Všetko je popol

Základný postoj jogy k životu možno vyjadriť takto: „Popol je oheň, popol je voda, popol je zem, všetko je popol - éter je popol, zmysly sú popol, zrak aj ostatné vnemy sú popol" (Atharva Siras). Tým sa chce zdôrazniť, že všetko je pominuteľnosť, dočasnosť, bolesť, utrpenie a smrť. Život s jeho utrpením a smrťou je nekonečným kolobehom (sťahovanie duší), ktorému nijaký človek neunikne. Večný život je nekonečné a neprekonateľné utrpenie. Ustavičné znovuzrodenia vypĺňajú našu budúcnosť. A či je to už smerom nahor k lepšiemu životu, alebo nadol k horšiemu, je to jedno - veď celý život je popol.

Rozličné hinduistické náboženstvá majú spoločnú jednu vec - chcú sa vymaniť z kolobehu života a uniknúť tak životnému utrpeniu! To sa nedá nazvať inak ako smrteľný pud, lebo človek chce uniknúť aj smrti. Mohlo by sa hovoriť skôr o strachu zo života, lebo práve život naháňa hindom strach, a odôvodnene, pretože život na indickom subkontinente je ťažký. Choroby každého druhu, hlad v dôsledku sucha či naopak, v dôsledku záplav, vojna a útlak sú príčinou, že život sa prežíva ako nekonečný rad porážok a útrap. To utvára i religiozitu ľudí. Na prvom mieste sú boh - ničiteľ Šiva s družkou Kálí, ktorí reprezentujú výraz tejto bolestnej životnej skúsenosti.

 

Strach pred smrťou

Rozmanité spasiteľské systémy na báze hinduizmu sú pokusmi zbaviť sa života i smrti. No aj keď sa celkom nepodarí oslobodiť od života a smrti, je možné aspoň obmedziť svoje životné prejavy. Joga je výrazom názoru, že utrpenie možno zmierniť a smrť oddialiť tým, že sa obmedzia alebo zastavia životné procesy. Dôležitý text z hatajogy Goraksa Šataka to vyjadruje takto: „Kým ostáva životná sila (prána) v tele, život (džíva) pretrváva. No keď životná sila ochabne, prichádza smrť. Preto sa treba stať majstrom v ovládaní prány. Kým sa prána zadržiava v tele zadržaním dychu, dovtedy je aj vedomie (citta) oslobodené od choroby. Prečo sa potom obávať smrti, keď je videnie fixované medzi viečkami? Pre tento strach zo smrti sa Brahma (boh-stvoriteľ) sústreďuje na kontrolu dychu (pránajáma). Rovnako to platí aj pre jogínov a sväté osoby. Preto sa musí potláčať dýchanie."

V tomto texte je motívom jogy strach pred smrťou a prostriedkom na únik pred smrťou je obmedzovanie dýchania. Ale adekvátne s tým treba pribrzďovať aj ďalšie životné funkcie, treba ich zastavovať a vyraďovať z činnosti. Na to sa využívajú rozličné techniky hatajogy.

 

Techniky hatajogy

Ako vidno z citovaného textu, cieľom dychových cvičení (pránajámy) nie je zlepšenie dýchania, ale jeho redukcia, ba až zastavenie. Rovnako telesné pozície (ásany) majú slúžiť na vyradenie celého tela z činnosti. Telo má celkom stuhnúť a úplne znehybnieť a stvrdnúť v pevných pozíciách. Pridelené meditačné slová (mantry) majú slúžiť na vyradenie myslenia a vedomia z činnosti. Sú to neraz mená božstiev i formuly uctievania súčasne. Nacvičené symbolické pohyby tela (mudry a bandhy) majú viesť predovšetkým k uzatvoreniu všetkých „deviatich brán tela", aby do vedomia neprenikol nijaký vonkajší vnem. Telo musí vyhladnúť voči vonkajším podnetom. Keď sa to dosiahne, telo sa usiluje samo si zabezpečiť náhradné vnemy vnútornej povahy: vnútorné svetlo, vnútorné zvuky, vnútornú vôňu, vnútornú rozkoš. Cieľom jogy teda nie je zlepšiť život človeka, ale zabezpečiť mu iný, vnútorný život ako náhradu za život, z ktorého chce uniknúť. Úplne iný vesmír, úplne nová dimenzia očakáva meditujúceho, ktorý je ochotný stať sa žiakom a nasledovať cestu guru. Toto je hlavný bod, ktorým sa budeme zaoberať v posledných dvoch odsekoch. Všetky tieto techniky sa vyučujú v školách jogy. V nijakom prípade tu nejde o neutrálne techniky, ale o techniky na prekonanie života i smrti, a treba zdôrazniť, že slúžia zámerom vyššej jogy.

