Prečo sa teda toto náboženstvo tak relatívne úspešne šíri? Príčiny môžu byť dve: predovšetkým veľkú úlohu hrá tradícia. Po prvej svetovej vojne Abd-ru-shin našiel v Československu množstvo dychtivých poslucháčov, takže Česi sa tešili jeho osobitnej priazni. Prví českí hľadači Pravdy sa objavili už v roku 1928 a český preklad prvého vydania Abd-ru-shinovho titulu Vo svetle Pravdy vyšiel v roku 1932 len niekoľko mesiacov po svojom nemeckom origináli. S minimálnym časovým odstupom vychádzali aj ďalšie do češtiny preložené publikácie a periodiká. Hnutie tu zapustilo pevné korene a keď Nemci ukončili v roku 1941 jeho činnosť, bolo na našom území asi dvetisíc potvrdených nositeľov kríža a dokonca štyria príslušníci najvyššieho stupňa v hierarchii tohto náboženstva: nositelia kríža s kameňom na stužke.

 

Abd-ru-shinovo učenie

Druhou príčinou, prečo je dnes ešte Abd-ru-shinovo učenie živé, je jeho nesporná atraktivita. Na skoro tisícsto stranách súčasného najrozšírenejšieho vydania Abd-ru-shinovej knihy Vo svetle Pravdy sa rozvíja niekoľko motívov. Určite jedným z najdôležitejších je ostrá kritika kresťanstva. Podľa Abd-ru-shina je poslanie Ježiša iné, než to cirkvi predstavujú, apoštolovia jeho učenie nepochopili, cirkev ho prekrútila a svojimi dogmami a strnulou náboženskou praxou ľudí väčšmi zdržuje v ich duchovnej ceste, než by im pomáhala. Abd-ru-shin vystupuje v týchto (ale vlastne vo všetkých) pasážach veľmi autoritatívne, s istotou a prehľadom vykladá biblické správy po svojom a prispôsobuje ich na obraz svojho náboženského systému. O svojom posolstve stále naduto opakuje, že je schopné - na rozdiel od kresťanstva - vysvetliť všetko bez „bielych miest" a bez rozporov, prísne logicky a konzistentne. Tento silný motív knihy nepochybne dokáže osloviť tých, ktorí majú k Biblii a ku kresťanstvu úctu, ale zároveň pochybujú o Kristovom vzkriesení, zázrakoch a pod. a pre ktorých je cirkevná (a zvlášť liturgická) podoba kresťanstva neprijateľná.

Ľudia tohto ladenia sú väčšinou otvorení aj pre druhý silný Abd-ru-shinov motív: príkre odsúdenie súčasnej mravnej skazy a požiadavku prísnej mravnosti. Abd-ru-shin prikazuje svojim nasledovníkom, aby sa stále usilovali a snažili o duchovnú cestu nahor; ako najhoršiu ľudskú vlastnosť uvádza lenivosť a vyžaduje prísnu kontrolu vnútorného života. Pocity, myšlienky a túžby sa podľa neho zhmotňujú a - ak sú negatívne - stávajú sa príčinou všetkého zla na svete. Kresťanstvo je preňho so svojou zvesťou o milosti a odpustení slabošské. Cesta nahor, ktorou má ľudský duch putovať, aby nezahynul v rozkladajúcej sa hmote, je podmienená tým, že človek „udržuje kozub svojich myšlienok čistý". Na mnoho vecí si treba dať pozor: na nečisté myšlienky, na povrchné slová (napr. vďaky), na príbuzenské nežnosti medzi opačnými pohlaviami (napr. bozky), na tykanie a veľa ďalších nebezpečných činností. Táto sebakontrola „hľadačov Pravdy" sa prejavuje i navonok: vždy slušní, decentne oblečení a hovoriaci bezchybne spisovne sa môžu zdať ostrovom starých dobrých časov v súčasnom rozbúrenom svete.

