V tom čase som práve oslávil svoje 33. narodeniny. Nepatril som medzi pivných skautov, ani medzi nejakých povaľačov, okolie ma hodnotilo ako slušného chlapca. (Aspoň si to myslím.) Mal som rád prírodu, západy slnka, hviezdnatú oblohu. Prežíval som pomerne šťastné obdobie svojho života. Netrpel som nedostatkom finančných prostriedkov, mal som dobrú prácu, skvelú rodinu, manželku, zdravé deti. Nemal som spory na pracovisku ani v rodine. V jedno príjemné slnečné jesenné popoludnie som sa túlal ulicami Bratislavy. Navštevoval som tam kurz televíznej tvorby internátnou formou. Bol som nadšený, pretože sa mi plnil môj životný sen pracovať s videotechnikou. Navyše som v kurze spoznal mnoho skvelých ľudí. Občas sme si spolu zašli posedieť do vinárne. Bol som šťastný a bez problémov. Vrátim sa však k tomu slnečnému popoludniu. Vyučovanie skončilo, bolo voľno. Písal sa rok 1990. Padla železná opona. Ľudia sa prestali mračiť a žili v očakávaní lepších časov. Stratila sa celospoločenská atmosféra strachu. Vnímajúc ducha slobody, s rukami vo vreckách, len tak som prechádzal uličkami a námestiami Bratislavy. Prezeral som si stánky predavačov na ulici, množstvo tovaru, dostatok pomarančov, plné výklady elektroniky. Na námestí SNP študenti predávali knihy. Zaujali ma dvaja mládenci s vyholenými hlavami a v ružových rúchach. Pristúpil som k stolom a začal hľadať medzi knihami, ktoré boli na pohľad pekné a farebné. Zo šiat mládencov vanula akási zvláštna vôňa. „Zaujalo Vás niečo?" - spýtal sa ma vysoký mládenec a priateľsky a doširoka sa usmial. „Čo sú to za knihy, ktoré ponúkate?" - zaznela namiesto odpovede moja otázka. „To sú knihy o bohu, ktoré odpovedajú na všetky položené otázky" - pohotovo odpovedal. „Ozaj na všetky?" - spýtal som sa nedôverčivo a pokračoval som. „Čo sa s nami stane po smrti?" „Narodíte sa znovu, reinkarnujete sa" - dodal a s úsmevom otvoril knihu ukazujúc mi veľkú dvojstránkovú maľbu. Nezabudnem na ten obraz: z embrya sa rodí človek, z neho dieťa, mladík, muž, starec, prichádza strašná smrť a človek sa rodí znovu. Bol to pre mňa šok. Dal som sa s chlapcami do reči. Vyzvedali sa, či ma téma zaujala, poskytli mi adresu a pozvali ma v nedeľu na besedu, ak sa chcem dozvedieť viac. S nadšením som si kúpil publikáciu, v ktorej sme spolu listovali - prvý diel knihy o modrom bohu Krišnovi. Prekvapila ma jej vysoká cena - skoro dvesto korún. (V tom čase sa ceny kníh pohybovali okolo päťdesiat až sto korún.) No zaplatil som rád. Ďalej som blúdil ulicami plný nadšenia, že som našiel boha. Sláva. Život sa nekončí, narodím sa znova. Hoci som v jednom živote žobrák, v druhom ma za moje utrpenie zákon karmy odmení a môžem sa narodiť napríklad ako knieža. Sadol som si v parku na lavičku a moje oči sa vpíjali do stránok knihy, hltajúc stránku za stránkou. Dozvedel som sa, ako pred mnohotisíc rokmi zostúpil v Indii boh Krišna, ktorý sa narodil zázračným spôsobom v kráľovskej rodine. No preto, že ho zlý duch Kansas chcel zabiť, jeho embryo bolo prenesené do tela inej matky. Narodil sa prekrásny chlapec, ktorý mal modrú farbu a lotosové oči. Robil zázraky v kráľovských záhradách, na jednom prste zdvihol obrovskú horu. Miloval mlieko a med i iné sladkosti. Krišna bol pastierom kráv, hral im na píšťale a ony ho počúvali. Tešila sa s ním celá príroda. Vyrastal spolu so svojím bratom, dvojčaťom, ktorý mal bielu pleť a volal sa Balaráma. Šantili, radovali sa, zabíjali spolu démonov v podobe hadov a rôznych netvorov. Krišna tu bol opísaný ako boh, neobmedzený, zjavujúci sa v tisícich podobách. Všetko v tej knihe sa mi vtedy zdalo úžasné, pútavo vyrozprávané, a navyše v nej bolo množstvo farebných obrázkov.

