Keby sme chceli sledovať príbeh náboženského podnikateľa San Mjang Muna, čoskoro by sme narazili na prekážku, ktorá by sa mohla formulovať do podtitulku tejto kauzy - Muž s dvoma životopismi. Hľadisko pravdivosti Munových životopisných faktov sa totiž komplikuje dvoma často si protirečiacimi informačnými zdrojmi. Čerpať možno zo správ, ktoré o sebe zverejnil sám Mun: tie sa skladajú z glorifikujúcich scén vykresľujúcich v ružových farbách víťaznú cestu mesiáša. Sebaoslavujúce informácie však značne pokrivkávajú za nezávislými a kritickými prameňmi. Sami munisti pripúšťajú, že „len sám Boh skutočne vie, akou cestou prešiel", a že „svoj život nikdy úplne svojim prívržencom nezjavil. Najväčšia časť jeho životného príbehu je ustavične zahalená tmou a zostane tak asi navždy."

 

Najlepšie dieťa sveta

V noci 6. januára 1920 (podľa lunárneho kalendára) sa v severokórejskej dedinke Čongdžu-kun narodil Yong Myung Moon (Moon Son-mjong). Rodné meno Yong (v preklade Drak) malo jeho nositeľa podľa tradičnej šamanskej viery ochraňovať pred zlými duchmi. Až v roku 1946 si prvé meno zmenil na Sun (Vhodnosť, Dobro). Meno Sun Myung Moon (z angličtiny do češtiny foneticky prepisované aj ako San Mjang-mun) možno z kórejčiny preložiť ako Dobrý žiariaci znak, v angličtine však môže evokovať úplne iné predstavy, Sun totiž znamená slnko a Moon mesiac. Munistické príručky uvádzajú, že už Yongov príchod na svet sprevádzali podivuhodné znamenia. Tri roky pred jeho narodením vraj prileteli na strom stojaci pred rodičovským domom mandarínske kačičky a zlaté vtáky, považované v Kórei za poslov šťasteny. Príbuzní mali zjavenia v snoch, napríklad o zlatom drakovi, čo vstúpil do lona pani Munovej. Yongov otec, farmár Kyung You Mun, vyčítal vo sne zo svojej dlane správu: „splodím najlepšie dieťa tohto sveta." Yong Mjang bol piatym dieťaťom z ôsmich, mal staršieho brata a šesť sestier. Nezávislé pramene uvádzajú, že dvaja z jeho súrodencov boli duševne chorí a trpeli epilepsiou.

Podľa vlastného rozprávania bol Yong hĺbavý, súcitný, energický a za spravodlivosť bojujúci chlapec. Vraj už ako osemročný radil snúbeneckým párom, ktoré sa ho chodili pýtať, či ich manželstvo bude dobré. Keď mal Yong desať rokov, jeho rodičia konvertovali na kresťanstvo a vstúpili do Presbyteriánskej cirkvi.

 