Tak ako je ľudskou povinnosťou a zároveň šťastím stúpať duchovne vyššie v zhode s mravnými zásadami, prísnym zákonitostiam sa podrobuje i všetko ostatné, čo existuje. Pre celé stvorenie, prastvorenie i nestvoreného Boha platia nemenné zákony. Najdôležitejšie sú tri: zákon hmotnosti, zákon príťažlivosti rovnorodého a zákon spätného pôsobenia.

Zákon hmotnosti vychádza z presvedčenia, že každý skutok či myšlienka majú svoju hmotnosť, ktorá sťahuje ducha pôvodcu tohto skutku alebo myšlienky nižšie do hmotnosti, alebo mu naopak umožňuje vystupovať duchovne vyššie. Keď teda človek napríklad smeruje k dobrému, jeho duch sa dostáva do menej hutných duchovných úrovní, až nakoniec môže spočinúť v duchovnej ríši. Ak naopak inklinuje k zlému, zapletá sa do stále hutnejšej hmotnosti a bude nakoniec spolu s touto hmotnosťou pri poslednom súde a zániku hmotného sveta zničený.

Podľa Abd-ru-shinovho zákona príťažlivosti rovnorodého sa prvky rovnakých vlastností združujú. Keď sa teda človek zaoberá určitým druhom činnosti, ba stačí, keď o tom iba premýšľa, viaže na seba rovnorodé formy, ktoré ho potom ovplyvnia v hmotnom svete, ako aj duchovne (zatiahnu ho do vyšších či nižších duchovných úrovní). Zákon príťažlivosti rovnorodého - ako aj iné zákony - pôsobí celkom samočinne, takže napr. žena, ktorá je necudne oblečená (pre Abd-ru-shina napr. v plavkách) môže pritiahnuť žiadostivé myšlienkové formy, spôsobené mužskými pohľadmi a duchovne klesnúť.

Mravní ľudia, v ktorých živote hrá veľkú úlohu zákon, povinnosť a zodpovednosť, bývajú väčšmi zranení a znepokojení nespravodlivosťou a utrpením, s ktorými sa v tomto svete stretávajú. Abd-ru-shinovou odpoveďou práve pre nich je zákon spätného pôsobenia, podľa ktorého sú ľudské myšlienky, slová i činy sejbou, čo nevyhnutne vzklíči. Keď ducha, ktorý ich spôsobil, zaťažia, bude musieť podstúpiť nové telesné narodenie. A opačne: keď duch v tomto tele prežíva akékoľvek utrpenie, zbavuje sa ťarchy vín z minulých narodení a ochutnáva plody, ktoré kedysi sám zasial.

Prevteľovanie Abd-ru-shin chápe ako putovanie ľudského ducha hmotou, do ktorej kedysi zostúpil, aby dosiahol uvedomenie samého seba. V reťazci tohto prevteľovania ducha je podľa Abd-ru-shina kľúč na pochopenie zmyslu bolesti a utrpenia, zároveň je v ňom i nádej na potrestanie tých, čo ľudskej spravodlivosti a jej zákonom uniknú. Bremena viny z minulých životov sa podľa Abd-ru-shina ľudský duch môže zbaviť vytrvalým úsilím o dobro v smere Božích zákonov, ktoré Abd-ru-shin sformuloval. Toto vedomé chcenie úprimného hľadača Pravdy spôsobí, že na svojej ceste nahor sa duch svojimi minulými vinami zraňuje stále menej a menej a nemusí byť preňho ani nevyhnutné vziať na seba ešte ďalšie hmotné telo. Môže sa teda vrátiť už sebauvedomelý tam, odkiaľ prišiel - do duchovnej úrovne.

