Detstvo a dospievanie jedného z najproduktívnejších spevákov tohto storočia, Michaela Jacksona, je spojené nielen s hudbou, ale najmä so Svedkami Jehovovými, kde Jackson strávil veľkú časť svojho života až do času, keď odišiel z radov tejto náboženskej spoločnosti. Jeho matka je členkou Svedkov Jehovových od útleho Michaelovho detstva. Sám Michael i jeho sestry La Toya, Rebbie a Janet boli pokrstenými členmi tejto spoločnosti. Cieľom tohto opisu je ukázať detstvo hviezdy v rodine so zvláštnou výchovou. Začnime teda Michaelovými rodičmi.

Jeho matka sa volá Katherine Scrusehová Jacksonová a narodila sa v Russell Country v štáte Alabama v USA. V roku 1949 sa vydala za Josepha Jacksona a presťahovali sa do Gery v Indiane. O niekoľko rokov sa rodina Jacksonovcov rozrástla až na konečných deväť detí: Maureen Reilette (Rebbie), Sigmund Esco (Jackie), Toriano Adaryll (Tito), Jermaine Lajuan, La Toya, Marlon David, Michael Joseph, Stephen Randall a Janet Damita Jo. Dvojča Marlona Davida zomrelo pri narodení, a tak konečné číslo desať Jacksonovci nenaplnili. Michaelova sestra La Toya si na detstvo spomína takto: „Mamička by pre svoje deti dokázala obetovať celý svoj život, ale otec bol jej pravým opakom. Zostával k svojim deťom celkom nevšímavý. Dokonca ani raz nezašiel do pôrodnice, aby sa pozrel na niektorého zo svojich práve narodených potomkov... Vlastného otca sme oslovovali krstným menom Joseph - ale bez citového podtextu oco, ocko alebo otecko. Mal násilnícku povahu a nikdy príliš neváhal, ak nám mal dať zaucho alebo bitku; u nás doma to neostalo len pri jednom údere alebo facke." Postoj matky k bitiu detí bol nepochopiteľný. Podľa pravidiel Svedkov Jehovových sa podriaďovala mužovi ako hlave rodiny až tak úpenlivo, že i pri brutalite Josepha voči deťom radšej odišla, alebo sa iba prizerala. Až keď sa Joseph na deťoch vyvŕšil, nastúpila ona a zbité deti ošetrila. Často muž napadol aj ju, no napriek tomu sa od Josepha nerozhodla oddeliť, iba v čase, keď počty jeho mileniek boli zrejmé, a keď by utrpela povesť rodiny, rozhodla sa podať žiadosť o rozvod. Tú však za niekoľko mesiacov stiahla a Josephovi, ktorý jej sľúbil, že s neverou skoncuje, odpustila. Ale aj tak jeho avantúry pokračovali ďalej.

Detstvo Jacksonovcov bolo skutočne ťažké: „Po škole sme museli ísť rovno domov. Nijaké túlačky, ani priateľstvá so spolužiakmi, nijaké návštevy u nich doma. Avšak s toľkými súrodencami som sa nikdy necítila osamotená", hovorí La Toya a dodáva: „Po matkinom vstupe k Svedkom Jehovovým sa u nás prestali sláviť Vianoce. Starý otec so starou mamou nás preto ľutovali a brali nás na vianočné večierky, kde nám dávali darčeky a peniaze. Hoci to bolo v priamom rozpore s matkinou vierou, nič proti tomu nenamietala, pretože videla, akí sme bývali šťastní. No aj tak sme museli celá rodina, okrem Josepha, niekoľkokrát týždenne navštevovať prednášky a kázne Svedkov Jehovových v Sále kráľovstva. Tam nám vštepovali, že Biblia je jediným slovom nášho Boha Jehovu, že Svedkovia Jehovovi sú predurčení na to, aby chodili z domu do domu a zvestovaním sa snažili získať ľudí pre svoju vieru. Pevne veria, že svet teraz ovláda Satan a čaká ho skaza v apokalyptickej bitke medzi dobrom a zlom."