 

Tantrajoga

Vyššia joga má mnoho mien. Najčastejšie rozlišujeme medzi jogou citu (baktijoga), jogou činu (karmajoga) a jogou poznania (džňánajoga). Ale ešte dôležitejšia je veľká alebo vysoká joga, nazývaná tantrajoga. (Má aj iné mená, napr. krijajoga, lajajoga, kundalinijoga alebo radžajoga). Tri klasické cesty - citu, činu a poznania - vyžadujú veľa životov a veľa cviku, aby vyviedli človeka z kolobehu života a smrti. Naproti tomu je tantrajoga rýchlou, ale zato ťažkou cestou. Väčšina škôl jogy totiž učí, že v súčasnosti sa nachádzame v období úpadku (kalijuga), kde platí: na hrubé vrece hrubá záplata a vo svojej podstate sú tak či onak tantrické.

Zatiaľ čo väčšina hinduistických náboženstiev je napospol pesimistických a sexualitu buď zavrhujú, alebo ju aspoň obmedzujú, tantrajoga prezentuje odlišný postoj. Aj tantra sa chce dostať z kolobehu života a smrti, aj ona vníma samotný život ako jed, avšak tvrdí, že zlé treba zlým a jed jedom vyháňať. V tejto súvislosti sexualita v rámci jogy zohráva významnú rolu. Človek na to síce príde až po dlhšom čase praktizovania tejto formy jogy, pretože joga, tak ako mnohé iné orientálne náboženstvá, pôsobí na dvoch rovinách, a preto ukazuje jednu tvár smerom von a inú dovnútra. Tomu zodpovedá zvláštny jazyk, ktorý rovnako veľa zakrýva, ako odhaľuje a je vyslovene dvojzmyselný. Ústredné pojmy jogy, napríklad bindu a prána, majú sčasti veľmi konkrétny telesný význam a sčasti viacero symbolických a duchovných významov.

 

Mystika semena

V jogistických textoch vládne presvedčenie, že človek spotrebuje svoju životnú silu a je vystavený chorobám a smrti, ak je normálne sexuálne činný. Preto sa nemá iba prána ovládať dýchaním, ale platí to predovšetkým pre semeno (bindu). Zadržiavanie dychu a ďalšie techniky slúžia na tento účel. Tým, že človek v sebe zadrží semeno, môže získať nesmrteľnosť, alebo sa v každom prípade sám omladzovať a oddialiť smrť. Ak sa to však má podariť, musí sa semeno zmeniť na nektár, ambróziu, sómu, elixír života, či ako už nazveme tento nápoj života. V tom vlastne spočíva najhlbší zmysel jogy.

 

Had kundalini

V danej súvislosti nemožno zachádzať do podrobností, ale kulminácia jogy v rozmanitých školách jogy je pohlavným zjednotením ako rituálom (majtuna), spojeným s rozličnými technikami hatajogy. Joga sa totiž usiluje o orgazmus ako rozhodujúci zážitok oslobodenia tak od života ako od smrti, i ako zjednotenie s božstvom. Áno, vlastne je tu reč o zbožštení ľudského. Dosahuje sa to hlavne meditáciou, ktorej objektom je had kundalini. Prána či životná sila, o ktorej sa hovorilo vyššie v citáte, je identická so sexualitou. Znázorňuje sa ako had zvaný kundalini, čo znamená „zvinutá". Treba ju prinútiť pohnúť sa z jej miesta pod kostrčou a stúpať kanálom v chrbtici smerom hore. Cestou prekoná rad zastávok označovaných ako čakry. S každou ďalšou zastávkou naberá silu a stáva sa čoraz božskejšou. Toto zbožštenie sa má prejaviť tým, že meditujúci získava nadprirodzené schopnosti, napríklad, že sa môže voľne vznášať vo vzduchu a je schopný prechádzať cez steny. Tieto sidhi, a tzv. sidhajoga, ktorá je teraz rozšírená na celom svete, prezentuje napríklad Transcendentálna meditácia, ktorá meditujúcim za slušný poplatok sľubuje schopnosť prekonávať pozemskú príťažlivosť (levitácia).

 

Veľká smrť – alebo nesmrteľnosť

Keď sa po tvrdých cvičeniach jogy, pri ktorých sa využívajú všetky techniky hatajogy, naplní ich zmysel a had je konečne prinútený vystúpiť až na najvyšší vrchol mozgu, nastane kozmické vykúpenie formou akéhosi superorgazmu. Naozaj tu ide o orgastické zážitky, ktoré majú vďaka silným halucinačným pocitom výnimočnú mohutnosť. A práve tento zážitok sa chápe ako pohlavné zjednotenie medzi bohom Šivom tróniacim v najvyššom bode mozgu a jeho družkou Kálí, ktorá je ako jeho potencia (shakti) totožná s kundalini. Táto skúsenosť orgazmu sa chápe ako veľká SMRŤ, ktorou človek uniká svetu rozmanitostí a zažíva veľkú slobodu. Odtiaľ sa vracajú späť iba vyvolení a obetujú sa ako guru pre oslobodenie iných. Všetci obyčajní ľudia by mali podľa učenia jogy po troch týždňoch od plného oslobodenia umrieť. Táto smrť, a iba táto, vedie od všetkého života a všetkej smrti k tzv. totálnej slobode.