 

Štyri duchovné úrovne

Širokým konceptom sveta rozdeleného do viditeľných i neviditeľných úrovní a detailným popisom „oného sveta" a spirituálnych sfér si Abd-ru-shinovo učenie získava pravdepodobne ďalší okruh priaznivcov. Tak ako vo svojich začiatkoch bolo atraktívne pre špiritistov, jasnovidcov, okultistov a duchovných vodcov všetkého druhu, dokáže dnes rezonovať navyše i s módnymi myšlienkami o energiách či o aure (Abd-ru-shin tomu hovorí „vyžarovanie") i s populárnym liečiteľstvom, terapiou farbami, bylinkami a pod. Avšak ako v prípade tradičného kresťanstva, i na tomto poli vystupuje s autoritatívnym výkladom všetkých nadprirodzených javov a s odsúdením každého prívrženca týchto náuk, ktorý by sa mu odvážil „vo svojej domýšľavosti" odporovať. A pretože sa Abd-ru-shinovi darí rozličné jasnovidecké a iné omyly zdanlivo veľmi logicky a prirodzene vysvetľovať, získava akiste u takto ladených čitateľov svojho diela obdiv ešte aj (a možno práve) dnes.

V Abd-ru-shinovom podaní možno rozlíšiť štyri hlavné duchovné úrovne podľa vzdialenosti od Boha (Prasvetla), a teda podľa toho, aké silné božské vyžarovanie do nich podľa zákona hmoty preniká. Predovšetkým je to božská úroveň, na ktorej je nebytostný Boh. Jeho láska sa zosobnila v Ježišovi a jeho vôľa v Imanuelovi - bytostiach, ktoré sú Božími Synmi. Okrem nebytostného Boha, pri ktorého tróne sa nachádzajú štyri vedúce zvieratá, sú na tejto úrovni božské bytosti: archanjeli, Prakráľovná a Najstarší. Z tejto večnej, nestvorenej úrovne pochádza aj padlý Lucifer. Ostatné úrovne sú už stvorené: je to úroveň prastvorených, stvorených a nakoniec úroveň neskorších stvorení.

V druhej, praduchovnej úrovni sa nachádzajú prastvorenia. Najprv sú to bytosti Od-shi-mat-no-ke, Leilak, Lev a Merkúr. Nimi prúdia tvorivé sily duchovna, mužnej odvahy, hrdinstva a sila živlov. Za týmito štyrmi bytosťami je kruh ženských prastvorených bytostí (Johana má na starosti domov, Cella materstvo a Jozefa zdravie). Na ďalšom stupni praduchovnej úrovne sú: ostrov ruží (láska), ostrov ľalií (čistota) a labutí ostrov (služba), na ešte nižšom stupni sa pripravuje pomoc Božím vyslancom Abd-ru-shinovi a Ježišovi, ďalej stojí Biely zámok pre pozemské matky týchto dvoch vyslancov - Terézie a Márie, a najnižšie položeným miestom praduchovnej úrovne je ostrov Patmos, ktorý je zároveň vrcholom duchovna a najvyšším miestom, kam môže vystúpiť ľudský duch. Medzi božskou a praduchovnou úrovňou stojí podľa Abd-ru-shina hrad Grálu, strážený anjelskými rytiermi. V ňom je uložená bájna nádoba, do ktorej podľa legiend Jozef z Arimatie zachytil pri ukrižovaní Ježišovu krv. Z tejto nádoby sa každoročne na sviatok Holubice rozlieva sila do celého stvorenia. Kráľom hradu Grálu je Parsival, teda časť Božej vôle (Imanuel), vyžiarená von z božskej úrovne. Spolu s Parsivalom, ktorý reprezentuje spravodlivosť, zostupuje z božskej do praduchovnej úrovne aj Mária (reprezentujúca lásku) a Irmingard (čistotu). Tieto tri sú Imanuelovou trojicou v stvorení, tzv. Božským Trigonom. Celý Božský Trigon údajne práve teraz pred koncom sveta zostúpil do hmotnosti a prijal ľudské telo, aby v poslednej chvíli ukázal ľudstvu cestu: Parsivalom (a tým aj časťou Boha - Imanuelom) je sám Abd-ru-shin, Mária je meno jeho druhej manželky a Irmingard nevlastnej dcéry. Aj ďalších svojich príbuzných Abd-ru-shin poctil „umiestnením" do praduchovnej úrovne a urobil z nich tak nespochybniteľné duchovné autority v hnutí Grálu i po svojej smrti.