K otázke vzťahov medzi mužom a ženou La Toya poznamenáva: „Podľa zákonov našej viery už aj myšlienka na osobu opačného pohlavia znamenala hriech. Už pri pohľade na chlapca a pri myšlienke: Ten je pekný, ten by sa mi páčil, som sa z toho musela vyspovedať niekomu zo starších zboru. V takých situáciách sa vo mne miešali pocity viny a vnútorného zmätku. Čo ale na tom bolo vlastne zlé? Taktiež moji bratia ma chránili pred kýmkoľvek, kto o mňa prejavil záujem. Raz Jermaine vyštekol na chlapca, ktorý sa na mňa díval: ,Kam sa to pozeráš? Neželaj si, aby som ti polámal väzy!‘ Ani naši rodičia si jednoducho nechceli priznať, že im z detí vyrastajú mladí muži a ženy. Vlastne všetky záležitosti spojené s dospievaním boli u nás tabu. Dokonca ani matka sa so mnou nikdy nerozprávala o tých osobných veciach, sprevádzajúcich každú ženu v období adolescencie a ja som potom trpela zbytočnými traumami. Keď mi začali rásť prsia, bola som z toho taká vystrašená, že som si stále zakrývala rukami hrudník a márne som sa ich snažila schovať. Obdobie dospievania zasiahlo tvrdo aj Michaela. Predtým rád pobudol v spoločnosti cudzích ľudí, teraz sa stiahol sám do seba. Vyhýbal sa rozhovorom s nečlenmi rodiny, a keď sa už nedalo vyhnúť, díval sa do zeme alebo bokom, snažiac sa zakryť svoju tvár. V rokoch, keď by mal chodiť za dievčatami, zostával doma. Z môjho najživšieho a najdružnejšieho brata sa stal citlivý a plachý mladík, čo by som nikdy nečakala. Rodičia totiž s nami o sexe nikdy nemienili hovoriť a prvá schôdzka bola mysliteľná len pod podmienkou, že zo známosti bude svadba. Preto sa nemožno čudovať, že bratia si veľa schôdzok s dievčatami do svojich dvadsiatich rokov neužili. Jackie mal v osemnástich známosť s dievčaťom, ale mohol sa s ním stretávať len raz do týždňa, aj to u nás doma. Aj to len jednu hodinu."

Rodičia sa snažili deti oddeliť od ostatného sveta. Otec preto, aby mu deti zarábali peniaze a nerozpŕchli sa. Matka pre vieru, že tento zlý svet ovláda Satan. Izolácia silnela tým väčšmi, čím sa rodina Jacksonovcov stávala slávnejšia. Najskôr izolovali deti od spoločnosti rodičia, potom ich izolovala ich sláva. Spomínajú, že väčšinu času presedeli doma, ak práve neboli na koncertoch. Postupom času si rodina najala ochranku a spolupracovala s manažérmi reklamných firiem. Bob Jones, šéf propagácie, od začiatku Jacksonovcom radil: „Pri akomkoľvek rozhovore sa vyhýbajte najmä téme náboženstvo a politika. To by znamenalo stratu množstva fanúšikov." Jacksonovci sa tým skutočne dlhý čas aj riadili.

Ale vráťme sa naspäť k hlavnej téme tohto príspevku - k negatívnemu vplyvu viery Svedkov Jehovových na konkrétny život Michaela Jacksona a jeho súrodencov. O tom, ako ich zaslepenosť a neschopnosť Svedkov Jehovových prijať kritiku z vlastných radov pripravil o najbližšiu priateľku La Toya hovorí: „Z radov Svedkov Jehovových pochádzala aj moja prvá a jediná priateľka, ktorá nebola z našej rodiny - Darles. Počas jedného zhromaždenia našej viery Darles bravúrne priviedla do rozpakov jedného zo starších zboru: „Prečo by som mala byť zachránená len ja?" - spýtala sa nevinne, „ale moji rodičia už nie? Nepatria síce k viere, ale sú to inak ohromní ľudia." Odpoveď staršieho bola viac než typická. Citoval jej časť zákona, ktorá podporovala jeho stanovisko, ale nič nevysvetľovala. Darles teda napísala list, v ktorom zhrnula svoje pocity a pochybnosti. Ten potom adresovala starším zboru. O niekoľko dní ma znepokojila reakcia Rebbiinho manžela Nathaniela (rozumej manžela najstaršej sestry La Toye, Rebbi, ktorá sa vydala za staršieho zboru Svedkov Jehovových - pozn. autora): „La Toya," radil mi, „s Darles už nikdy nesmieš hovoriť. Nikdy! Rozumieš?" „Ale prečo?" „Pretože opustila spoločenstvo." „Ale je to moja najlepšia priateľka!" protestovala som. „Vari je niečo také možné?" Hrozne ma to pobúrilo a zranilo, ale dokázala som potlačiť svoje pocity. Od toho času som sa nesmela ja a ani Michael s Darles stretávať. Tak veľmi nám chýbala, že sme v súkromí začali po prvýkrát prehodnocovať učenie našej viery. Cítili sme, že by otázky mali byť vítané, a nie nahradzované hrozbami."

