S novou liečebnou metódou nazvanou kineziológia prišiel v roku 1964 americký chiropraktik Dr. George J. Goodheart, ktorý svojho času liečil mužov s dlhodobými výraznými bolesťami nôh. Pritom zistil, že keď pacientovi masíruje svaly na vonkajšej strane stehna, postihnutý pocíti rýchlu a výraznú úľavu. Vtedy Dr. Goodheart vynašiel teóriu o tom, že na ľudskom tele existujú určité tlakové body, ktoré majú priamu súvislosť s vnútornými orgánmi, ale i s psychickými pocitmi a emóciami človeka. To, že táto teória o princípoch tlakových bodov, ktoré majú vplyv na telesné orgány, je známa už tisícky rokov vďaka starej čínskej medicíne - akupunktúre - Dr. Goodheart akosi opomenul verejnosti zdôrazniť. Sám seba označil za jej zakladateľa a navrch pridal aj ďalší významný „objav": ľudským telom vraj prechádzajú takzvané energetické kanály, meridiány, ktoré spájajú nielen svaly s vnútornými orgánmi, ako je srdce, pľúca, žalúdok, pankreas či močový mechúr, ale aj s mozgom. Z týchto východiskových téz potom Goodheart usúdil, že prostredníctvom energetických kanálov medzi sebou mozog, orgány a svaly navzájom komunikujú, čo sa prejavuje určitou reakciou horných končatín, určitým napínaním či uvoľňovaním svalov, podľa čoho možno zistiť všetky fyzické choroby, ktorými daná osoba trpí. A pretože „prúd" energie prebieha i medzi svalmi a mozgom, nie je ťažké zo svalového napätia rúk vyčítať ani negatívne emócie a duševné poruchy, ktoré nás trápia. Aj v tomto prípade sa diagnóza stanovuje na základe toho, ako sa náš sval v danej chvíli napne či uvoľní - podľa toho kineziológ zisťuje, či trpíme depresiami, fóbiami, úzkosťou, psychózou alebo traumou z dávneho detstva. Ale! Energetické kanály v našich telách sú u väčšiny ľudí dlhodobo zablokované, napríklad už spomenutými traumami či stresom. Úlohou kineziológa je nielen diagnostikovať ochorenie, ale predovšetkým odblokovať energetické kanály, aby komunikácia medzi orgánmi, mozgom a svalmi mohla opäť prebiehať bez prekážok a obmedzení.

 

Kanály treba odblokovať

Kineziológia, niekedy nazývaná aj náuka o svaloch, sa rýchlo začala šíriť po Amerike a postupne sa v nej utvárali rôzne špecializované odbory. Jedným z nich je tzv. metóda jednotného mozgu alebo One Brain systém. Ten základné kineziologické myšlienky rozviedol do ďalších teórií o nevyhnutnosti súladu medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou. Jedine vtedy, keď sú hemisféry našich mozgov v dokonalom súlade a zároveň dobre komunikujú s našimi svalmi, sme zdraví a spokojní. No ak niekde nastane problém a prepojenie sa zablokuje, je nevyhnutná kineziologická liečba.

Pri kineziologickom sedení najskôr prejdete procesom zvaným svalový test, vďaka ktorému vám kineziológ určí druh choroby, pri ďalších sedeniach, ktorých prebieha viacero počas niekoľkých týždňov, ale aj mesiacov, sa kineziológ snaží o odblokovanie vašich energetických kanálov. Cieľom liečby je potom celkové zharmonizovanie človeka, a teda aj jeho vyliečenie. Ako si ale také kineziologické liečenie predstaviť v praxi? Mala som možnosť vyskúšať si „zázračnú" metódu jednotného mozgu na vlastnej koži, a to vďaka mladej pražskej kineziologičke Zorke Pilnej.

