„Povedali mu, že Zem, a dokonca celá galaxia, je v porovnaní s nekonečným množstvom galaxií s miliónmi obývaných svetov vo vesmíre iba zrnkom piesku v púšti..." (...) „Stupeň vývoja, ktorý dnes prežívate, sme my dosiahli už pred tisícročiami." (Z posolstiev mimozemšťanov A. Villovi a S. Villanueovi – M. Hesemann: UFO – Kontakty, Mníchov 1990, s. 66 a 97)

 

Odpoveď:

Tzv. kontaktéri s mimozemšťanmi často tvrdia, že naša Zem je len jednou z množstva planét, na ktorých jestvujú civilizácie rozumných tvorov, pričom vôbec nemá jedinečné postavenie, naopak - patrí skôr ku galaktickej periférii, a to veľkosťou, významom i stupňom technického a duchovného rozvoja. Iné planéty sú nielen väčšie, ale najmä oveľa vyspelejšie. Sme takí bezvýznamní, že hlavné medziplanetárne dopravné trasy sa nám vyhýbajú podobne ako železnica lazom. Mimozemšťania údajne prezradili aj to, že sme dokonca akási „trestanecká" planéta - iné civilizácie sem posielajú svojich previnilcov, aby u nás inkarnovali a odpykali si tu trest za svoje zločiny.

Na prvý pohľad nemajú takéto tvrdenia náboženský obsah, v skutočnosti však ich dôsledky vedú k záverom s protibiblickou pozíciou. Biblické posolstvo nie je prírodovedeckou správou, ani astronomickou štúdiou. Hovorí nám, že Boh je stvoriteľ všetkého, čo jestvuje, a svoju pozornosť sústreďuje na situáciu tohto sveta a na človeka v ňom - hovorí o hriechu, o jeho dôsledkoch a najmä o Božom zámere zachrániť ľudstvo. To sa odráža v starozákonných prisľúbeniach, ktoré sa naplňujú v osobe Ježiša Krista a dávajú perspektívu konečného víťazstva dobra na konci čias. Úvodné slová Svätého písma sú: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." (Gn 1, 1) Tento výraz, tzv. merizmus, spojením dvoch rozdielnych skutočností zahŕňa všetko to, čo je medzi nimi. V tomto prípade to znamená, že Boh stvoril úplne všetko. Na druhej strane vidno, že nebo a zem sa ponímajú ako dve odlišné skutočnosti. Iste, svätopisec opisoval situáciu starovekého človeka žijúceho v spojení so zemou, a preto všetko to, čo je mimo nej, kladie do spoločnej nebeskej sféry. Nejde mu o to, že Zem je iba jedna z planét, ktorých sú vo vesmíre miliardy. On nechce hovoriť o skutočnostiach kvantitatívnych, hovorí o skutočnostiach kvalitatívnych, duchovných, a v tejto súvislosti Zem zaujíma zvláštne postavenie v celom vesmíre. Ak čítame správu o stvorení, zhrnutú do siedmich dní, zdá sa, že stvorenie života a človeka je niečo vo vesmíre ojedinelé. Biblia nič nehovorí o živote na iných planétach, naopak, stvorenie týchto planét je umiestené až do piateho dňa stvorenia. Pri fundamentalistickom výklade Svätého písma by to bol konečný argument proti existencii mimozemských civilizácií. Exegéza biblických textov je však zložitejšia; v týchto textoch ide v prvom rade o teologické posolstvo, až potom o spôsob, akým sa stvorenie opisuje. Ide o to, že hviezdy nie sú božstvá, ale Božie diela. Bibliu zaujímajú problémy človeka, a preto nespomína to, čo je vo vesmíre. Nedočítame sa v nej, či život na Zemi je vo vesmíre ojedinelý. Boh ako všemohúci a neobmedzený stvoriteľ mohol stvoriť život aj na iných planétach. Ak sa však pozeráme na Sväté písmo v celom jeho rozsahu, zdá sa pravdepodobnejšie, že to neurobil. Keby aj existovali iné civilizácie, názor, že Zem je akousi trestaneckou kolóniou, vôbec neobstojí. Pri stvorení Boh konštatoval, že všetko je dobré. Človeka v stave prvotnej dokonalosti postavil do pozemského raja. Vzbura voči Bohu - prvý hriech - mala dôsledky nielen pre človeka, ale narušila aj jeho vzťah k stvoreniu. Vyjadrujú to i biblické slová: „Nech je prekliata zem pre teba, s námahou sa z nej budeš živiť." (Gn 3, 17) Na prvý pohľad by to mohlo podporiť názor, že zem je naozaj miestom, kde sa odpykáva trest. Avšak Boh neposiela ľudí na zem za trest, povoláva ich k životu, pretože im chce dať účasť na svojom večnom živote. Táto zem už nie je síce rajom, ale ani peklom. Je miestom, kde má človek rásť v poznaní Boha a osvedčiť svoj vzťah k nemu. Ak by bola väzením, čo by na nej robili spravodliví? Kristus však hovorí, že Boh dáva svietiť slnku na dobrých, tak isto ako na zlých. Z biblického pohľadu ďalej vyplýva, že Zem má v štruktúre stvorenia mimoriadne postavenie, pretože tu sa v konkrétnom čase vtelil Boh v osobe Ježiša Krista. Na nej žil, posväcoval ju svojou prítomnosťou a priniesol spásonosnú obetu. Na zemi bol vykúpený človek, tu sa prejavila dokonalá láska večného Boha k svojmu stvoreniu. Dodnes preto napríklad Palestínu nazývame „Svätou zemou". V širšom kontexte toto označenie platí pre celú našu Zem. A preto má vo vesmíre také výnimočné a centrálne postavenie.

Ak aj pripustíme, že Boh stvoril život i na iných planétach, musia tam byť rozumné bytosti stvorené na jeho obraz - so slobodnou vôľou, rozumom a nesmrteľnou dušou - nech už je ich fyzický vzhľad akýkoľvek. Takéto bytosti by iste boli podrobené skúške ako my, pretože ňou prešli i všetky rozumné bytosti, aj anjeli. Ak v nej (podobne ako my) neobstáli, potrebujú Kristovo vykúpenie. Obeta Krista-Bohočloveka je dokonalá a jednorazová. Platí pre všetky časy a zahŕňa celé stvorenie, celý vesmír - platí všeobecne. Aj pre mimozemšťanov, ktorí zhrešili, znamená vykúpenie. Preto ak existujú, má naša Zem pre nich prvoradý význam a vôbec nie je zanedbateľná a bezvýznamná. Ak mimozemšťania existujú a hovoria nám (resp. kontaktérom) niečo iné, tak klamú. Inak by museli, najmä ak sa predstavujú ako bytosti s výnimočným duchovným pokrokom, priznať jedinečnosť postavenia Zeme. Možno preto konštatovať, že v tvrdeniach, že naša Zem je iba akýmsi „vesmírnom outsiderom" je prítomné protibiblické a protikresťanské stanovisko, ktorého cieľom môže byť zámerné znehodnocovanie vykupiteľskej obety Ježiša Krista pomocou precenenia astronomicko-galaktických skutočností a vidiny supertechnického pokroku.