Iným príkladom je Vladimír Filo, ktorému sa nepodarilo obrátiť celý Perm na scientológiu, nevyšiel mu koncom roka 1996 pokus o znovuzvolenie a väčšina jeho „scientologického teamu" utŕžila spolu s ním drvivú porážku. Ale najzdrvujúcejší úder utrpela scientológia 19. júna 1996, keď ministerstvo zdravotníctva zrušilo licenciu pôvodne udelenú Purifikačnému programu (Purification Rundown) a zakázalo používanie scientologických metód vo verejnom zdravotníctve.

Takisto munovci (Cirkev zjednotenia) stratili na obrátkach pri šírení svojich vzdelávacích programov. Séria škandálov, vyvolaných rodičmi a Strediskom sv. Ireneja Lyonského, primäla riaditeľov vzdelávacích zariadení zrušiť munistické triedy. Napokon si munovci začali uvedomovať, že napriek obrovským investíciám v Rusku je efekt minimálny. Prestali podporovať svoje projekty, ale už bolo neskoro: scientológovia aj Cirkev zjednotenia mali v rokoch 1996 - 1997 v Petrohrade vážne problémy s daňovou políciou. Saratovská vetva Munovho hnutia mala ťažkosti s políciou v prípade falšovania dokumentov a aj mnohé ďalšie sekty sa ocitli pred úradmi.

 

Maskovaná stratégia

Ako odvetu za tieto ťažkosti začali sekty proces, ktorý nazývam „samoindigenizácia". S cieľom vytvoriť o sebe zdanie autentických ruských náboženstiev začali niektoré skupiny menovať Rusov do všetkých svojich vrcholných pozícií. Ale Rusi ostali iba figúrkami; cudzinci, ktorí formálne odstúpili, si i naďalej udržali absolútnu moc a pôsobili z úzadia. V úsilí vyzerať pôvodne zrejme najďalej zo všetkých zašiel ISKCON (Medzinárodná spoločnosť pre uvedomovanie si Krišnu - Hare Krišna hnutie). Krišnovci sa spriahli s extrémne nacionalistickými, neonacistickými a novopohanskými skupinami vyhlasujúc, že tradičným náboženstvom Ruska je vlastne védsky paganizmus, ktorý násilne potlačil zlé židovsko-kresťanské sprisahanie a nahradil kresťanské náboženstvo (ktoré je vlastne zhubným židovským výmyslom).

Aj scientológia podnikla kroky rovnakým smerom. Istý Vitalij Bogdanov napísal brožúrku s názvom: Úcta k viere alebo Prečo je hlúpe bojovať proti scientológii? (Moskva 1997). Dielo vzniklo evidentne na objednávku scientológov, čomu nasvedčuje dvojitý copyright - na meno Bogdanova, ako aj na meno dávno zosnulého L. Rona Hubbarda. Táto údajne objektívna brožúrka do neba vychvaľuje scientológiu ako geniálnu vedeckú metódu a prelom v konfesionálnom zmýšľaní ľudstva. Jej obsah je skryto prosovietsky (Hubbardovou jedinou chybou údajne bolo, že podceňoval moc sovietskej vedy - s. 57-58); skryto antisemitský („Práve z územia Judska - provincie veľkej Rímskej ríše, ktorú Rimania nedostali do rúk - preniklo kresťanstvo do Ríše" - s. 63), extrémne šovinistický a protikresťanský („Treba pochopiť, že poslaním Ruska nie je verne sa pridržiavať verzie kresťanstva vypožičanej svojho času od Byzancie - pravoslávia, ktoré mu bolo nanútené, ale namiesto toho ponúknuť ľudstvu zásadne nové myšlienky nielen v matematike či chémii, ale aj v teológii" - s. 67). Knižka sa končí radou: „Potenciálny vývoj scientológie v Rusku je evidentne podmienený možnosťou zosúladenia jeho dogmatiky so základnými hodnotami etických doktrín, populárnych medzi intelektuálmi, najmä s Roerichovou ,Živou etikou‘. Nestačí iba ukázať, že scientológia neprotirečí pravosláviu či náboženskému svetonázoru. Bolo by rozumné demonštrovať, že kódex scientológa je celkom prijateľný pre tých, ktorí vyznávajú ,neovédsky‘ (slovansko-árijský) paganizmus či pre ďalších, čo majú nadpriemerný vektor duchovného vývoja sociálnych skupín. Strategicky je užitočnejšie získať spojencov vopred, než bojovať s rivalmi z Pravoslávnej cirkvi po skončení boja" (s. 72-73).