Začíname malou rozcvičkou, aby sme skoordinovali svoje telá. Dvíhame kolená k lakťom, uvoľníme krčnú chrbticu, ľahko namasírujeme plecia... Potom si sadám naproti Zorke Pilnej a ona ma chytá za zápästie. Mierne predpaženými rukami začne slečna Pilná potriasať a mierne na ne tlačiť, akoby ich chcela pripažiť - hore - dolu, hore - dolu... Pritom sa mi priamo díva do očí a z mojich svalov údajne zisťuje, kde sú bloky mojich energetických kanálov. Sme potichu, pretože Zorka Pilná pred naším sedením sľúbila, že ďalšie informácie si so mnou bude odovzdávať iba mentálne, pomocou prenosu myšlienok, čo vraj tiež vie. Približne pol hodiny potriasa Zorka mojou pravačkou a ľavačkou, dokonca sa s mojimi končatinami polohlasne rozpráva a snaží sa od nich dozvedieť, akými chorobami trpím. „Facilitátor dokáže prostredníctvom svalov nájsť moment, keď ste v minulosti zažili niečo zlé, negatívne a pomôže vám zbaviť sa tejto traumy. (...) Pomocou One Brain možno určiť a odstrániť príčiny stresov a navodiť správnu mozgovú činnosť...," vysvetľuje Zorka Pilná, ktorá však na záver rezolútne vyhlási, že som bohužiaľ momentálne v strese, a teda so mnou nemôže úspešne pracovať. Kým som totiž stresovaná, moje svalové napätie nefunguje tak, ako by fungovať malo, a preto sa moja choroba nedá určiť.

 

Poznajú vôbec pravý význam terminológie?

Keď sa na kineziologické vyšetrenie dostavíte v strese, snaží sa vás kineziológ najprv upokojiť, navodiť vo vás pocit pohody a uvoľnenosti. Nebyť toho zvláštneho pohybu rukou, v podstate si pripadáte ako na sedení s psychiatrom či psychológom. Kineziológ s vami rozoberá vaše každodenné starosti i radosti, diskutuje s vami o zamestnaní, rodine, koníčkoch, preberáte spoločne vaše kladné i záporné pocity z detstva a dospievania, problémy, ktoré vás dlhodobo trápia. Už samotný fakt, že je niekto ochotný vás pozorne počúvať a hovoriť s vami o veciach, na ktoré manžel či manželka nikdy nemá čas, pomôže človeku veľkou úľavou. Nie je na tom nič objavné, avšak kineziológovia túto fázu terapie označujú za odstraňovanie blokov (odblokúvanie) vo vašich energetických kanáloch. Všeobecne však možno povedať, že tento spôsob liečby je skôr čosi na spôsob psychoterapie známej z ordinácií klasických psychológov.

Kineziológovia svojich klientov a pacientov veľmi radi zahrnujú množstvom cudzích slov a lekárskych výrazov typu kontrakcia, extenzia, difúzia, infúzia, regres, progres a mnohými ďalšími. Takýto slovník v ľuďoch logicky vzbudzuje pocit odbornosti a vedeckosti, v niektorých ľuďoch potom dokonca presvedčenie, že kineziológia musí byť celkom isto lekárska metóda. Väčšina odborníkov z radov doktorov však toto tvrdenie odmieta s tým, že zo strany kineziológov ide len o premyslené zneužitie odborného názvoslovia. „Táto terminológia na prvý pohľad naozaj pôsobí vedecky, zvlášť psychologicko-psychiatrické výrazy môžu u niektorých klientov vzbudzovať veľkú dôveru. Avšak osobne sa domnievam, že kineziológovia často ani nevedia, aký je pravý význam slov, ktoré používajú, že možno často ani nerozumejú sami sebe. A človek nepoznajúci problém im môže ľahko naletieť," komentuje kineziologickú terminológiu MUDr. Hana Zvolská z Psychiatrickej kliniky v Prahe.

