Religiozita má niektoré všeobecné činitele, ktoré sa vyskytujú takmer vo všetkých náboženstvách, napríklad modlitbu, uctievanie, posvätné knihy, bohoslužobné priestory, zázraky, vodcov. Aj psychologické momenty sú v mnohých náboženstvách podobné. Niektoré náboženstvá sú si príbuzné svojím monoteizmom, iné, naopak, zástupmi rôznych mytologických božstiev, ktoré sú zas charakteristické pre polyteistické náboženské systémy. Tieto i niektoré ďalšie spoločné znaky niektorých mylne vedú k záveru, že všetky náboženstvá sú rovnocenným výrazom ľudskej schopnosti náboženskej reflexie. Tolerantné myslenie toleruje a rešpektuje ktorúkoľvek náboženskú cestu ako oprávnenú a rovnocennú, ako jeden z mnohých legitímnych spôsobov dosiahnutia ľudského cieľa - Boha.

Evanjelista Ján v tejto súvislosti zaznamenal odpoveď Ježiša Krista Tomášovi, ktorý si možno tiež uvedomoval množstvo náboženských ciest a chcel sa uistiť, že v osobe Ježiša prijíma tú správnu. Avšak Ježiš rázne zdôraznil práve svoju jedinečnosť. Radikálne o sebe vyhlásil, že On je cesta, pravda i život, a navyše to umocnil tvrdením, že okrem neho nejestvuje iná cesta k Bohu! Tieto proklamácie o sebe samom sú také výnimočné a jedinečné, že od čias, keď zazneli, mnohých dráždia. A to najmä svojím exkluzivistickým nárokom - nikto nebol, nie je a ani nebude ako Ježiš Kristus. Počas celých dejín sa tieto výroky stali trvalým „škandálom" kresťanstva. Pre pluralistickú náboženskú kultúru, ktorú má charakterizovať práve tolerancia, je tento škandál jedinečnosti Ježiša Krista vážným problémom. Ježišove vyhlásenia o sebe samom sa javia ako agresívne práve svojím nárokom na jedinečnú cestu k Bohu. A práve neschopnosťou tolerovať túto exkluzívnosť Ježiša Krista, ako aj morálne dôsledky tejto exkluzivity, sa tolerancia stáva netolerantnou. Znamená to, že od kresťanov sa v mene tolerancie očakáva, aby sa zriekli jedinečnosti Ježiša Krista. Ale zostanú potom ešte kresťanmi? Zostanú mohamedáni mohamedánmi, ak sa zrieknu Alaha? Je tolerancia skutočne tolerantná? Nakoniec teda dochádza k tomu, že tolerancia je ochotná rešpektovať len samu seba a netoleruje výlučné požiadavky, vyraďuje zjavenie a znehodnocuje oddanosť. Kresťanstvu je vlastný dialóg - aj s tými, ktorí nesúhlasia. Kresťania sú priaznivcami slobodného trhu myšlienok, kde každý má možnosť počuť výroky Ježiša Krista a prijať alebo odmietnuť ich. Preto musia vzdorovať neznášanlivej tolerancii.