Po škole do väzenia

Otcov kurz - učebnice opisujúce Munov (t. j. Otcov) životopis, ktoré jeho prívrženci povinne študujú - uvádza štyri školy, ktoré Yong v adolescentnom veku vyštudoval. Na jednej z nich vraj „sústredeným úsilím" absolvoval štúdium plánované na štyri roky iba za polrok. Americký religionista J. Isamu Yamamoto o niečo triezvejšie konštatuje, že po skončení základnej školy poslali rodičia Yong Mjanga na strednú školu do Soulu. Vo vojnových rokoch 1941-43 Mun študoval elektroinžinierstvo v Tokiu. Otcov kurz hovorí o absolutóriu školy, Yamamoto píše, že „nie je jasné, či školu dokončil". Z Japonska sa vrátil do Kórey zmietanej nepokojmi, ktoré vyvrcholili v roku 1948 rozdelením polostrova, severnú časť ovládli komunisti. V rokoch 1944-50 Muna štyrikrát väznili, v súdnych obžalobách figuruje nepovolená bigamia a cudzoložstvo. Munisti obvinenie označujú za vykonštruované komunistickým režimom, ako pravý dôvod Munovho väznenia uvádzajú antijaponské a antikomunistické postoje a jeho náboženské vyznanie. Referencie o pobyte za mrežami sú prešpikované „husárskymi kúskami" Otcovej lásky a obetavosti. Jeho utrpenie sa prirovnáva k utrpeniu Krista. Peklo na zemi si prežil predovšetkým v Kim Ir-senovom koncentračnom tábore Hung Nam: „Denne umierali väzni od vyčerpania a hladu. Kedykoľvek sa stalo, že niekto zomrel pri jedení, jeho spoluväzni medzi sebou bojovali, aby získali zostávajúce jedlo z úst mŕtveho človeka" - vykresľuje Mun. Počas svojho väznenia len málo spal, väčšinou sa modlil, polovicu svojho jedla dával spoluväzňom a pritom dokázal výrazne prekročiť pracovnú normu, za čo mu prepožičali komunistické vyznamenanie. Zatiaľ čo iní prežili v Hung Name maximálne šesť mesiacov, Mun vydržal neznesiteľné súženie tri roky, a dokonca pribral. Vo vlastnom podaní bol Mun z lágra oslobodený jednotkami OSN deň pred plánovanou popravou, podľa nemunistických zdrojov pravdepodobne utiekol už skôr.

 

Mesiášom z princípu

Munova náboženská kariéra sa začala počas jeho stredoškolských štúdií v Soule. Navštevoval letničný zbor, vyučoval v nedeľnej škole a kázal v parku alebo na stanici. Na Veľkonočný pondelok 17. apríla 1935 nastal zlomový okamih v živote pätnásťročného Muna. Pri intenzívnych modlitbách sa mu vraj zjavil Ježiš a povedal: „Moja misia vybudovania Božieho kráľovstva na zemi sa neuskutočnila; mojou túžbou je, aby si ty túto misiu dokončil." Mun po zvážení všetkých okolností s poverením súhlasil. Ako sám opisuje, aby našiel najvyššiu Pravdu, putoval potom niekoľko desaťročí duchovným svetom, podstúpil najťažšie skúšky a najkrutejšie utrpenie, sám bojoval proti miliónom diablov a porazil ich. „Keby ktokoľvek vedel, čo som v týchto rokoch prekonal, zastavilo by sa jeho srdce otrasením a zármutkom. Nikto nie je schopný zniesť taký príbeh utrpenia" - dokresľuje Mun svoj heroizmus. Odhalené skutočnosti sa ukázali byť natoľko prekvapujúce, že ich duchovní velikáni (Ježiš, Budha, Konfucius) ani Boh neuznali. Mun však stál pevne na svojom, až po treťom vypočutí Boh potvrdil, že má Pravdu, a všetci predchádzajúci oponenti sa mu poklonili a podriadili. Bol uznaný ako duchovný „víťaz univerza a pán stvorenia".

Výsledky svojich bitiek Mun zhrnul začiatkom päťdesiatych rokov do knihy Boží princíp (ďalej iba Princíp). Pred svojimi stúpencami ju ohodnotil slovami: „Ani jeden človek skutočne nepozná plnú hodnotu pravdy, ktorú sa učíte. Keď dáte dohromady hlavy tisícich učencov s titulom PhDr., nedostanú sa nikdy do blízkosti Božieho princípu, ktorý vy študujete. Nie je to dielo vytvorené človekom. Boží princíp sa bude v budúcnosti akademicky analyzovať a tisíce a tisíce učencov ho budú skúmať, ale nedosiahnu mu ani po pätu."

Kritickí akademici však upozorňujú na mnoho historických nezmyslov obsiahnutých v Princípe; podstatné časti obsahu považujú za plagiát kníh „mesiáša" Kim Pek-muna, zakladateľa sekty Obnovenie rajskej záhrady, v ktorej Mun na prelome rokov 1945-46 prežil asi šesť mesiacov. Okrem Kimovho učenia sa Mun inšpiroval budhizmom, taoizmom, špiritizmom a starými kórejskými kultmi. Celý synkretizmus Princípu zastrešuje staročínsky dualizmus (jin a jang). Subjekt - Boh -, ktorému sa jeho objekt - stvorenie - vymkol z rúk, už tisícročia trpí. Mun svojou prácou, modlitbami a utrpením Boha utešuje a povzbudzuje.

