Nový zákon

Pozoruhodné bolo, akú vlnu protestu vyvolal zákon na Západe. Protestné listy prichádzali zo všetkých končín, scientológmi a munistami počnúc a baptistami, pápežom, prezidentom Clintonom a hodnostármi Európskej únie končiac. Protesty vlastne nemali opodstatnenie, lebo zákon, omnoho miernejší než jeho obdoby v mnohých európskych štátoch, nediskriminoval nijaké tradičné náboženstvo ani neporušoval právo jednotlivca uchovať si svoje vlastné vierovyznanie. Zákon sa pokúsil vniesť len trochu poriadku do totálne neregulovanej a chaotickej oblasti „náboženského trhu" v Rusku a preskúmať niektoré spoločnosti, ktoré o sebe vyhlasovali, že sú náboženské, pričom ešte nemali udelený štatút oslobodenia od dane a ďalšie privilégiá oficiálne registrovaných náboženských spoločností. Zjavne však aj tento chabý pokus bol pre sekty a ich mecenášov neznesiteľný.

Vieme, že prezident Jeľcin pod tlakom zahraničia vetoval tento zákon, ale čoskoro si uvedomil, že nemôže nesúhlasiť s absolútnou väčšinou národa. A preto nová verzia zákona, ktorú navrhoval, sa vlastne od pôvodnej veľmi nelíšila. Duma zákon opätovne schválila prevažnou väčšinou poslancov 19. septembra 1997. Je dôležité si uvedomiť, že nový zákon (pôvodná aj prezidentova verzia) je produktom dosť bolestného kompromisu a nie je vôbec taký, aký navrhovala Pravoslávna cirkev. Cirkev si vybrala európsky model vzťahu štátu a cirkvi, v ktorom sekulárny štát môže uzavrieť konkordát s tradičným náboženstvom národa. Hoci nový zákon nedáva cirkvi nič, čo by už nebola mala aj predtým, cirkev sa rozhodla podporiť ho, lebo ide o prvý (hoci veľmi biedny) pokus o obmedzenie aktivít totalitných siekt. A kampaň rozpútaná sektami proti zákonu jasne naznačuje, že nie sú ochotné ho rešpektovať. Svoj jednotný postup dali najavo už 19. septembra, keď na protest proti schváleniu zákona spoločne obliehali Dumu.

Bolo to však len „mnoho kriku pre nič": ukázalo sa, že zákon je neefektívny a dá sa ľahko obchádzať. Sekty, ktoré chceli mať plnokrvnú registráciu v rozpore so zákonom, vybavili si ju províziami, zatiaľ čo tie, ktoré sa ním nemienili zaťažovať, sa jednoducho zaregistrovali ako rozličné druhy neziskových humanitných organizácií. Napríklad tzv. Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní, známejšia ako mormóni, sprvu reagovala na zákon veľmi negatívne. Čoskoro vyslala do Ruska delegáciu prominentných mormónov, vrátane niekoľkých kongresmanov a senátorov. Navštevovali rôzne miesta a odviedli kus lobbingu. Po návrate mormóni hlásili, že ich prijali vo veľmi vysokých kruhoch a ubezpečili ich, že s novým zákonom nebudú mať nijaké ťažkosti. A tak sa aj stalo. Jednou z prvých organizácií, ktorá získala plnoprávnu preregistráciu, bola práve mormónska cirkev. A to bez ohľadu na skutočnosť, že v Rusku nepôsobila pätnásť rokov a mali ju zbaviť niektorých práv do skončenia tohto obdobia.

Aj Novoapoštolská cirkev získala plnú registráciu, ako aj niekoľko ďalších skupín podporovaných zo zahraničia. Novoturíčne skupiny hlásajúce teológiu prosperity sa promptne zišli a vytvorili Ústredný orgán, otvorene vyhlasujúc, že to nič neznamená a že to urobili iba kvôli registrácii. Registráciu im obratom udelili. Ruská, veľmi deštruktívna skupina - tzv. Cirkev posledného zákona (The Church of the Last Testament), ktorej vodcom je bývalý policajt Sergej Torop, samozvané nové vtelenie Krista - Vissarion, sa rozhodla zaregistrovať ako nezisková ekologická organizácia. Môžeme teda povedať, že ruský štát nemá možnosť chrániť svojich občanov pred nebezpečenstvom zo strany deštruktívnych siekt, a ani politickú vôľu hľadať takúto možnosť.