Zdá sa, že „novopohanské spojenie" a „novopohanská syntéza" predstavujú budúcnosť siekt v Rusku. Ostatné skupiny však (zatiaľ) nezašli tak ďaleko. Vlastne všetky sa usilujú buď používať pravoslávnu symboliku, alebo zobrazovať svoje doktríny akoby v plnom súlade s učením Pravoslávnej cirkvi. Prirodzene im ani nenapadlo informovať svojich potenciálnych členov o rozhodnutí Biskupskej rady Ruskej pravoslávnej cirkvi z roku 1994, ktorým vyhlásila exkomunikáciu členov nových náboženských hnutí z cirkvi. Začala sa nová, veľmi agresívna reklamná kampaň pod vedením hnutia scientológie, Transcendentálnej meditácie, stúpencov Šrí Činmoja a ISKCONu. ISKCON si zriadil vlastnú rozhlasovú stanicu, ktorá vysielala 24 hodín denne. Len toto prinieslo krišnovcom v Moskve, podľa ich slov, vyše 30 tisíc stúpencov. Našťastie vlani, v dôsledku ich rozkolu, stanicu zrušili. Avšak ostatné sekty v aktivitách pokračovali: scientológovia dokonca oznámili zriadenie vlastnej súkromnej strednej školy pre deti.

Tu treba spomenúť činnosť jednej z prosektárskych lobbistických skupín, ktorej členmi sú zväčša nepravoslávne kresťanské denominácie, vlastne všetky bývalé pravoslávne schizmatické skupiny a samozvané pseudopravoslávne vierovyznania, a samozrejme všetky najaktívnejšie sekty. Stojí za pozornosť, že táto okrajová organizácia, prakticky neznáma na Západe, sa teší veľmi veľkej podpore amerického kongresu a vlády a patrí k najpreferovanejším adeptom prizývaným na kongresové hearingy na príslušné témy a poskytujúcim informácie o ľudských právach pre náboženské správy.

 

Verejná mienka a médiá

Napriek tomu obyčajní Rusi v duchu čoraz väčšmi dávajú sekty do súvislosti s deštruktívnymi - protištátnymi, protirodinnými a protiosobnostnými - aktivitami, ovládaním mysle, vykorisťovaním a kriminalitou. Výraz „sektomafia" sa stal bežný. Popredné noviny prinášali správy o úmrtiach spôsobených podvýživou a o otvorených vraždách vo Vissarionovej sekte na južnej Sibíri. Miestne médiá v Novosibirsku písali o matke, členke sekty Sahadža joga, ktorá zavraždila vlastné dieťa. Popredné televízne kanály informovali o príbehu dvanásťročného chlapca Sašu, ktorého bila a týrala matka - členka sekty Hare Krišna - a nasilu ho vzala do gurukuly (védskej školy, v ktorej krišnovci „vyučujú" deti) v indickom Vrindavane. Sašovi sa podarilo ujsť a odletieť do Taškentu, odkiaľ pokračoval autostopom do Moskvy. Ďalší príbeh vysielaný v ruskej televízii ukazoval člena ISKCONu, ktorého v Jekaterinburgu uväznili a obvinili za účasť v sérii vopred pripravených vrážd a drogového priekupníctva. Jekaterinburská polícia uviedla, že uralskú vetvu ISKCONu podozrievajú z blízkej väzby na miestnu mafiu a prania veľkých súm peňazí prostredníctvom programu Potraviny pre život.