Podľa Princípu sa Božím predstavám spreneverili už prví ľudia v raji. Eva najprv duchovne smilnila so Satanom, svoj hriech potom chcela napraviť fyzickým stykom s Adamom, z ktorého sa narodil Kain. Skrze tieto pochybenia sme všetci zdedili falošnú rodovú (krvnú) líniu. Prvý mohol tento hriech zahladiť Ježiš, podľa Muna syn Márie a Zachariáša (manžela Alžbety, ktorú Mária navštívila). Nenašiel však pravú nevestu, a tak sa rozhodol nechať sa ukrižovať a spasiť svet aspoň duchovne. Nový mesiáš, ktorý spasí ľudstvo aj fyzicky, sa mal podľa zložitých výpočtov Princípu narodiť v Kórei niekedy v rozpätí rokov 1917-30.

 

Pravý Otec – alebo záletník?

Tak ako kresťanstvo má byť naplnením judaizmu, munisti svoje náboženstvo považujú za naplnenie kresťanstva. Preto Mun založil 1. mája 1954 v Soule Združenie Ducha Svätého na zjednotenie svetového kresťanstva, skrátene Cirkev zjednotenia (CZ). Obrady CZ sú v prvých rokoch jej existencie zahalené tajomstvom. Podľa niektorých kritikov očisťoval Mun svoje nasledovníčky od falošnej rodovej línie pohlavným stykom. Tieto ženy potom mohli rovnakým spôsobom očistiť aj ďalších stúpencov. Podobná prax sa dá doložiť aj z iných kórejských siekt. Munisti, prirodzene, tieto tvrdenia popierajú.

Kvôli praktikám CZ v Kórei v päťdesiatych rokoch niekoľko ich členov (profesorov a študentov) vylúčili z univerzít. Mun bol v roku 1955 po piatykrát uväznený a obžaloba ho okrem iného opäť obvinila z promiskuity. No po troch mesiacoch ho zbavili viny a prepustili.

Jedným z cieľov mesiáša je založiť Božiu rodovú líniu, a na to Mun potreboval pravú nevestu. Presne o dvadsaťtri rokov mladšia Hak-ča Han (narodená 6. januára 1943 lunárneho kalendára) sa v budúcnosti ukázala ako šťastná voľba. Svätá svadba „Pravých rodičov" sa konala 16. marca 1960 lunárneho kalendára. Munisti pripúšťajú, že sa mesiáš ženil už po druhýkrát, so svojou prvou ženou žil desať rokov a mal syna, ale rozišli sa, lebo „nemohla porozumieť jeho poslaniu". V munistickej literatúre možno nájsť aj do „ružového" životopisu nezapadajúcu príhodu z roku 1946. Mun sa vtedy dopočul o akejsi „bláznivej Božej žene", spoznal znamenie a bez vysvetlenia opustil svoju milovanú manželku. Povedal iba, že ide kúpiť ryžu. Božia žena žila ako konkubína a mala desať nemanželských detí. Mun im vraj slúžil, považoval ich za Božie deti a oslovoval ich princovia a princezné. U konkubíny však nenašiel pochopenie...

Nezávislí autori uvádzajú okrem Munovho prvého zväzku s Čche Son-gie (1945-55) ešte dve ďalšie manželstvá. V roku 1948 sa ešte nerozvedený Mun, údajne podľa zjavení, oženil s Kun Jong-hwa, v rokoch 1955-59 bol ženatý s Kim Mjong-hee.