 

Ako sa stať facilitátorom

Napriek tomu, že medicínske výrazy sú v metóde One Brain bežné, väčšina kineziológov nemá s medicínou vôbec nič spoločné. Najčastejšie sa kineziológovia zoskupujú z radov pedagógov, učiteľov základných škôl či výchovných poradcov, i keď v poslednom čase nie je už nič výnimočné, že sa kineziológiou začínajú vážne zapodievať napríklad i detskí psychológovia. „Ja však už viem aj o prípadoch, že sa systému One Brain venujú napríklad i mnohí rehabilitační pracovníci, stomatológovia, chirurgovia a neurológovia a určite sa táto metóda bude v lekárskych kruhoch šíriť ďalej, pretože stále viac lekárov bude chápať jej jedinečnosť," tvrdí Zorka Pilná, sama vzdelaním učiteľka, ktorá vyučuje na základnej škole. Aj ona vraj kineziológiu používa pri svojej práci - napríklad na začiatku vyučovacej hodiny si s deťmi zacvičí a „skoordinuje" ich ľavú a pravú hemisféru s ostatnými časťami tela, aby pri hodine neboli také unavené, aby sa ľahko sústredili a boli aktívnejšie, vnímavejšie.

Ako sa vlastne človek stane kineziológom? Aké kritériá musí adept tohto „liečebného umenia" spĺňať? Znie to možno neuveriteľne, ale kineziológom sa v podstate môže stať každý z nás, každý obyčajný smrteľník. Kritériá typu vzdelanie či prax v odbore medicíny alebo psychológie nie sú podmienkou, jediné, čo musíte urobiť, je prejsť sústavou mnohých kurzov a prednášok, ktoré v Českej republike organizuje od roku 1994 Američanka Carol Ann Hontzová. Tá má na starosti organizovanie kurzov aj v celej strednej Európe.

Na počiatku vašej kineziologickej kariéry sú však nevyhnutné predovšetkým peniaze - ceny jednotlivých kurzov a prednášok sa totiž pohybujú od približne troch tisíc korún až po šesťtisícové školenia, celkovo vás kineziologické vzdelanie stojí až 25 tisíc Sk. Po absolutóriu všetkých kurzov sa stávate takzvaným facilitátorom, čiže držiteľom certifikátu, ktorý vás oprávňuje na prevádzkovanie metódy One Brain v praxi. Návratnosť vami vložených peňazí je však veľmi rýchla, veď kineziológ si za jedno sedenie, ktoré spravidla trvá asi hodinu, účtuje 500 - 700 korún. Ak dobre počítam, keby napríklad Zorka Pilná pracovala čo len päť hodín denne za päťsto korún od jedného klienta, zarobila by za deň dva a pol tisíca, čo je za päť pracovných dní takmer trinásťtisíc. A to je iste veľmi slušný zárobok, pre ktorý je prinajmenšom výhodné vložiť vstupný kapitál do kineziologických kurzov.

 

Trauma z detstva? Freud by zajasal!

Vráťme sa však ešte k samej podstate metódy One Brain. „V stresových situáciách, ktoré nás sprevádzajú v období prenatálneho vývoja, pri pôrode, v detstve i v dospelosti, sa môže „odpojiť" až 75 percent nášho mozgu a človek potom nie je schopný využívať tento orgán naplno. Vzniknuté blokády nám umožňujú iba reagovať, ale nie logicky myslieť. Vďaka tomuto zablokovaniu sa nás zmocňuje pocit bezmocnosti a úzkosti, nie sme schopní rýchlo a správne konať. (...) Aj negatívne zážitky, napríklad traumy z detstva, náš mozog podobne zablokúvajú a znemožňujú nám kvalitný život, kvalitné fungovanie...," dozvedáme sa o systéme One Brain v jednom z mnohých propagačných letákov, ktoré o kineziológii kolujú. „Ten, kto klientovi pomáha príslušnú blokádu odstrániť, čiže facilitátor, vlastne človeku umožňuje, aby využíval naplno celý svoj mozgový potenciál. Keď napríklad niekoho v detstve pohrýzol pes a on sa teraz psov bojí, môžeme sa pomocou tejto metódy dopátrať k spomienke na túto udalosť. A výsledok? Pri najbližšom stretnutí so psom sa ho tento človek už nikdy nebude báť." Ak tieto slová chápem dobre, ide tu v podstate o už Sigmundom Freudom definovanú „traumu z detstva", ktorá je uložená v našom podvedomí a keď sa jej chceme zbaviť, je dobré si túto udalosť znova takzvane odžiť, aby sme ju už nepociťovali ako traumatickú. Ani v tomto zmysle teda kineziológia nepriniesla nijakú novú myšlienku, ale v podstate len prevzala termíny a definície známe psychiatrom už mnoho desaťročí, trochu ich zmodernizovala, trochu prifarbila a dala do iných súvislostí a teraz tvrdí, že je to jedinečná liečebná metóda, ktorú dosiaľ nikto nepoznal.