Nižšie než božská a praduchovná úroveň je tretia úroveň: duchovná ríša stvorených, ktorí sa nazývajú duchovia. Vedomí duchovia sú ideálne postavy na všetko, o čo sa majú usilovať ľudskí duchovia vo svojom snažení na ceste nahor a spolu vytvárajú raj. Okrem týchto vedomých duchov tvoria duchovnú úroveň aj nevedomí duchovia, ktorí prirodzene túžia po uvedomení seba samých. Toto sebauvedomenie môžu dosiahnuť iba skúsenosťami, a tak títo duchovia zostupujú do hmotnosti, prijímajú najprv jemnohmotné a neskôr hrubohmotné telo. Sú teda vypudení, vlastne vyhnaní z raja a keď prijmú hmotné telo, stávajú sa ľuďmi. V duchovnej ríši prebývajú aj tzv. bytostní. Majú to byť rôzni škriatkovia, rusalky, gnómovia, víly, salamandry a ďalšie bytosti živlov a prírody. Rastliny a nerasty slúžia týmto bytostným ako príbytky. Zamestnávajú sa mnohými vecami, ale jednou z ich najdôležitejších činností je tkanie nitiek z ľudských citov, myšlienok a činov, ktoré potom človeka vedú do úrovní, kam patrí. Tak i peklo je miesto, kam vedú nitky nízkeho a zlého ľudského chcenia.

Štvrtou a najnižšou úrovňou je hmotnosť, čo vznikla ako neskoršie stvorenie. Člení sa na mnoho stupňov, no zásadný je rozdiel medzi jemnou hmotnosťou a hrubou hmotnosťou. V jemnej hmotnosti prechodne prebývajú zomretí, kým ich duch vyhľadá podľa zákona príťažlivosti rovnorodého gravidnú ženu asi v polovici tehotenstva a vtelí sa do jej plodu. V tejto ríši dostane ľudský duch aj jemnohmotné „zábaly", napríklad astrálne telo. S každým druhom hmotnosti, ktorou je duch obalený, sa spája podľa Abd-ru-shina určité vyžarovanie, tzv. ód. Vďaka vencu tohto vyžarovania (súčasní ezoterici by ho nazvali „aurou") je údajne možné rozoznať u človeka chorobu. Vo vyžarovaní je kľúč i k astrológii, magnetizmu (dnes by sa použilo skôr označenie „biotronika") a k ďalším okultným vedám, ale napríklad aj k liečeniu bylinkami. Abd-ru-shin tak dodnes poskytuje myšlienkový základ pre okultné praktiky a alternatívnych liečiteľov. Je teda pochopiteľné, že sa práve medzi nimi a ich „pacientmi" či klientmi Abd-ru-shinovo učenie celkom úspešne šíri.

Hrubohmotná úroveň je úroveň zmyslovo vnímateľného nášho sveta, z ktorého sa má Abd-ru-shinov nasledovník vyslobodiť. Pre svoju „hutnosť" a vzdialenosť od božskej úrovne je totiž hrubohmotnosť pre ľudského ducha (len čo dosiahne svoje sebauvedomenie) nežiaducim miestom. K hrubohmotnosti patrí i ľudský rozum na rozdiel od citu, ktorý si so sebou priniesol duch z duchovnej úrovne. Rozum má teda citu slúžiť. Silným motívom Abd-ru-shinovej knihy je výčitka, že sa ľudia riadia rozumom. Dokonca ľudským dedičným hriechom je „prepestovanie" rozumu, ktoré sa prejavuje neúmerným zväčšením predného mozgu na úkor zadného. Sebakontrola Abd-ru-shinových nasledovníkov teda zahrnuje i nesprávne používanie vlastného rozumu. Človek sa má riadiť predovšetkým citom, t. j. vciťovať sa do myšlienok tohto učenia a intenzívne ho prežívať v každodennom živote. Tento cit musí človeka chrániť nielen pred rozumom, ale i pred pocitmi, ktoré sú tiež veľmi nebezpečné. Naučiť sa rozlišovať duchovný cit od hrubohmotného pocitu je však ťažké. V praxi teda „hľadačom Pravdy" možno zdôvodniť každý neúspech či každý náznak nesúhlasu s Abd-ru-shinovou doktrínou ako „pôsobenie rozumu" či nesprávny „pocit".

