiša Krista ako darcu a nositeľa spásy pre človeka. Pravé hodnotenie vnútorného duchovného života vedie k úžasu, pokore a k jednoduchosti, čiže k bázni Božej - a nie k sektárstvu. Tam, kde človek sleduje výstrednosti a akési „vyššie" duchovné zážitky, vzďaľuje sa od načúvania Bohu a skôr presadzuje svoju vôľu, ako vôľu toho, ktorý ho stvoril. Ako vraví apoštol Peter, vedie to iba k potupovaniu cesty pravdy. O tom, čo je alebo nie je pravda, sa nemôže rozhodovať len v racionálnej a intelektuálnej rovine, pretože pravda je úzko spojená s láskou. Tam, kde však panujú rozkoly a egoizmus, stojí aj pravda na veľmi vratkých nohách.

Všetkých týchto šesť skutočností charakterizuje vznik a rozmach siekt. Rešpektovať pluralizmus v názoroch ešte neznamená, že si každý môže Sväté písmo vykladať ako chce a písať a hovoriť čo chce, pretože v takýchto prejavoch je veľmi veľa subjektivizmu. Avšak toto biblické slovo, ba celé dejiny ľudstva ukazujú, že je oveľa múdrejšie žiť v jednote s Kristom, než ambiciózne zakladať novú sektu a seba pyšne vyhlasovať za neomylného záchrancu ľudstva.