 

Venujme sa deťom naplno a sami

Kineziologickú pomoc využívajú prevažne ľudia viac či menej emocionálni, citoví, ktorí sú vo všeobecnosti ochotní uveriť veciam „medzi nebom a zemou", veciam „zázračným a všemocným". Možno i preto, že sa predtým sklamali v klasických lekároch, že ich považujú za neochotných a odmeraných, za príliš racionálnych a neschopných sa svojim pacientom venovať naplno a so záujmom, čo je bohužiaľ u lekárov každého druhu veľmi časté, ba priamo bežné. Napokon v tom je kineziológia podobná napríklad homeopatickej liečbe, ktorá síce tiež nie je vedecky dokázaná, ale pri nej sa lekár svojmu pacientovi plne venuje i niekoľko hodín, je ochotný ho vypočuť, diskutovať s ním a hľadať príčiny jeho choroby komplexne a v súvislostiach.

Kineziológov v posledných rokoch stále častejšie vyhľadávajú aj napríklad rodičia problémových detí, či už ide o dyslektikov (ľudia s poruchou schopnosti čítať) a dysgrafikov (ľudia s poruchou schopnosti naučiť sa písať), alebo aj o deti hyperaktívne či naopak príliš málo sebavedomé, hanblivé a precitlivené. Bohužiaľ práve rodičia sú v takýchto prípadoch ochotní platiť veľké peniaze kineziológom namiesto toho, aby sa sami svojim deťom viac venovali, aby sa zajímali o vnútorný svet svojich potomkov, aby s nimi otvorene hovorili o ich problémoch. Možno, že citlivý a starostlivý rodič by svojmu dieťaťu pomohol tak isto ako kineziológ... „Samozrejme, že dieťa, na ktoré jeho vlastní rodičia nemajú dostatok času a neprejavujú dostatočný záujem o jeho starosti a radosti, trpí a môže sa to u neho prejaviť napríklad i zvýšenou aktivitou a nezvládnuteľnou energiou alebo naopak mĺkvosťou, neurotickosťou. Kineziológ mu môže pomôcť už len tým, že na neho má čas, že ho počúva a rozpráva sa s ním. To však nie je dôkaz toho, že funguje kineziológia ako taká, ale skôr dôkaz toho, že naše dieťa potrebovalo nájsť niekoho blízkeho, niekoho, kto sa mu bude venovať a koho budú zaujímať jeho pocity," nazdáva sa MUDr. Zvolská.

 

Metóda nekonečných možností?