Ruská verejná mienka začala byť alergická na aktivity siekt. Tento názor zosumarizoval Viktor Navarnov z úradu ruskej generálnej prokuratúry, ktorý v auguste 1997 uviedol, že v Rusku sa pod vplyvom siekt rozpadlo vyše 250 tisíc rodín. Podobný počet detí údajne opustili rodičia, čo sa pridali k takýmto skupinám. Navarnov, ktorý má na úrade generálneho prokurátora na starosti zákony týkajúce sa etnických vzťahov, zaradil Cirkev zjednotenia k najagresívnejším sektám na svete - jej učenie totiž ponúka návod na vraždu a samovraždu. Prokurátor povedal, že jej náborové metódy sa v Rusku pokladajú za škodlivé a ohrozujúce verejnosť. Ako ďalšiu nebezpečnú sektu označil Centrum Matky Božej. Dodal, že sekty bez odporu verejnosti získavajú čoraz väčší počet ruských prívržencov. Hrozné fakty o zločinoch a násilí sa zaznamenali aj v súvislosti so sektou Hare Krišna. Počet vrážd riadených satanistami otriasa krajinou. V médiách sa vyskytli správy o úmrtiach detí jehovistov, pretože ich rodičia odmietli transfúziu krvi. A to je len niekoľko príkladov z mnohých... To vysvetľuje, prečo provinčné vlády, ktoré si uvedomili obmedzenia jestvujúceho zákona o slobode vyznania, začali v posledných dvoch rokoch vydávať vlastné zákony obmedzujúce aktivity totalitných siekt a dovtedy neznámych zahraničných verbovačov. Tento proces viedol k prijatiu nového federálneho zákona o slobode vyznania.

 

Moskovský súdny spor

Sekty robili všetko pre to, aby tento proces zastavili, alebo ho aspoň spomalili. Jedným z cieľov právneho konania, ktoré iniciovala proti mne a Ruskej pravoslávnej cirkvi prosektárska lobby a niektoré sekty na jar v roku 1997, bolo torpédovať schválenie nového zákona o slobode vyznania vo federálnej Dume. Súdny spor spočiatku zaregistroval bývalý disident Gleb Jakunin, ktorý na mňa podal žalobu za ohováranie legálne registrovaných náboženských organizácií v Rusku ich označením za „totalitné sekty". Inkriminovanou publikáciou bola moja brožúrka z roku 1995: 10 otázok vtieravému cudzincovi alebo Príručka pre tých, čo sa nechcú dať naverbovať do deštruktívnej sekty. V brožúrke som sa pokúsil načrtnúť charakteristické znaky deštruktívnych siekt a ukázať, čím sa odlišujú od organizácií a tradičných náboženstiev bona fide. Odbor náboženskej výchovy a katechizmu Moskovského patriarchátu, ktorý vydal moju brožúru a je držiteľom copyrightu, bol označený za môjho spoluobžalovaného, spolu s Edičnou radou Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Pán Jakunin, bývalý kňaz Moskovského patriarchátu, bol suspendovaný v roku 1994 za hrubé porušovanie cirkevných kánonov. Keď ho v roku 1996 znovu nezvolili do Dumy, založil súkromnú neziskovú organizáciu pod názvom Verejný výbor na obranu slobody vyznania. Výbor sa vzápätí pustil zháňať príspevky od rozličných deštruktívnych siekt, vrátane Svedkov Jehovových, Cirkvi zjednotenia a scientológie. (Keď minister zdravotníctva vydal zákaz scientológie vo verejnom zdravotníctve, Jakunin napísal sériu protestov proti „diskriminačnému" aktu, obviňujúc ma, že ja osobne som to celé osnoval.) Bol to vlastne tento výbor, kto proti mne podal žalobu a Jakunin podanie podpísal ako jeho predseda. Navrhovateľov zastupovala Galina Krylová, advokátka, ktorá predtým na súde obhajovala Aum Šinrikjó a v súčasnosti zastupuje CARP (študentskú organizáciu munistov) v prípade podanom skupinou rodičov v Petrohrade. Nedávno bola Krylová spolu s Levom Levinsonom uvedená v zozname Medzinárodnej občianskej komisie pre ľudské práva podporovanej scientológmi.