 

Lobbing a súdne spory

Je to vlastne príznačné pre postoj k sektám v Rusku. Zatiaľ čo verejná mienka je i naďalej voči sektám veľmi negatívne naladená, federálne vládne kruhy ich de facto podporujú, ustupujúc tlaku prosektárskej lobby, silne podporovanej z USA. Lobby má dosť peňazí na to, aby zabezpečila o sektách veľmi priaznivé články v ktorýchkoľvek novinách alebo programy na ktoromkoľvek televíznom kanále či rozhlasovej stanici. Správne orgány v provinciách a miestne masmédiá môžu mať síce bližšie k verejnej mienke, no ani zďaleka nemajú takú moc a vplyv ako centrálne.

Treba si uvedomiť, že prosektárska kampaň má veľmi výrazný protipravoslávny charakter. V tejto súvislosti by som sa rád vrátil k dávnejšie spomínanej skupine, ktorá okrem lobbovania v prospech záujmov svojich členov aktívne bojuje proti Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorú označujú za nábožensky monopolistickú a posledný prežitok komunizmu. Je zaujímavé, že presne to isté tvrdil pred niekoľkými rokmi vplyvný americký politik Zbygniew Brzezinsky, keď konštatoval, že po páde ruského komunizmu ostáva ešte posledný nepriateľ - Ruská pravoslávna cirkev. Poslušné ruské médiá postupujú presne v tejto línii; popri pokračujúcich pokusoch o diskreditáciu Pravoslávnej cirkvi jej neustálym škandalizovaním obsahuje každá prosektárska publikácia špinavé útoky proti cirkvi. Je pozoruhodné, že ani to zatiaľ neovplyvnilo verejnú mienku. Podľa prieskumov ostáva cirkev ďaleko najdôveryhodnejšou inštitúciou v Rusku, zatiaľ čo sekty sú rovnako nepopulárne ako aj predtým. Pravda, nevieme, ako dlho naši spoluobčania dokážu odolávať tomuto zákernému tlaku.

Na rozdiel od obyčajných ľudí mocenské kruhy tomuto tlaku už čiastočne podľahli; vyskytlo sa niekoľko neúspešných pokusov čeliť vplyvu siekt. Petrohradský rodičovský výbor prehral súdny spor, ktorý inicioval proti CARP (mládežnícka vetva Cirkvi zjednotenia San Mjung Muna). Proces sprevádzala veľmi profesionálne vedená propagandistická kampaň munistov na všetkých popredných mediálnych kanáloch. Svedkovia Jehovovi podali žalobu na miestnu správu na ďalekovýchodnom ostrove Sachalin - a vyhrali. Generálna prokuratúra inej ďalekovýchodnej provincie, polostrova Kamčatka, sa pokúsila žalovať vodcu miestnej novoturíčnej skupiny, no prehrala. V oboch prípadoch médiá zaujali očividne prosektársky postoj, zatiaľ čo sektárska lobby z Moskvy využila všetky dostupné prostriedky na ovplyvnenie rozhodnutí súdu. Ako vidno, pomohlo to. Niekoľko ráz za sebou sa generálne prokuratúry Moskvy a Petrohradu i daňová polícia pokúšali stíhať Scientologickú cirkev. Takmer bez úspechu. Medzitým sekta, napriek zákazu ministerstva zdravotníctva, i naďalej praktizuje svoje medicinálne aktivity. Ba navyše, ešte v roku 1995 Federálny úrad kontrarozviedky menoval Hubbard College medzi skupinami zapojenými do procesu zhromažďovania tajných informácií. Napriek tomu to nevyvolalo nijakú reakciu. V súčasnosti úrad generálnej prokuratúry jedného z moskovských okresov sa opäť pokúša stíhať scientológiu. Dúfame, že tentoraz to bude úspešné.