Do systému božskej, praduchovnej, duchovnej a hmotnej úrovne, ako bol v krátkosti vykreslený v predchádzajúcich odsekoch, vchádza teraz podľa Abd-ru-shina posledný súd. Pri ňom sa zvýši intenzita Božieho vyžarovania a ľudskí duchovia, ktorí sú na ceste nahor, budú vyzdvihnutí, ale tí, čo sa príliš držia hmoty, budú naopak s touto hmotou naveky zničení. Kvôli tomuto poslednému súdu a vzniku Tisícročnej ríše bol Abd-ru-shin poslaný z Božskej úrovne Imanuela do hmotnosti ako Boží vyslanec. Podľa niektorých miest knihy sa mali tieto veci diať už za Abd-ru-shinovho pozemského života (zomrel v roku 1941). A pretože sa v tomto mieste konštrukcie Abd-ru-shinovho posolstva a predpovedí jednoznačne rozchádzajú s realitou, treba sa opýtať, kto nám toto posolstvo vlastne priniesol a aké boli jeho osudy.

 

Abd-ru-shinov život

Muž, ktorý priniesol ľudstvu posolstvo v knihe Vo svetle Pravdy, sa narodil ako Oskar Ernst Bernhardt v roku 1875 v saskom Bischofswerde. Stal sa obchodníkom a spisovateľom cestopisov a poviedok. Jeho spisovateľský talent sa prejavil aj po zásadnej životnej premene, ku ktorej došlo pravdepodobne počas jeho intervencie (ako nemeckého občana) na anglickom ostrove Man v rokoch 1915 - 1919. Vtedy totiž - po návrate do Nemecka - začal prednášať a písať pod menom Abd-ru-shin a pomerne zavčasu jeho slovesné schopnosti dokázali strhnúť prvých poslucháčov a čitateľov na nové náboženstvo. Svoju úlohu v tom iste zohral jeho živý, farbistý, dramatický a naliehavý sloh.

Ťažko dnes povedať, akú úlohu v jeho ďalšej životnej orientácii malo stretnutie s pani Máriou, ku ktorému došlo po skončení vojny a po Abd-ru-shinovom návrate do Nemecka. Isté je, že práve v tomto čase (1921) si Abd-ru-shin uvedomil svoje poslanie a že pani Mária sa i so svojimi troma deťmi z prvého manželstva stala dôležitou, i keď až do jeho smrti v pozadí stojacou osobnosťou hnutia Grálu. Ona a jej deti Irmingard, Alexander a Elizabeth postupne stáli na čele tohto hnutia, zakotvení na najvyšších miestach Abd-ru-shinovho náboženského systému.

Za oficiálny začiatok Abd-ru-shinovho pôsobenia možno považovať Veľký piatok roku 1923, keď „sa duchovne zistilo, že v tento deň Syn Boží Ježiš zostúpil na Zem, aby svoju úlohu prostredníka medzi Bohom a ľudstvom preniesol na Syna Človeka." Za Syna Človeka sa považuje práve Abd-ru-shin, ktorý vo svojich prednáškach rozpracoval teóriu, že podľa Biblie (učeníci ani cirkev ju vraj nepochopili) sú pod dvoma titulmi, tradične pripisovanými Ježišovi, v skutočnosti skryté osobnosti dve: Ježiš ako Syn Boží a Abd-ru-shin ako Syn Človeka. Obaja vraj pochádzajú z Božskej úrovne, obaja sú Synmi Božími a obaja boli na zem vyslaní preto, aby ľuďom odovzdali posolstvo, čo je vlastne posolstvom Grálu publikovaným v knihe Vo svetle Pravdy. Pravda, Ježišovo posolstvo - podľa Abd-ru-shina - vyšlo takmer nazmar: on sám bol brutálne zavraždený a jeho učenie sa zachovalo len vo veľmi pokrivenej forme. Preto musel zo Svetla „do odpornej temnoty" hrubohmotnosti zostúpiť ešte jeden vyslanec, Syn Človeka, Abd-ru-shin, nazývaný svojimi nasledovníkmi Pán, Kráľ a pod.