K inému problému La Toya dodáva: „Starší majú povinnosť upozorňovať tých členov viery, ktorí sa nevhodne správajú či obliekajú. V tomto smere veľmi často napádali Michaela, ktorý svojimi piesňami obšťastňoval milióny poslucháčov na celom svete. Vytýkali mu prakticky všetko, od dĺžky vlasov až po pestrofarebné oblečenie. Brat mal vždy rád živé farby; najväčšmi si potrpel na červenú, čoho sa hneď pohotovo chopil jeden zo starších: ,Nosíš príliš krikľavé farby, a tak na seba zbytočne upozorňuješ. Musíš sa uspokojiť s hnedou a čiernou.‘ Mnohí zo Svedkov Jehovových sa s nami potom odmietali stýkať. Množstvo ľudí má názor, že viera má príliš prísne zákony, ale my sme ich nemali možnosť s ničím porovnať. Jediné, čo sme poznali, bol domov, škola a Sála Kráľovstva. Na týchto troch miestach sa od nás vyžadovala poslušnosť bez možnosti vlastného vyjadrenia. Po skúsenostiach so staršími sme s Michaelom začali uvažovať, či skutočne patríme do tejto spoločnosti. Ľudia zvonku nás považovali za mierne naivných, neschopných vlastného úsudku, a ja si myslím, že mali pravdu."

Nikto z rodiny Jacksonovcov nikdy neokúsil drogu, a tvrdá výchova spôsobila, že všetci sú až dodnes abstinenti, ako tvrdia. Michael údajne nepije ani kávu. To, aký je dnes Michael Jackson, je výsledok výchovy, ktorú dostal doma. Tvrdý otec, ktorý deti trestal a využíval na svoje potreby a finančný zisk, spôsobil svojím konaním mnohé traumy, ktoré sú na Jacksonovi vidieť až dodnes. Michael miluje zvieratá, opice, má strach z ľudí - to vďaka matke, ktorá deti držala bokom od tohto skazeného sveta - a trpí i mesiášskym syndrómom, keď sa snaží zlepšiť svet aspoň pre nevinné deti, ktoré považuje za svojich najväčších priateľov. Avšak dospelým ľuďom nedôveruje i kvôli svojej kariére. Mnoho podvodníkov a tzv. manažérov sa ho snažilo pripraviť o peniaze. Veľmi ho poškodil aj súdny proces, keď ho istý chlapec obvinil zo sexuálneho obťažovania. Zaujímavé na celom prípade však je, že išlo o syna režiséra, ktorému Michael Jackson odmietol venovať vysokú sumu na nakrútenie filmu. Aby Jackson nechutnosti ukončil, radšej sa vyrovnal s rodinou „postihnutého" vysokou finančnou čiastkou. V novembri 1998 vyhral posledný súd týkajúci sa dohry okolo tohto prípadu, keď jeden denník uviedol, že vlastní nahrávku Jacksona, ako si sexuálne „užíva" s deťmi. Nahrávka neexistovala a denník si tým len zvýšil náklad.

Azda preto, že Michael zasvätil celé svoje detstvo kariére, rád sa necháva unášať na vlnách nekonečnej rieky fantázie. Nečudo, že medzi jeho najobľúbenejšie filmy patrí E. T. mimozemšťan a Čarodejník zo zeme OZ. Píše piesne a skladá básne, čo majú hlboký zmysel a z ktorých badať osamotenosť človeka, ktorého pozná takmer celý svet, ale ktorému chýbajú priatelia, ktorí dokážu pomôcť. Skutočných priateľov má zrejme naozaj veľmi málo. Michael Jackson sponzoruje množstvo akcií pre deti a veľké peniaze dal i na výskum chorôb AIDS. Naďalej však finančne podporuje Svedkov Jehovových, i keď z ich radov odišiel už v roku 1992. Snaží sa dohnať svoje detstvo vo veku, keď sám má už svoje dve deti. I napriek tomu by sa oplatilo zamyslieť, či aj on nevychováva svoje deti nesprávne, či im chce dát všetko ako každý dobrý rodič, ale nespôsobí im práve tým ich skazu? On vyrastal s ôsmimi súrodencami izolovaný od spoločnosti - a presne to isté robí so svojimi deťmi. Nedopúšťa sa tej istej chyby ako jeho otec a matka? To ukáže čas.