„Uplatnenie nároku na ochranu cti, dôstojnosti a obchodnej povesti" charakterizuje moju brožúrku ako urážajúcu obsahom i štýlom náboženské spoločnosti registrované ministerstvom spravodlivosti, pôsobiace legálne na ruskej pôde. Navrhovateľ upozorňuje, že zákerne nazývam tieto legálne organizácie „totalitnými sektami" a „deštruktívnymi kultmi" a päť z nich vymenúva: „Medzinárodná spoločnosť pre uvedomovanie si Krišnu (ISKCON), Cirkev zjednotenia, Scientologickú cirkev, Centrum Matky Božej a Aum Šinrikjó. Neskôr sa k súdnemu sporu s vlastnými žalobami pridalo asi 30 scientológov a členov ISKCONu. Keď už bolo jasné, že Pravoslávna cirkev podporuje môj prípad a výsledky ich úsilia v styku s verejnosťou nie sú dobré (ruská verejná mienka si pamätá veľmi dobre, ako Cirkev strkali do lavice obžalovaných pri zinscenovaných komunistických procesoch), niektorí scientológovia a členovia ISKCONu stiahli svoje žaloby proti mne. I tak ešte ostalo niekoľko podaní. Scientológia, ISKCON, Cirkev zjednotenia, Svedkovia Jehovovi, The Family (Rodina) a ďalšie sekty sa aktívne zapojili do súdneho procesu; vždy boli prítomní, mali naporúdzi preklady, materiály, tlmočníkov, právne rady, svedkov, videozáznamy, audionahrávky atď.

Začala sa rozsiahla, spontánna korešpondenčná kampaň v prospech nášho prípadu. Dostávali sme podporné listy s tisíckami podpisov z celého Ruska, ktoré jasne ukázali, na čej strane je verejná mienka! Keď sa stiahla väčšina navrhovateľov, opäť sa nastolila otázka úlohy Jakuninovho výboru - o ktorom v  brožúrke nebola ani len zmienka - v súdnom spore. Zaujímavé je, že ani jedna z tých skupín, ktoré sa tam spomínali, nesplnomocnila výbor konať vo svojom mene. Najvyšší funkcionári výboru Lev Levinson a Michajl Osdčev tvrdili, že reprezentujú „neurčitý počet ľudí - členov nových náboženských hnutí". Keď im povedali, že na súde nie je nijaký „neurčitý počet ľudí", vyhlásili, že súčasne sú členmi všetkých náboženských organizácií spomínaných v Dvorkinovej brožúre, a preto konajú v mene týchto všetkých (s výnimkou Aum Šinrikjó, Bieleho bratstva, Peoples Temple a davidiánov), a to menovite: v mene ISKCONu, Scientologickej organizácie, Cirkvi zjednotenia, Centra Matky Božej, Medzinárodných Kristových cirkví, The Family, Cirkvi Posledného zákona, Cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní (mormónov) a Svedkov Jehovových - všetkých vraj brožúra urazila a oni podajú vlastné žaloby. Tento bizarný ťah okamžite vniesol do procesu takmer groteskný zvrat.

Medzitým navrhovatelia nahlásili zoznam svojich svedkov (dokopy 32), ktorý okrem mnohých Rusov zahŕňal týchto ľudí zo Západu: James Richardson (USA), Massimo Introvigne (Taliansko), David Bromley (USA), Jean-François Meyer (Švajčiarsko), J. Gordon Melton (USA), Hubert Zeivert (Nemecko) a Eileen Barkerová (Veľká Británia). Pán Levinson oznámil, že výbor má predbežnú dohodu so všetkými týmito ľuďmi a že po začatí procesu sa s každým individuálne skontaktovali a oni prisľúbili účasť. (Jediný, kto odmietol prísť a dal najavo prekvapenie, že ho zaradili do zoznamu, bol Jean François Meyer.) Súd konštatoval nadmerný počet svedkov a trochu ho zredukoval. Vybratí boli títo zahraniční svedkovia: E. Barkerová, H. Zeivert, J. Richardson a M. Introvigne. Napokon prišli iba E. Barkerová a J. Richardson. M. Introvigne a G. Melton poslali písomné stanoviská. Vypovedali početní svedkovia - vyše 20 v prospech navrhovateľov a vyše 25 na strane obhajoby. Za navrhovateľov sa dostavili svedkovia, ktorí boli členmi týchto siekt: ISKCONu, Scientologickej cirkvi, Cirkvi zjednotenia a Svedkov Jehovových. Svedectvo vydali aj členovia rodičovských výborov ISKCONu a Cirkvi zjednotenia. Za zmienku stojí, že všetkým expertom, vrátane Barkerovej a Richardsona, položila obhajoba rovnakú otázku: „Môže byť človek členom všetkých spomenutých siekt súčasne?" Oboch vedcov upozornili, že ich odpovede budú uverejnené na Internete, a tak sa obaja usilovali vyhnúť priamej odpovedi. Pod tlakom napokon odvetili rozhodným: „Áno" - čo je dosť nezvyčajná odpoveď od ľudí, ktorí sa vyhlasujú za expertov v oblasti nových náboženských hnutí.