Prednášky, ktoré dnes tvoria knihu Vo svetle Pravdy, vznikali v rokoch 1923 - 1937. Bernhardt ich uskutočňoval pod menom Abd-ru-shin, čo má byť meno arabského kniežaťa v národe Is-Ra, žijúceho pred troma tisícmi rokov v Mojžišových časoch. Meno príslušníci hnutia Grálu pôvodne prekladali ako „Syn Ducha Svätého", neskôr ako „Syn Svetla". Arabisti však tento zhluk hlások nemôžu preložiť vôbec. Na rozdiel od Ježiša, ktorý sa do svojho pozemského poslania narodil priamo, musel totiž Abd-ru-shin údajne prekonať omnoho dlhšiu cestu, aby prežil všetku bolesť a všetko utrpenie ľudí, a tak mohol do ľudskej situácie účinne zasiahnuť a privodiť zmenu. Prednášky sa oznamovali verejne a inzerovala sa predovšetkým Abd-ru-shinova „prísna logika", s ktorou odhaľuje neriešiteľné záhady, a jeho prevratný výklad Biblie.

V roku 1928 sa Abd-ru-shin a jeho rodina presťahovali do vidieckeho domu vo Vomperbergu v Tirolsku. Na tomto mieste čoskoro vyrástla „osada Grálu", ktorá sa stala náboženským centrom celého hnutia, takže „hľadači Pravdy" o tomto mieste dokonca veria, že je stredom sveta, onou „Horou spásy", ktorú uvidel na úsvite ľudských dejín Abrahám. Predovšetkým v čase sviatkov do osady prúdi množstvo návštevníkov, takže bohoslužobný priestor museli niekoľkokrát rozširovať a postaviť aj nové budovy. Spolu s náboženským ruchom sa rozvíjala i hospodárska činnosť vo Vomperbergu vďaka laboratóriu Jaspis (v prevádzke v rokoch 1928 - 1937), kde sa vyrábali zdravotné čaje, posilňujúce prostriedky, masti, tinktúry a pod. Náramky so sklenenými kameňmi z jaspisového laboratória mali údajne pomáhať lúčom sily z kozmu prenikať do krvi človeka, a tak prinášať pomoc jeho telu i duchu.

Prelom dvadsiatych a tridsiatych rokov možno považovať za vrcholné obdobie hnutia Grálu. V roku 1929 Abd-ru-shin spoznal a vyhlásil svoj božský pôvod týmito jednoznačnými slovami: „Ja som to, Imanuel, Syn Človeka." Ľudia v jeho blízkosti svedčili o „nebytostnom vyžarovaní", vychádzajúcom z neho, na jeho prsiach videli žiariaci kríž, ktorý je viditeľnou formou Pravdy, a nad ním holubicu, viditeľnú formu Ducha Svätého. Citovala sa astrologická predpoveď z roku 1918, ktorá hovorila o hviezde Syna Človeka a blízkom príchode mesiáša a veľa bodov tejto predpovede sa vzťahovalo na Abd-ru-shina. Posledný súd a Tisícročná ríša sa očakávali každú chvíľu. Tvorili sa „voľné združenia na pestovanie myšlienok z Abd-ru-shinových prednášok", ktoré možno považovať za počiatky organizovaného hnutia Grálu. V polovici tridsiatych rokov sa však objavujú aj vážne ťažkosti. S odporcami svojho učenia sa Abd-ru-shin vehementne snaží vyrovnať vo svojich ďalších prednáškach, no v tlači ho označujú za „tirolského mesiáša" žijúceho v tajuplnom zámku vo Vomperbergu. Jeho špekulácie o rytieroch v hrade Grálu sú ozajstnými bránami, a tak sa šíria poplašné správy. Vyšlo najavo, že Bernhardt bol v rokoch 1901 a 1902 odsúdený za podvody. Teraz bol verejne obvinený zo sektárstva a chamtivosti po majetku. Vedúci správy Grálu priznal, že „Pánovo správanie predovšetkým vo veciach peňažníctva nie je ľahké pochopiť." Pribúdalo odpadlíkov a Bernhardta v roku 1936 odsúdili za devízový priestupok a uväznili.