V Otcovom kurze Mun rozpráva, ako na začiatku manželstva „spracoval" svoju ženu Hak-ča Han. Zatiaľ čo členovia CZ očakávali veľké pocty Babičke a Matke, musel ich Otec (Mun) pre vodcovské úlohy ešte len vychovať. „Babičke som neumožnil, aby slobodne navštevovala svoju dcéru. (...) Prvý rok som zaobchádzal s Matkou (Hak-ča Han) skoro ako so slúžkou, namiesto toho, aby som sa k nej správal ako k svojej žene. (...) Ono obdobie po svadbe nebolo nič iné ako utrpenie a tvrdá skúška na strane Matky. Začínala ako sluha, pretože som chcel, aby začínala na najnižšej úrovni. (...) Za mojimi činmi v tomto období bola skúška pre Babičku a Matku. Nemohli sa sťažovať ani sa proti mne stavať, bez ohľadu na okolnosti museli všetko prijať a vytrvať. To bol reálny cieľ, aký som naozaj chcel. Prostredníctvom ich víťaznej demonštrácie viery, ich neúnavnej a absolútnej oddanosti mojej osobe dosiahla Matka a Babička víťazstvo."

Po sobáši s Hak-ča Han Mun vyhlásil, že počas nasledujúcich 21 rokov prinesie svetu toto „Baránkovo manželstvo" 12 detí - 12 apoštolov. Podarilo sa - dvanásty potomok (piata dcéra) sa narodil „Pravým rodičom" 3. 1. 1981, trináste dieťa - ďalšia dcéra - sa narodilo o rok neskôr.

Od Svätej svadby žehnajú „Praví rodičia" snúbenecké páry a tak ich „štepia" na Božiu rodovú líniu. Partnerov zo všetkých kútov sveta k sebe zvyčajne vyberá sám Mun. Stačí, ak kandidáti opíšu svoj vzťah k Munovi a CZ, vyplnia dotazník a zašlú fotografie. Mun vraj vidí do rodovej minulosti oboch partnerov a vyvolí ideálne páry tak, aby v budúcnosti mali tie najlepšie deti. Zatiaľ čo pri prvom požehnaní v roku 1960 oddali „Praví rodičia" iba tri páry, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď CZ zaznamenala celosvetový boom, počty dvojíc stúpli na tisíce.

 

Svetovládca

V roku 1971 sa San Mjang Mun presťahoval do USA a o dva roky neskôr získal občianstvo. Vďaka úspechom v Kórei, Japonsku a potom aj v Amerike sa CZ rozrástla na niekoľkostotisícové spoločenstvo. Podľa Princípu má „munizmus" naďalej expandovať, mesiáš sa postaví na čelo zjednoteného sveta, zavládne jedna ideológia - bohizmus (svetovláda Boha) a jeden jazyk - kórejčina. Aby sa Mun mohol stať vládcom sveta, buduje obrovské ekonomické impérium. Peniaze na jeho fantázie plynú z práce jeho veriacich. Ide o tzv. fundraising, čo sa dá preložiť ako „vyzdvihovanie finančných prostriedkov". Munov kritik Steven Hassan, bývalý člen CZ, opisuje prípady z osemdesiatych rokov, keď „munistickí podomoví obchodníci v Japonsku pripravili nátlakovým predajom bezcenných náboženských predmetov, kúziel a talizmanov verejnosť najmenej o 165 miliónov dolárov. Suma vraj predstavuje iba celkový obnos vrátený na základe 14 579 sťažností vládnym spotrebným strediskám a advokátom. Podľa odhadu japonského združenia právnych zástupcov sa sťažovalo len jedno percento podvedených a 165 miliónov dolárov je len vrchol ľadovca." Podobné prípady sú zdokumentované i v USA, kde munisti predávali predražené kvety pod falošnou zámienkou výťažku na charitu a pod. Získané financie Mun premenil na automobilové továrne, obrábacie stroje, počítače, lieky, ale i zbrane (automatické pušky M 16), banky, reštaurácie, klenotníctva, hotely a rozsiahle pozemky. Svoju ideológiu šíri na vlastných univerzitách, pomocou agentúr (The World Media Association, Free Press International a i.) či novín (The Washington Times, Noticias Del Mundo, Insight atď.). Usporadúva mierové, sociálne, humanistické alebo ekumenické konferencie. Pozýva na ne známe osobnosti, ktoré láka vysokými honorármi a platenými výdavkami (zlákať sa dal i Michail Gorbačov či George Bush). Na „ulovených" celebritách profituje Mun spoločnými fotografiami, ktoré mu pred neinformovanou verejnosťou pomáhajú budovať imidž svetovo uznávanej duchovnej veličiny. Z toho dôvodu si Mun samozvane privlastnil aj titul pre duchovenstvo - „reverend".