Plný otázok som čakal na nedeľu. Vybral som sa autom do Bratislavy. Neďaleko YMKY, pri podjazde, ktorým sa ide na Kolibu, stál malý poschodový domček. Zazvonil som. Z okna sa vyklonila akási pani a povedala, že chlapci sa asi modlia a treba zvoniť na druhý zvonček. Zazvonil som ešte raz. Prišiel otvoriť Roman. Srdečne ma privítal a pozval ma ďalej. Pred vstupom do miestnosti som si všimol množstvo topánok. Vyzul som sa. Z izby ma ovanula vôňa, mne dosiaľ neznáma. Vstúpil som do miestnosti, v ktorej nebol nábytok. Cez okno presvitalo šero. Podlahu pokrýval koberec s orientálnym vzorom. Vpravo bol maličký stolík s obrázkom akéhosi starého Inda a množstvo kníh. Pri obrázku boli kvety a horeli tam tyčinky. V miestnosti sedelo asi osem mladých ľudí a spievali mahámantru Hare Krišna. Romanov spoločník sedel na zemi a jednou rukou hral na klávesový nástroj, druhou naťahoval mechy, aby mohli píšťaly malého organu znieť. V žltých odevoch bol iba Roman a jeho priateľ, obyvatelia bytu. Všetci sedeli na podlahe a spievali. Skončil spev a Roman podal akúsi knihu jednému z prítomných chlapcov, ktorý nemal rúcho, ale iba vyholenú hlavu. Prečítal z knihy niekoľko veršov. Roman k nim potom podal výklad. Nespomínam si presne, ale myslím si, že sa to týkalo reinkarnácie, ktorej zákony Krišna vysvetľoval Ardžunovi. Roman hovoril o princípe konania dobra a zla, ktoré musia byť v rovnováhe. Ak som to správne pochopil, tak podľa toho, ak spácham zlo, musím vykonať aj dobro, aby som si nezničil svoju karmu. Dozvedel som sa tiež, že Krišnovi služobníci sa volajú oddaní. Rozhodli sa mu slúžiť. Stolík vpravo je oltár a ten starý Ind na obrázku sa volá Prabhupáda. Kniha, ktorá je základom ich viery je Bhagavadgíta, skrátene Gíta.

Na chvíľu sa vo mne ozvali moje kresťanské základy, ktoré som mal ako dieťa a asi preto som sa spontánne opýtal na Ježiša. Dostal som odpoveď, že nezaložil nijakú paramparu (postupnosť duchovných učiteľov), lebo ho jeho učeníci zradili a Rimania pribili na kríž a zabili, že ho poslal Krišna, aby zabránil Židom v zabíjaní zvierat, najmä býkov, ktorých Židia obetovali. Je Krišnovým synom, ako Amor a mnoho iných, ktorí žijú vo vesmíre na Krišnalóke, kde je miesto morskej vody v mori mlieko. Boh zakázal zabíjať kravy, kozy a býkov. Na potvrdenie týchto slov mi prečítali kapitolu zo Starého zákona: „A Boh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm." (Gn 1, 29) Potom mi prečítali text z Nového zákona: „Či neviete, či som Vám nevravel hneď od začiatku, načo sú mi vaše krvavé obety..." Krišnu vykresľovali ako mladého, krásneho, nestarnúceho, ktorý mal mnoho žien, no z nich jeho najmilšiu, Rádhu, s ktorou tvoril harmonický pár. Bol ovešaný zlatom. Mal krásne telo, bol vševediaci a všemohúci. Podľa toho, čo tvrdili, je Krišna vlastne kresťanský boh, len kresťania to nechápu. Napriek tomu je dobré byť kresťanom, avšak dobrým kresťanom. Všetky náboženstvá skôr či neskôr i tak vedú ku Krišnovi, veď na dosiahnutie návratu k bohu je potrebné nespočetné množstvo životov. Peklo existuje, ale nie je to večný plameň, ako hlásajú kresťania, môže to byť horúčava na niektorej nízko obiehajúcej planéte v nižších sférach, na niektorom zo sĺnk. Ale po odpykaní trestu sa jednotlivec vracia na pozemskú sféru, alebo stúpa k nebeským sféram, najideálnejšie však na Krišnalóku, sídlo boha Krišnu.