Búrku, ktorú rozpútal, sa Bernhardt snažil upokojovať vyhláseniami, že neprináša nijaké nové náboženstvo ani nezakladá sektu. Zdá sa, že sa pokúsil rozdrobiť a oslabiť jednoznačné vyjadrenia o skorom konci sveta a príchode Tisícročnej ríše v posledných prednáškach, napríklad poukazmi na to, že treba toho ešte veľa povedať a že na základe jeho posolstva Grálu bude ešte napísaných veľa kníh. Cynicky vyhlasuje, že uctievanie jeho osoby a iné „blúznenie", ktoré v skutočnosti sám vyvolal, ho vlastne „obťažuje". Z vydania svojej knihy Vo svetle Pravdy (1931) necháva v roku 1937 vystrihnúť záver, v ktorom sa jeho mesiášsky nárok vyjadruje jasne a nespochybniteľne. Dúfa, že týmto krokom sa bude jeho posolstvo ľahšie šíriť a „zostane potom aj pre nepriateľov nedotknuteľné". Trpké sklamanie z odpadnutia i niekoľkých veľmi blízkych spolupracovníkov uvádza nešťastný rok 1938. Hoci je Nemec Oskar E. Bernhardt v svojom spise Vo svetle Pravdy poplatný dobovým náladám o nadradenosti rás a o výnimočnosti nemeckého národa, vzali ho do nemeckej ochrannej väzby hneď v ten deň, keď Hitlerov režim obsadil Rakúsko. „Vyvolený a duchovne najviac vyspelý" národ Nemcov sklamal svojho „mesiáša" podobne ako Židia Ježiša. Bernhardta síce po pol roku z väzby prepustili, avšak zvyšok života strávil pod dohľadom gestapa. Umrel - ako hovoria jeho nasledovníci - vinou zlyhania ľudstva v roku 1941, bez toho, aby odpovedal na všetky otázky a priniesol sľúbenú Tisícročnú ríšu. Podľa hľadačov Pravdy Abd-ru-shin zomrel na chorobu „z duchovného nepochopenia a sklamania ľudstvom". Nikto z tvorov vraj netrpel takou bolesťou, akú on znášal v svojom pozemskom tele.

 

Abd-ru-shinova kniha Vo svetle Pravdy

Abd-ru-shinove prednášky od začiatku vychádzali tlačou; najprv v časopise Listy Grálu (Graalsblätter). Z prednášok publikovaných v ňom vzniklo v roku 1926 prvé vydanie knihy Vo svetle Pravdy (Im Lichte der Wahrheit), tzv. malé fialové vydanie zatiaľ „len" na 272 stranách. Od roku 1927 vychádzal ďalší časopis s Abd-ru-shinovými prednáškami - Volanie (Der Ruf). V roku 1929 bol vydaný Abd-ru-shinov výklad Desatoro Božích prikázaní a Otčenáš (v češtine najskôr pod názvom Když zvony volají v roku 1939) a v roku 1931 druhé vydanie Vo svetle Pravdy.

Toto vydanie malo už 714 strán a obsahovalo záver, ktorý podčiarkoval nielen Abd-ru-shinovo mesiášstvo, ale i konečnosť a uzavretosť jeho posolstva: „Záver: Abd-ru-shin dokončil teraz svoje posolstvo ľudstvu. Po dokončení povstal v ňom Bohom poslaný Syn Človeka IMANUEL, ktorého sám Syn Boží, Ježiš, zasľúbil ľudstvu na súd i na spasenie, keď už dávni proroci naňho poukazovali. Nosí znamenie svojho vznešeného poslania: Živý kríž Pravdy, vyžarujúci z neho, a božskú holubicu nad sebou, ako ju nosil Syn Boží. Ľudstvo, prebuď sa zo spánku svojho ducha!" Tento záver však bol - ako sme už spomenuli - neskôr z knihy vystrihnutý.

