„Ľudia, ktorí ešte zostávajú z tohto pokolenia (z generácie tých, ktorí žili v roku 1914), sú dnes už veľmi starí. Ale niektorí z nich sa dožijú konca tohto zlého systému vecí. Teda môžeme si byť istí, že už zakrátko v Armagedone skončí všetko zlo a s ním budú odstránení i všetci zlí ľudia." (Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. Biblická a traktátová spoločnosť Strážna veža 1990, s. 154)

 

Odpoveď:

Už sme si vari aj zvykli na to, že sa na verejnosti objavujú predpovede o „zaručene presnom" dátume konca sveta, o zániku ľudstva, civilizácie atď. Nezriedka bývajú tieto správy aj medializované. Obdobie „presných dátumov" sa týkalo najmä konca 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, vtedy najčastejšie vyvolávalo vlny hystérií. Neskorší „proroci zániku", poučení fiaskami nesplnených predpovedí, zmenili terminológiu na bližšie neurčený, ale vždy nebezpečne blízky čas. Začali používať vyjadrenia ako „čoskoro", „koncom storočia", „je už o päť minút dvanásť", „stojíme na prahu posledných čias" atď. Tradičnými špecialistami na takéto „zaručene vyrátané predpovede" konca sveta sú Svedkovia Jehovovi, ktorým už pekná zbierka dátumov nevyšla. Väčšina takýchto katastrofických predpovedí sa spája s treťou svetovou vojnou, ktorá má byť príčinou zničenia Zeme atómovými zbraňami. I keď sme relatívne dlhší čas mali od podobných proroctiev pokoj, pred „magickým" rokom 2000 sa predsa len začali objavovať častejšie.

Novšie predpovede konca sveta nie sú nevyhnutne spojené s náboženským či sektárskym rámcom, ale v duchu módnej vlny mávajú pseudovedecký a „ufónsky" náter. Svet má postihnúť dosiaľ nevídaná katastrofa (vojenská, ekologická a pod.), Zem zanikne, alebo sa aspoň stane neobývanou. Tých však, čo si včas utvorili dispozíciu, mimozemské kozmické lode zachránia a „predimenzujú" na inú planétu. Mnohí tzv. kontaktéri s mimozemšťanmi tvrdia, že ľudstvo porušuje vševesmírne pravidlá, vytvára negatívnu energiu (vlnenie, žiarenie a iné) a ako celok sa už nedá zachrániť.

Právom si však môžeme položiť otázku, ako to s tým koncom sveta vlastne je. Koniec sveta ako taký nie je fikciou - je to realita budúcnosti. Svet stvoril Boh, On ho udržuje a určil mu zákony. Svet je hmotný, porušiteľný, teda nie večný, a ako taký raz zákonite zanikne. Koniec sveta je aj súčasťou biblického posolstva. Vieme, že človek v stave prvotnej dokonalosti nebol podriadený smrti. Vplyvom hriechu prišlo porušenie, choroby, smrť. Dôsledky hriechu človeka sa vniesli aj do stvorenstva. Zákon smrti platí tak pre ľudí, ako aj pre zvieratá, rastliny, ba i pre neživú prírodu.

Vieme však, kedy sa to stane? A ak to nevieme, dá sa to dajako zistiť? Na prvú otázku treba odpovedať - Nie! Sám Kristus hovorí: „Avšak o tom dni alebo hodine nevie nik - ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec." (Mk 13, 32). Keďže o tom nevie ani sám Syn, kde berú odvahu mnohí „proroci", ktorí nás strašia presnými dátumami? Boh nechcel, aby sme poznali dátum konca sveta. Pre tých, ktorí budú žiť v aktuálnom čase, by to mohla byť trauma. Ako keď odsúdenec ráta hodiny pred popravou. A pre tých ostatných aj preto, aby sa nechlácholili, že sa ich to netýka. Doterajšie ľudstvo sa nedožilo konca sveta, ale každý sa dožil konca svojho života! A ten je dôležitý, veď od neho závisí, v akom stave sa dostavíme pred Božiu tvár. Preto Kristus prízvukuje, aby sme stále boli bdelí.

Máme kritériá na vypozorovanie blízkosti konca sveta? Áno! Kristus sám uvádza viacero faktorov: úpadok viery, veľké súženia, vzrast bezprávia, vojny (povstane národ proti národu), živelné pohromy, hlad, povstania falošných mesiášov a prorokov, prenasledovanie veriacich, hlásanie evanjelia po celom svete, znamenia na nebi atď. Podobne aj Apokalypsa je plná podobenstiev o príznakoch blížiaceho sa konca sveta. Mnohí si teraz budú možno myslieť, že uvedené kritériá sú pre rozpoznanie konca sveta jednoznačné. Avšak je to predovšetkým otázka miery. Nevieme si totiž predstaviť to, čo sme nepoznali. Napríklad v časoch Napoleona boli mnohí presvedčení, že vtedajšie vojnové udalosti sú opisované vojny pred koncom sveta. Podobne v čase vynájdenia dynamitu si ľudia nedokázali predstaviť už nič ničivejšie. My však už vieme o oveľa ničivejších vojnách a zbraniach. A ani my si nič horšie nedokážeme predstaviť. Ale vieme my, čo všetko nám ešte vývoj prinesie? A preto je ťažké orientovať sa pri posudzovaní znamenia konca sveta podľa doterajších skúseností. Napriek tomu je jasné, že keď ten čas príde, znamenia budú čitateľné, veď sám Kristus hovorí: „Tak aj vy, keď uvidíte toto všetko, vedzte, že je (ten čas) blízko, pred dverami." (Mt 24, 33). Ale aj keď bude úplne zrejmé, že pozorujeme znamenia blížiaceho sa konca sveta, aj tak stále nebude jasné, kedy presne príde. Kristus to nehovorí preto, aby sme sa báli, ale preto, aby sme bdeli. Uisťuje nás, že Boh skráti čas utrpenia a záver všetkého bude jeho slávny príchod. „Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie." (Lk 21, 28).

V mnohých apoštolských spisoch sa dočítame, že Pánov príchod je blízko. Čo však v biblickom poňatí znamená „byť blízko"? Prorok Izaiáš jasá nad narodením Mesiáša, akoby už-už bol za dverami. A prešlo ešte niekoľko storočí, kým sa to stalo. Aj apoštol Pavol prísne vystríhal tých, čo v presvedčení o blízkom Pánovom príchode prestali plniť svoje povinnosti a žili záhaľčivo. Nenechajme sa teda zastrašiť či dobehnúť. Nik z nás dopredu nepozná dátum konca sveta. To je Božie tajomstvo. Žime v pokoji, bez strachu. Vo vedomí, že Boh nás miluje a stará sa o nás, že bez jeho vedomia sa nám ani vlas na hlave neskriví. Správajme sa tak zodpovedne, ako by sme tu mali žiť stáročia. Ale žime tak, ako by sme mali ihneď predstúpiť pred Božiu tvár. Potom nás ani skutočný koniec sveta nezaskočí.