Bývalí členovia siekt vypovedali v prospech obhajoby, rovnako i rodičia a príbuzní obetí siekt. Hovorilo sa o týchto sektách: o ISKCONe, Svedkoch Jehovových, Vissarionovi, Centre Matky Božej, Scientologickej cirkvi, Medzinárodných cirkvách Kristových, Cirkvi zjednotenia a malej (zato veľmi deštruktívnej) ruskej sekte zvanej Bojovníci za pravú pietu. Medzi zahraničnými odborníkmi boli: Georgas Krippas (Grécko), Johannes Aagaard (Dánsko), Claire Champollionová (Francúzsko) a Thomas Gandow (Nemecko).

Samozrejme, nik z nich nepokladal ani zďaleka za možné byť súčasne členom všetkých siekt; najzaujímavejšiu odpoveď na túto otázku dal farár Thomas Gandow. Podľa neho, ak niekto tvrdí, že patrí súčasne do každej sekty a pritom neklame, potom sú len tri možnosti: 1. ten človek sa zbláznil; 2. ten človek je scientológ, lebo z daného zoznamu jedine scientológia povoľuje svojim členom predstierať, že sú súčasne členmi iného náboženstva; 3. ten človek je tajný agent (ale to je vlastne to isté ako v predchádzajúcom prípade). Dňa 20. mája, po vypočutí všetkých svedkov, prizvali navrhovatelia ďalšieho svedka z Nemecka: pani Gabrielu Yonanovú. Ale sudca ju odmietol vypočuť, lebo prišla príliš neskoro a jej meno nebolo vopred nahlásené. Pani Yonanová vyjadrila svoj názor na kauzu v rozhovore pre týždenník Ruskaja mysľ. O deň neskôr, po siedmich týždňoch neľútostných bojov v súdnej sieni, sudkyňa Ľudmila Saltyková oznámila svoje rozhodnutie: tvrdenie navrhovateľov je nepodložené. Bolo to jasné víťazstvo pre nás.

Prípad nemal v celom Rusku právny precedens. V podstate to bol Jakunin, scientológia a ISKCON verzus Dvorkin a Moskovský patriarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ohrozené bolo právo Cirkvi zachovať si vlastný názor na sekty; vlastne ja som v mojej brožúrke neuviedol nič, čo nebolo jasne vyjadrené v rozhodnutí Biskupskej rady cirkvi o nových náboženských sektách (vydanej v novembri 1994). Sekty sa prvý raz pokúsili demonštrovať svoju moc v Rusku. Chceli ukázať, že sú novým faktorom ruskej reality a že treba s nimi rátať. Chceli vidieť, do akej miery sú ich nepriatelia jednotní a či je možné zničiť ich jednou ranou. Ohrozené boli také hodnoty demokracie v Rusku ako sloboda prejavu a sloboda informácie. Máme právo vyjadriť svoj názor na sekty a informovať občanov Ruska o ich ilegálnych aktivitách a totalitných tendenciách, či už v učení alebo v praxi - a občania Ruska majú právo tieto informácie dostať. Ale sekty vnímajú toto právo ako prekážku svojej túžby po moci v našom štáte. Keby sme boli prehrali, bol by sa vytvoril precedens na popretie našich neodňateľných práv - práv občanov Ruska. Bolo nám predurčené vyhrať, a my sme vyhrali.