Tok slov, pre mňa mnoho nových informácií. Ponúkli mi ďalšie knižky, rovnako drahé ako bola tá prvá. Zvažoval som, čo som sa dozvedel a popri tom som vo svojej mysli porovnával, ako sa tento boh odlišuje od kresťanského Boha, ktorého mi sprostredkovali na hodinách náboženstva.

Potom sme spievali piesne na oslavu boha Krišnu. Musím uznať, že dvaja oddaní bývajúci v onom byte - Roman a Karol - sa ku mne správali priateľsky. Okolo obeda ma pozvali, že si ma dovoľujú pohostiť ich stravou, čo som prijal. Roman sa profiloval ako vyučujúci, Karol ako ten, ktorý slúži bohu svojím kuchárskym umením. Najskôr obslúžili oltár. Obetovali sme Zlatému Avatárovi - Čajtanjovi Maháprabhuovi, ktorý žil v Indii v 15. storočí ako mních. Oslňoval svojou múdrosťou a krásou. Bol to taktiež Krišna, ale v inej inkarnácii (vtelení). Oddaní mu obetovali jedlo a to tak, že ho položili na oltár. Jedla sa okrem kuchára nesmel nikto dotknúť, až potom, keď ho Krišna „ochutnal", mohli z neho jesť i ostatní. To bolo pre nich výsadou, pretože jedli z jedla, ktorého sa dotkli pery boha. Jedlo bolo samozrejme vegetariánske, oddaní boli vegetariáni. Pri tejto návšteve som sa prezentoval ako kresťan. Roman vravel, že to neprekáža. Iba jeden z prítomných ostro na mňa vystúpil: „Ale kresťania jedia mäso!" Roman ho však utíšil. Prijal som pozvanie a jedol som spolu s nimi. Jedlo malo zvláštnu chuť, bol to vyprážaný karfiol a ryža spolu s akousi zeleninou, všetko bolo okorenené zvláštnym korením, nie ostrým, skôr sladkým. Moje pocity počas tejto prvej návštevy boli spočiatku zmiešané, no potom sa vo mne prelomila bariéra. Učarila mi vôňa santalových tyčiniek, indická hudba, no čo ma zaujalo najviac, bola filozofia. Ako som spomenul, nemal som núdzu o peniaze, a tak som si už pri prvej návšteve mohol kúpiť viacero kníh, kazety a tyčinky.

Začal som obetovať bohu najskôr tyčinky, ktorých zápach (no pre mňa vtedy vôňa) sa niesol po celom byte. Sám sebe som si pripadal výnimočný a šťastný, že objavujem boha. Začal som čítať život Prabhupádu a pravidelne navštevovať zhromaždenia oddaných, vždy v nedeľu dopoludnia. Cestou som si spieval mantry, pretože mi povedali, že spievanie mantier je veľmi dôležité a očisťuje ma od mojej zlej karmy. Asi po mesiaci som si zhotovil doma oltár, čo bolo veľmi jednoduché. Na nízku skrinku som prestrel vyhladenú žltú látku, položil som tam „sväté" knihy - Bhagavadgítu, Život a dielo Šríla Prabhupádu, Krišna I, II a ďalšie. Kúpil som si stojan na tyčinky a pravidelne som kadil Krišnovi. Spieval som mantry, predovšetkým mantru Hare Krišna, veľa som čítal. Prenášal som svoju myseľ do ďalekej Indie k brehom rieky Gangy, počas čítania životopisu Prabhupádu som spolu s ním prežíval jeho cestu do Ameriky. Tento starý muž sa mi stal milším najmä po tom, čo som zistil, že i Beatles istý čas patrili ku Krišnovcom. Žasol som, ako v Amerike získaval mládež, ako vyučoval, ako chodil po svete budovať chrámy pre Krišnu.

Ako som už hneď v úvode poznamenal, ani v najmenšom nechcem, aby môj príspevok vyznel ako oslava hinduizmu a tobôž nie ako propagácia Hare Krišna hnutia. Snažím sa len verne a čo najpresnejšie opísať stav mojej mysle a duše. Chcem si odpovedať na otázku, prečo ja, Stredoeurópan, vychovaný na kresťanských tradíciách, som tri roky blúdil a hľadal v týchto mútnych vodách zmysel života. Prečo som ho hľadal práve tam a čo spôsobilo, že sa nenaplnili moje očakávania. Prečo?