Súčasný, najmä mladý človek, sa nachádza doslova v silovom poli rozličných vplyvov, ktoré sa mu snažia vnútiť určité názory, ovplyvniť jeho konanie, získať ho na svoju stranu, pre svoje záujmy. Všadeprítomné masmédiá, reklamy, rozličné duchovné a náboženské prúdy i konkrétni jednotlivci sa prezentujú snahou získať stúpencov pre svoj názor, pre svoju skupinu...

Často sme svedkami toho, že sa ľudia dali ovplyvniť určitým názorom, pridali sa k nejakej náboženskej skupine, dali sa zmanipulovať psychologicky vypočítavým vplyvom reklamy, ba dokonca opustili svoju kresťanskú vieru, cirkevné spoločenstvo alebo životnú prax kresťana. Často tiež skusujeme bezmocnosť pri snahe týchto ľudí správne sa zorientovať podľa zásad evanjelia a zároveň cítime, že za ich neochotou a neschopnosťou pozrieť sa pravde do očí a prijať jej dôsledky je akási tajomná sila, ktorá sputnáva ich ducha - ocitli sa v osídlach „otca lži", ktorý ich stále väčšmi zbavuje slobody, asi ako pavúk muchu, čo sa mu chytila do siete. V takých situáciách sú nám veľmi blízke slová apoštola Pavla galatským kresťanom: „Kto vám počaril, nerozumní Galaťania?" (Gal 3, 1) Ľudia, čo sa dali opantať nejakými nekresťanskými názormi či sektami totiž naozaj vyzerajú, akoby mali počarované.

Apoštol Ján vysvetľuje, že duchovné názory a postoje majú svojich „nosičov": je to buď Kristov Duch - Duch Svätý, alebo duch antikrista - zlý duch. Z toho vyplýva, že je podstatne dôležité zodpovedne sa rozhodovať pred vykročením určitým duchovným či morálnym smerom, lebo v zásade môžeme vykročiť iba smerom pravdy alebo nepravdy. A tým sa dostávame do sféry vplyvu buď Ducha Kristovho, alebo ducha antikristovho.

O Duchu Svätom Ježiš povedal, že bude s nami a uvedie nás do celej pravdy (porov. Jn 16, 13). Rozhodovať sa pre pravdu znamená rozhodovať sa pre Krista, ale aj naopak - rozhodovať sa pre Krista znamená rozhodovať sa pre pravdu. V každom prípade sa to deje pod vplyvom Ducha Svätého a čím väčšmi sa človek orientuje na pravdu a na život podľa pravdy, tým väčšmi ho Boží Duch posilňuje a upevňuje v jednote s pravdou, to znamená v jednote s Kristom.

Apoštol Ján vo svojom Prvom liste (4, 2) ako kritérium na rozlišovanie pravdivého duchovného smeru či názoru uvádza vyznávanie pravdy viery, že „Ježiš Kristus prišiel v tele". Čo to znamená?

V prvom rade neslýchané zreálnenie duchovna: Duch v tom najplnšom zmysle slova - Boh - sa vo svojom večnom Synovi stáva konkrétnym človekom v Ježišovi z Nazareta, ktorý v tele podobnom nášmu žil, trpel, zomrel i vstal z mŕtvych. Znamená to však aj ďalší dôsledok: Ježiš Kristus ustanovil svoje tajomné telo - Cirkev, a znova na konkrétnom človekovi, keď povedal: „Ty si Peter a na tej skale si postavím Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu." (Mt 16, 18) Uznávať, že Ježiš Kristus prišiel v tele teda nesie so sebou aj dôsledok uznávať, že Cirkev, postavená na viere Petrovej, zjednotená s ním vo viere v jeho nástupcovi, je „stĺp a základ pravdy" (1 Tim 3, 15). Iba vtedy, ak budeme mať odvahu k tomuto a k ďalším dôsledkom vtelenia Ježiša Krista, môžeme mať dôveru, že nás vedie Boží Duch, Duch pravdy - a On nás vedie k plnému životu, slobode, radosti i k účasti na Kristových utrpeniach, ale i na sláve, ktorú On dosiahol.

Zdá sa, že dozrel čas na toto „zhmotnenie" nášho kresťanského vierovyznania. Oslabenie jednoty s vierou apoštola Petra, oslabenie viery vo všetky dôsledky Kristovho vtelenia prinieslo so sebou aj následky - bez ohľadu na to, v ktorej cirkvi či kresťanskom spoločenstve sme sa nachádzali (alebo sa nachádzame), stávali sme sa obeťami otca lži. Môžeme to vidieť aj v súčasnosti: koľkí kresťania si nekriticky osvojujú „ducha doby", ktorý je v mnohom nezlučiteľný s duchom evanjelia...

Tieto závery nie sú snahou o nejaký katolícky „prozelytizmus". Sú výsledkom snahy o poctivé uvažovanie nad obsahom slov tohto biblického textu. Vari nechcel historický Ježiš to isté, keď končil svoj pobyt na zemi a v predvečer svojej smrti sa modlil: „Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal." (Jn 17, 20 - 21)

Ak sa teda má náš svet zbaviť ducha lži, antikrista a jeho dôsledkov, opäť je potrebné poskytnúť hmatateľný dôkaz našej viery v Ježiša Krista - viery i v tieto jeho naliehavé slová...