Ale najtypickejším príkladom tohto trendu je práve prebiehajúci súdny proces. Iniciovala ho generálna prokuratúra severného moskovského okresu proti Svedkom Jehovovým. Generálna prokuratúra iniciovala proces po veľmi dlhom vyšetrovaní, vyvolanom početnými sťažnosťami rodičov a príbuzných obetí Svedkov Jehovových. Sekta bola obžalovaná z podnecovania náboženskej neznášanlivosti, deštrukcie rodín, nabádania k samovražde, narušovania osobnosti, práv a slobôd občanov a napokon z verbovania neplnoletých osôb do organizácie. Ak sa všetko dokáže, organizáciu by ako náboženskú zrušili. Ostalo by jej však právo dať sa znovu zaregistrovať ako komerčná organizácia. Prvá vec, ktorú si treba v tejto súvislosti uvedomiť, je propagandistická kampaň organizovaná jehovistami. Vlastne všetky noviny, všetky popredné televízne kanály a rozhlasové stanice publikujú materiály o úžasnej a mierumilovnej pravej kresťanskej organizácii Svedkov Jehovových, ktorú prenasledovali nacisti a komunisti, a teraz má byť opäť prenasledovaná mocnou a inkvizítorskou Ruskou pravoslávnou cirkvou. Vlastne sa už bežne píše, že Ruská pravoslávna cirkev žaluje Svedkov Jehovových, hoci v skutočnosti cirkev s týmto procesom nemá nič spoločné a ani sa na ňom nezúčastňuje. Jehovisti dokonca tvrdia, že sa vracajú stalinské časy, že ich organizáciu v Rusku prenasledujú ešte väčšmi než za Stalina, a že po ich hroziacom uväznení budú uväznené aj ostatné „menšinové náboženstvá". A to všetko pre jeden obyčajný občiansky súdny proces v jednom moskovskom okrese, ktorý sa pokúša stanoviť, či miestna vetva - Služobníci Strážnej veže - má právo získať štatút náboženskej organizácie! A predsa túto očividne nepravdivú informáciu publikovali masmédiá na celom Západe.

Situácia je pritom presne opačná: Svedkovia Jehovovi zhromaždili mocný právnický tím, v ktorom sú dvaja ruskí právnici a jeden kanadský, majú prakticky neobmedzené finančné prostriedky a armádu poslušných adeptov, ktorí podľa ich príkazov vypisujú desaťtisíce protestných listov na rozličné adresy, v hojnom počte sa ukazujú na pojednávaniach a obsadzujú všetky miesta, drzo urážajú tri krehké ženy - predstaviteľku generálnej prokuratúry a členky rodičovského výboru - a všemožne rušia ich prácu. Aby bolo všetko jasné, Madelaine Allbrightová v rozhovore pre štátnu televíziu počas svojej návštevy Ruska na jar podotkla, že USA majú záujem, aby Svedkovia Jehovovi tento proces vyhrali, čím nielenže nehorázne zasahovala do vnútorných záležitostí cudzieho štátu, ale očividne vyvíjala nátlak na súd. Tento nátlak napokon zapôsobil. Sudkyňa vyzerala bezradne a dávala jasne najavo, že nechce niesť bremeno zodpovednosti za rozhodnutie. Nakoniec sa rozhodla ustanoviť komisiu zloženú z piatich religionistov, psychológov a filológov, ktorí na základe publikácií Svedkov Jehovových majú určiť, či obžaloby úradu generálnej prokuratúry sú opodstatnené a podložené dôkazmi. Svedkovia Jehovovi protestovali proti vymenovaniu komisie a odvolali sa na moskovský mestský súd. Tým sa pribrzdilo rozhodnutie okresného súdu. Komisia sa však dala do práce.

Ale medzitým, napriek pokračujúcemu súdnemu konaniu, udelilo federálne ministerstvo spravodlivosti Svedkom Jehovovým registráciu, a tým plné práva ako náboženskej spoločnosti. Je pozoruhodné, že v procese registrácie sa skúmali iba dokumenty predložené Svedkami Jehovovými, zatiaľ čo početné dokumenty od rodičovských výborov a ďalších protisektárskych organizácií sa jednoducho nebrali do úvahy. Svedkovia Jehovovi, cítiac sa posilnení, hovoria, že keby tento proces prehrali, odvolali by sa až do Štrasburgu. Takže výsledok možno predvídať...

Takáto je dnešná situácia v Rusku. Sektárska lobby vypisuje hororové príbehy o ohromne bohatom a mocnom všeobopínajúcom medzinárodnom protisektárskom hnutí, ktoré vraj prenasleduje malé „menšinové náboženstvá" a vôbec každého, kto sa mu postaví do cesty. Je to však presne naopak: veľké, organizované a úzko spolupracujúce sektárske hnutie, podporované mnohými medzinárodnými organizáciami a vládou USA, úspešne lobbuje v prospech svojich záujmov v Rusku a potláča svojich nepriateľov. Na obranu máme iba niekoľko cirkevných štruktúr, pol tucta rodičovských výborov a zopár nadšencov. Ale sekty a ich podporovatelia nenávidia aj túto slabú opozíciu a robia všetko preto, aby ju zahnali do kúta. A to je pre nás dôkazom, že naša práca má zmysel, a dáva nám to nádej do budúcnosti. Takže, s pomocou Božou, budeme pokračovať...