 

Útek od smrti k SMRTI

Je pozoruhodné, že religiozita, ktorej hnacou silou je strach pred smrťou, privádza práve k veľkej SMRTI. Príčina spočíva v tom, že joga je poznačená nielen strachom zo smrti, ale aj strachom zo života. Joga preto hľadá cestu na druhý svet od oboch, od smrti aj od života, k niečomu, čo by sa dalo nazvať večná smrť, kde niet pominuteľnosti, choroby ani utrpenia.

Keď si človek dôkladne prečíta ústredné texty o joge, príde na to, že sú úplne determinované problémami starnutia. Joga je v podstate pokusom starých mužov zastaviť úpadok tela, oddialiť smrť a súčasne sa na ňu pripravovať tak, že sa človek utiahne zo života. Toto utiahnutie prebieha čiastočne v zmysle sociálnom, tým, že sa človek zriekne vzťahov k ostatným ľuďom a odíde do lesa alebo na horu žiť osamote, a čiastočne aj tým, že sa človek duchovne vzdiali životným dianiam. To posledné je možné aj vtedy, keď si niekto zachová svoje spoločenské väzby ako otec rodiny. Joga je teda niečo pre starých ľudí, a vlastne len pre starých mužov. Je to dané už povahou veci v súvislosti so spomínanou mystikou semena.

 

Joga pre zdravie

Mnohí praktizujúci cvičenci jogy namietnu, že im sú „všetky tie staré nezmysly" ľahostajné, lebo oni mali s jogou dobré skúsenosti. Vďaka nej sú zdravší. To treba rešpektovať, ale aj správne chápať. Osvetliť to môže jedno prirovnanie: Skutočne sa nájdu mladí ľudia, ktorým vojenská služba prospela. Sú telesne zdatnejší a naučili sa sebaovládaniu. To podporilo ich zdravie. Nič to však nemení na skutočnosti, že vojenčina má celkom iný účel - že učí ľudí zabíjať. Ani cieľ jogy nie je identický s pozitívnymi účinkami, ktoré môžu byť zjavné.

V skutočnosti je to však aj tak, že mnohí meditujúci po období pozitívnych účinkov zažívajú krajne alarmujúce škodlivé efekty. Označujeme ich za škodlivé efekty, ale v podstate ide o úmysel. To znamená, že krok za krokom človek stráca schopnosť viesť aktívny a navonok orientovaný život v láske a závislosti od iných. Joga izoluje človeka krok za krokom, takže sa už nedokáže priblížiť k iným. A navyše sa človek súčasne stáva čoraz hinduistickejším, lebo praktická joga vedie k joge teoretickej.

 

Človek je vedený tam, kam nechce

Keď sa človek začne zaoberať jogou, lebo sa chce stať hindom, potom je, samozrejme, všetko v poriadku. Náboženská sloboda sa musí rešpektovať. Problém je však v tom, že väčšinu záujemcov joga dotiahne tam, kam sa vôbec nechceli dostať. Stávajú sa z nich ľudia s inými normami. Sú hinduizovaní, a to určite nemali v úmysle. S jogou začali, lebo sa im ponúkla ako umenie žiť, pritom však joga, ako sa ukázalo, je umením umrieť a pôvodne vznikla, aby starším mužom pomohla v posledných ťažkých rokoch života prekonať strach zo smrti.

Ak sa niekto chce sám zbožštiť a uniknúť zo spolunažívania s ostatnými ľuďmi vôbec, potom je preňho joga cestou, ktorú mu treba odporúčať. Ak sa niekto krok za krokom mieni rozísť so svojou kresťanskou vierou a jej láskou k ostatným ľuďom i k životu, potom je preňho joga to jediné správne riešenie. Ale väčšina ľudí dospeje nič netušiac k joge okrem iného preto, lebo aj mnohí kresťania jogu obhajujú a popierajú jej skutočné zámery. Preto je potrebné o joge pravdivo informovať - nie preto, aby učitelia jogy prišli o svoj chlebíček a mnohí guru o svojich žiakov; ale aby sa poradilo tým, ktorí sa sami nevedia zorientovať.

Tým, ktorí sa domnievajú, že potrebujú meditáciu, možno ako riešenie odporučiť kresťanskú meditáciu. Tá sa však diametrálne odlišuje od jogy. Kresťanská meditácia z nás nechce spraviť bohov ani nás „oslobodiť" od života a smrti, ale nás chce priviesť k Bohu, ktorý nás všetkých zmŕtvychvstaním vyslobodil z dilemy, ktorú práve joga predstavuje.

 

Prof. Dr. Johannes Aagaard (1929) – misiológ v Aarhuse (Dánsko). Patrí k priekopníkom výskumu nových náboženských hnutí v Európe i na celom svete a je iniciátorom a prezidentom Dialog Center International. Je uznávanou autoritou v európskych cirkvách nielen v oblasti nových náboženstiev, ale aj na poli medzináboženského dialógu.