Ďalšie Munove aktivity supluje široké spektrum spoločenských organizácií. Záujemcovia spravidla vôbec nič netušia o ich súvislosti s Munom a môžu sa vmotať až do stredu pavučiny, kde ich uvíta ako nových konvertitov Otec a CZ. Aj v Českej republike možno spolupracovať s Federáciou žien za svetový mier, ktorej predsedkyňa Hak-ča Han navštívila v roku 1993 Prahu, so študentskou organizáciou CARP či s Medzinárodným parlamentom pre bezpečnosť a mier. V USA slávil Mun úspechy s protikomunistickými organizáciami CAUSA a IFVOC. Zvlášť si zakladá na pomenovaní „najväčší antikomunista na svete", ktorým ho označili v roku 1984 sovietske noviny Izvestija. V rokoch 1991-92 zorganizoval Mun výmenné akcie pre tisíce študentov a profesorov z bývalého ZSSR a USA spojené so seminármi o Princípe. Princíp sa vraj teraz vyučuje na desiatkach ruských základných škôl.

„To je Otcova taktika, prirodzené podmanenie americkej vlády a populácie. (...) Jedného dňa bude každý deklarovať pravú pozíciu reverenda Muna. Otca bude možné spoznať v každej oblasti, akademickej, vedeckej, kultúrnej i náboženskej" - odkryl svoje karty Mun.

 

Pod paľbou kritiky

Mýtus Muna „ľudomila" podrývajú zistenia o dodávkach peňazí a zbraní nikaragujským kontras alebo o stámiliónových investíciách na podporu vojenských režimov v Južnej Amerike pri budovaní prvých teokratických štátov.

V polovici sedemdesiatych rokov nariadil Kongres USA preveriť činnosť Munovej organizácie. Republikánsky poslanec Donald Fraser sa podujal vykonať kontrolu, ktorej výsledky odhalili množstvo dosiaľ neznámych faktov. Okrem iného aj väzby CZ na Kórejskú ústrednú spravodajskú agentúru (KCIA). Priami Munovi podriadení Potom Po-hi a Kuk Han-sang sú agentmi KCIA, ktorá ich prostredníctvom podporovala CZ a spolupracovala s ňou pri dosahovaní svojich politických cieľov. Fraser doložil aj Munovu spoluprácu s Jošim Kadamom, vodcom japonskej siete organizovaného zločinu nazývanej jakuza.

Otcov kurz Fraserovu správu, ktorej zverejnenie sa datuje na 10. marca 1977, odmieta. Súd, ku ktorému sa Potom Po-hi odvolal, vraj 22. júna 1978 uznal nepravdivosť vyššie uvedených tvrdení. Podľa nezávislých prameňov však Fraserova správa vyšla až 31. októbra 1978, teda štyri mesiace po údajnom vyhranom procese munistov. V rámci objektivity treba dodať, že táto správa nezískala v Kongrese USA podporu, ktorá by viedla k sankciám voči CZ.

V júli 1982 bol Mun so svojím spoločníkom, Japoncom Takerom Kamijamom, odsúdený za daňové podvody na osemnásť mesiacov väzenia a pokutu 25 tisíc dolárov. Trest si odsedeli v rokoch 1984-85 vo federálnej väznici v Danbury. Okrem zvyčajného rozprávania o nevine a hrdinstve ponúka Otcov kurz aj Munove úvahy pri čistení toaliet. Pracoval vraj s radosťou a vďačnosťou k Bohu, myslel si: „To je moja najväčšia pocta. Čistím Ameriku, čistím padlý svet."