Navzdory zdaniu uzavretosti svojho posolstva Abd-ru-shin publikoval v tridsiatych rokoch ďalšie desiatky prednášok. Niektoré (97) vyšli v knihe dodatkov Posolstvo doznieva (1934), iné boli publikované v časopise Hlas (Der Stimme, 1937, v češtine v tom istom roku). Po jeho smrti začali prednášky vychádzať v troch zväzkoch knihy Vo svetle Pravdy (1949 - 1950) a v knihe Napomenutia, ktorá je prístupná len uznaným príslušníkom hnutia Grálu. Trojdielny spis Vo svetle Pravdy vychádza od roku 1979 v jednom zväzku. Obsahuje 168 prednášok na 1096 stranách českého vydania. S touto podobou diela sa môžeme dnes stretnúť najčastejšie.

Avšak posmrtné vydanie knihy sa natoľko líši od poslednej zaručene Abd-ru-shinovej úpravy z roku 1931, že niektorí úprimní hľadači Pravdy pochybujú, či posmrtné vydanie Abd-ru-shinovho spisu redigoval on sám, alebo jeho manželka Mária. Mária na rozdiel od svojho muža nebola v niektorých kruhoch hľadačov príliš obľúbená, a tak vznikli skupiny, oddelené od oficiálneho hnutia Grálu (s ústredím po druhej svetovej vojne opäť na Vomperbergu). Jednou z týchto skupín je zlínske nakladateľstvo Hlas, ktoré sa pokúsilo nielen obnoviť časopis Volanie, ale vydalo aj zaručenú Abd-ru-shinovu verziu Vo svetle Pravdy z roku 1931. Ak porovnáme túto verziu s Abd-ru-shinovou posmrtne vydanou knihou, zistíme, že posmrtné vydanie má nielen o takmer 80 prednášok viac (tieto prednášky boli publikované v rozpätí rokov 1931 - 1937), ale že okrem citovaného záveru chýbajú ešte tri prednášky a veľa z nich bolo upravených. Vynechanie prednášok A vyplnilo sa...! a Syn Boží a Syn Človeka pravdepodobne rovnako ako vynechanie záveru súviselo s Abd-ru-shinovou snahou v posledných rokoch života trochu pribrzdiť a rozptýliť svoj mesiášsky nárok. Vynechanie prednášky Povolanie v povojnovom vydaní je celkom pochopiteľné už len kvôli nasledujúcemu citátu: „Pri terajšom rozhodnutí je biela rasa vo vývoji najvyššia zo všetkých. (...) V bielej rase možno dnes považovať za najvyššieho skutočne nemeckého ducha!"

 

Záver

Všetky Abd-ru-shinove prednášky sú veľmi sugestívne a autoritatívne. Autor utvrdzuje poslucháčov a čitateľov v dôvere neustálym poukazovaním na logiku svojho uvažovania, a to najviac tam, kde jeho výklad z najrôznejších dôvodov škrípe. Na mnohých miestach zdôrazňuje, že jeho prednášky sú bez „bielych miest" a že môžu „odpovedať na každú otázku". Netreba sa čudovať, že menej istý čitateľ môže podľahnúť Abd-ru-shinovej fascinujúcej autorite a ešte pritom nadobudnúť dojem, že prijaté názory sú v zhode s jeho vlastným presvedčením. V pevnom názore na absolútnu pravdivosť a „úplnosť bez bielych miest" Abd-ru-shinovho učenia ho potom nemôžu odradiť ani nesplnené predpovede konca sveta a príchodu Tisícročnej ríše, a dokonca ani to, že výnimočnosť nemeckého obchodníka Oskara Bernhardta nie je podložená ničím iným, len jeho vlastnými slovami.