Propagátori kineziológie ju označujú ako metódu 21. storočia, metódu nekonečných možností. Zároveň striktne odmietajú, že by išlo o akési šarlatánstvo, o iracionálnu nevedeckú metódu, alebo dokonca o podvod, ktorého hlavným cieľom je len dobrý zárobok. „Nerobím to pre peniaze, chcem pomáhať ľuďom, to je hlavné," hovorí napríklad Zorka Pilná, ktorá však nedokáže odborne vysvetliť, prečo kineziológia vôbec funguje. „Jednoducho funguje, ja tomu verím a vidím výsledky svojej práce na konkrétnych klientoch." A sme pri tom. Ono známe Ver a tvoja viera ťa uzdraví celkom evidentne platí aj v prípade kineziológie. Napokon za peniaze, ktoré klienti v kineziologických poradniach musia zaplatiť, je takmer nemožné, aby táto metóda nefungovala. Ale kineziológovia predsa tvrdia, že ich liečenie je priam zázračné. Je to naozaj tak? „Kineziológia nie je zázrak. Ale pretože mnohým pomohla prekonať problémy, s ktorými sa sami nedokázali vyrovnať, môže tak navonok pôsobiť...," tvrdí v jednom z mnohých novinových článkov, ktoré na tému kineziológia produkujú časopisy o zdravom životnom štýle, napríklad pani Ľudmila Horáková z Ostravy, ktorá sa touto metódou zaoberá už niekoľko rokov. Avšak napríklad PaedDr. Hana Vodrážková z Centra duševného zdravia v Brne odmieta, žeby sa metódou One Brain liečili choroby. „My nepracujeme s chorobami, ale len a iba s negatívnymi zážitkami, ktoré sú uložené v podvedomí človeka, a teda blokujú jeho energetické kanály. To znamená, že pracujeme s emóciami, so spomienkami na danú udalosť. Pomocou systému One Brain sa potom dokážeme dostať až k príčinám vášho stresu a odstrániť ho. Kineziológ jednoducho využíva svalové energie, jemne zatlačí na predpaženú časť ruky klienta a odtiaľ zisťuje informácie na základe biologickej spätnej väzby... A klient si akoby vygumuje z pamäti onen negatívny zážitok, ktorý zablokovanie mozgových energetických dráh spôsobil," tvrdí Hana Vodrážková, podľa ktorej sa kineziológia v istom zmysle slova podobá aj takzvanému vekovému regresu, čiže návratu do minulosti (do minulých životov).

 

Pacienti hľadajú, čo u lekárov nenachádzajú

Je teda kineziológia skutočne len ďalšou z mnohých podivných, šarlatánskych metód, ktoré sa v ostatných desiatich rokoch na našom území množia ako huby po daždi? Alebo je kineziológia vedou, ktorá len čaká na to, až sa ňou vedci začnú vážne zaoberať a uznajú ju ako nový vedecký odbor? Na rozhrešenie si budeme musieť ešte pár rokov počkať. Vedeckí pracovníci sa totiž zatiaľ z prevažnej väčšiny odmietajú ku kineziológii priznať a považujú ju za nezmyselnú a často i nebezpečnú hru s ľudskou naivitou. A taktiež v mnohých prípadoch za zneužívanie ľudí, ktorí napríklad zdravotne potrebujú pomôcť a bohužiaľ nenachádzajú pomocnú ruku u klasických lekárov. Treba priznať, že niekedy práve aj vďaka doktorom v bielych plášťoch má kineziológia stále viac priaznivcov, stále viac klientov, ktorí dlhé týždne a mesiace navštevujú kineziologické poradne, aby v nich našli prinajmenšom vľúdne zaobchádzanie, možnosť upokojenia a dialógu o svojich zdravotných problémoch, ale aj chvíľu na zamyslenie nad sebou samým i nad spôsobom života, ktorý žijú. Možno, že keby i tento servis ľuďom poskytovali ich vlastní ošetrujúci lekári, nemuseli by mnohí pacienti vyhľadávať nijakých kineziológov ani iných podobných „zázračných" liečiteľov... Možno?!

 

Martina Dvořáková (* 1968) – Od roku 1994 sa ako publicistka aktívne venuje problematike siekt a novodobých deštrukčných kultov. Svoje reportáže a príspevky o tejto problematike pravidelne publikuje v rade významných českých periodík, ako napríklad Týden, Mladý svět, Lidové noviny a pod. Je členkou redakčnej rady odborného časopisu Dingir, ktorého zameranie s touto tematikou úzko súvisí.