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch čelí CZ mediálnym obvineniam z obmedzovania osobnej slobody a z psychickej manipulácie, ktorej sa dopúšťa na svojich veriacich. Jej metódy sa porovnávajú s vymývaním mozgov v čínskych komunistických lágroch, avšak munisti nepoužívajú fyzické, ale psychické násilie. Ich praktiky sa dokonca dočkali aj filmového spracovania v snímkach Lístok do neba a Munchilds.

Najdiskutovanejšími akciami (nielen) proti munistom boli dnes už zakázané deprogramácie. Išlo o únos kultistu z komunity a jeho absolútnu izoláciu. Odrezanie od sveta trvalo tak dlho, kým kultista pod ťarchou predkladaných kritických argumentov neodvolal svoju, „pomocou manipulácie naprogramovanú" vieru.

 

Kauza Tamara

„Česká republika chystá predaj rádiolokátora Tamara do Iraku" - správa vplyvného konzervatívneho denníka The Washington Times zverejnená 11. novembra 1997 najprv vyvolala zmätok; taký škandál by pre Čechy mohol znamenať sťaženie vstupu do NATO. Po niekoľkých dňoch skúmania sa väčšina politikov i vojenských odborníkov zhodla na konštatovaní, že ide o správu nepodloženú faktami. Zbytočný humbuk - i bez ospravedlnenia washingtonských Timesov - odznel.

Pozrime sa však na kauzu Tamara ešte raz, z iného uhla. Už sme spomenuli, že denník The Washington Times (TWT) založil a vedie San Mjang Mun. V teológii Princípu je zásadne zakotvený stret dobra a zla, súboj božskej a satanskej strany, západnej demokracie a východného komunizmu. V Munom predvídanej tretej svetovej vojne sa mal potrieť komunizmus, a to dvoma možnými spôsobmi - cestou ideologickou alebo vojnovou. Potom sa mala k slovu dostať celosvetová ideológia reprezentovaná mesiášom. Svet sa, pravdaže, vyvíja inak než Munove predstavy - jednota nenastáva pod jeho patronátom, čo je vzhľadom na predpokladané pravdivosti Princípu nevhodné. Pre potvrdenie Munových doktrín sú stále potrebné medzištátne rozpory a konfrontácie. Tieto ambície môžu byť dôvodom, prečo sa medzi riadkami TWT zámerne vsúvajú lživé informácie. Útok proti ČR nebol prvý; už predtým Munove noviny uverejnili zavádzajúce správy o ďalších exkomunistických krajinách východnej Európy.

„Na celom svete nevyhnutne musíme zaviesť teokraciu. Náboženstvo a politiku nemožno oddeľovať. Robiť medzi nimi rozdiel sa Satanovi najväčšmi páči" - vyhlásil Mun v jednom zo série prejavov Master speaks (Hovorí Majster). V inom prejave uviedol: „Počas uplynulých desiatich rokov som do TWT investoval miliardu dolárov. Keby som sa staral o politický vplyv alebo osobné obohatenie, alebo by som sa usiloval o získanie ľudí pre svoju náboženskú vieru, potom by som takú sumu neinvestoval do nejakých novín. Jednoducho povedané, založil som TWT, aby som naplnil Božiu vôľu. (...) Nemám najmenšie pochybnosti, že TWT hrala rozhodujúcu úlohu v procese, ktorý privodil pád komunizmu. Boh využíval tieto noviny ako svoj nástroj, aby skoncoval s najzhubnejšou diktatúrou v dejinách ľudstva. (...) Dal som denníku TWT úlohu na najbližších desať rokov, musí prispieť k dosiahnutiu morálnej spoločnosti."

 

Súmrak mesiáša?

V roku 1995 požehnal reverend Mun na Olympijskom štadióne v Soule údajne mnoho desiatok tisíc mladých párov z rôznych krajín, ktoré vybral a spojil. Tieto svadby sa uzatvárajú na základe presvedčenia, že založením rodín ľudí všetkých národov, vyznaní, rás a kultúr je možné vytvoriť mier na svete.

Od polovice osemdesiatych rokov však  munisti v USA strácajú dych. Podľa religionistov sa ich počet z maxima dosiahnutého v rokoch 1972-75 znížil asi na desatinu (t. j. na 1500-3000 členov). Munistickí predstavitelia nesúhlasia - hovoria o päťdesiatich tisícoch členov. Podobná situácia je aj v ČR, nie síce v poklese členskej základne - tá sa po komunistickom zákaze činnosti len začína rozvíjať - ale v odhadoch počtu veriacich. Religionisti hovoria o troch stovkách, munisti udávajú tisíc členov. Trvalejší masový úspech zaručuje Munovi len Kórea a Japonsko. Ak, pravdaže, nerátame neoveriteľné správy munistov, citujúcich internetové hlásenia o „celých národoch Afriky, ktoré sa poklonili mesiášovi".

Problémy sa nevyhli ani mesiášovej „Pravej rodine", ktorá má byť vzorom pre tých ostatných. Na konci roku 1983 mal ťažkú autonehodu Im Hung-in - syn „Pravých rodičov". Otcov kurz opisuje Munovu návštevu v nemocnici. Syn ležal v kóme, otec sa však nemodlil za jeho život, ponúkol ho ako obeť nebesiam. Aj napriek argumentácii o vševidiacom mesiášovi a v porovnaní s obetou Izáka či Ježiša musí pri čítaní týchto viet zamraziť aj pravoverného munistu. Hung-in zomrel 2. januára 1984, podľa Muna vstúpil na nebesia. O dva mesiace neskôr Mun svojho zosnulého syna v duchovnom svete oženil s fyzicky živou ženou. Rovnakým spôsobom dostal manželku (staršiu Kórejku) aj Ježiš.

Trpkým sklamaním pre Muna sú skrachované manželstvá jeho „bezhriešnych" detí, ako aj ich pochybnosti vo viere v otca mesiáša. Bolo by lacné rozoberať tu ich poklesky, stačí s istotou uviesť: sú to len obyčajní (hriešni) ľudia.

Napriek čiastkovým prehrám osemdesiatročný Mun na svoj sen - spásu (ovládnutie) sveta - nerezignoval. Moc si zaistil aj pre prípad náhleho úmrtia. Zdôrazňuje, že bude aj z duchovného sveta naďalej všetko riadiť. Svoju vládu si však túži vychutnať už tu, preto zrýchľuje frekvenciu svadobných obradov a bláznivo zvyšuje počty oddaných. Aby svoju vieru urobil stráviteľnejšou a získal nových svadobčanov, na jar 1997 celosvetovo zrušil CZ a nahradil ju Federáciou rodín za mier vo svete. Prax ukazuje, že výmena „servisných organizácií" bola len kozmetickou úpravou fasády, vnútorné mechanizmy zostali nedotknuté. Ešte na začiatku deväťdesiatych rokov megasvadby zamestnávali archivárov Knihy rekordov, dnes však vyvolávajú skôr pochybovačný úsmev. Od roku 1995 „Praví rodičia" žehnajú globálne cez satelit na viacerých štadiónoch zároveň, astronomické počty párov doplňujú i nemunisti a už predtým oddané páry (tzv. reblessing - znovupožehnanie). Zatiaľ posledná Munom „realizovaná" svadba prebehla v troch etapách v rokoch 1998-99, munisti veria, že bolo požehnaných absurdných 360 miliónov dvojíc.

Keďže v slede obradov nemožno prehliadnuť dlhodobý trend, aby každá nová hromadná svadba bola aspoň desaťkrát početnejšia ako predchádzajúca, možno očakávať, že sa Mun pri nastávajúcom požehnaní pokúsi svojim veriacim vsugerovať (pravdepodobne duchovný) sobáš celej planéty.