Nie je to tak dávno, čo hladinu svetových udalostí prudko rozčerila správa o tragédii v africkej Ugande. Odrazu sa všetky médiá navzájom predbiehali v úsilí priniesť čo najaktuálnejšie informácie o tomto novodobom kultovom holokauste. Týždenník Moment sa v posledný marcový deň poponáhľal s uverejnením článku o masovej samovražde takmer 600 členov Hnutia za obnovu Desatora Božích prikázaní, avšak renomované zahraničné týždenníky Time a Newsweek radšej počkali, kým budú k dispozícii podrobnejšie informácie a až potom prišli s novým odhalením: nešlo o samovraždu, bola to premyslená rituálna vražda...

 

Prorocké vízie v minulosti

Človeka už odnepamäti provokovali otázky snažiace sa nahliadnuť za tajuplný závoj budúcnosti. Proroctvám a prorokovaniu sa venovali i mnohé známe osobnosti. No najväčší počet proroctiev sa vzťahoval práve na budúcnosť a koniec sveta.

Už podľa nemeckých kalendárov zo začiatku 16. storočia mala v roku 1525 prísť veľká potopa. Dokonca parlament v Toulouse rok predtým nariadil stavbu obrovskej archy na vrchu za mestom, aby sa do nej ľudia mohli ukryť pred povodňou. Takisto známy básnik William Buttler Yeats predpovedal v roku 1899 keltský Armagedon a koniec kresťanského sveta stanovil na rok 2000, keď divoká šelma nahradí Krista. Vari najrozšírenejšie predpovede sú od Nostradama, ktorý koniec alebo začiatok konca sveta predpovedal na rok 1999. Tento dátum je, samozrejme, závislý od spôsobu interpretácie jeho „zakódovaných" Centúrií.

Dôležitú úlohu pri formulovaní apokalyptických predpovedí zohrávali a zohrávajú kozmické telesá - Slnko, Mesiac, planéty či najčastejšie uvádzané kométy (v rokoch 1773, 1816, 1832, 1857 a 1861). V roku 1910 vyvolal očakávaný príchod Halleyovej kométy medzi ľuďmi takú paniku, že sa v noci z 18. na 19. mája množstvo ľudí v uliciach modlilo na kolenách, aby odvrátilo predpovedanú skazu.

Apokalyptické predpovede vizionárov sa stali vhodným impulzom aj na vznik rozličných siekt a kultov. V roku 1743 mal švédsky vedec Emanuel Swedenborg svoje prvé videnie. Údajne v ňom a potom i v ďalších dostal informácie, že bol vybraný, aby vyložil Sväté písmo, že nový Jeruzalem je už tu, i keď to na prvý pohľad nebolo viditeľné, lebo všetko sa vraj odohrávalo v duchovnej rovine. Z nejasných interpretácií zjavení sa vyvinulo swedenborgiánstvo ako druh gnosticizmu, ktoré pretrvalo až do dnešných dní (pôsobí aj na Slovensku).

Amerika v 19. storočí bola tiež plná vizionárov predpovedajúcich čas príchodu milénia. V roku 1823 sa údajne zjavil anjel Moroni 18-ročnému Josephovi Smithovi a oznámil mu, že nastal čas, aby pripravil ľudí na príchod Krista a na začiatok jeho tisícročnej vlády. Smith všetkým svojim nasledovníkom sľuboval, že sa toho dožijú. Tak vznikla Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní (mormóni). O niečo neskôr prišiel Charles Teze Russel, ktorý v roku 1884 založil organizáciu Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža (predchodkyňa dnešných Svedkov Jehovových) a stal sa jej prezidentom. I keď nemal teologické vzdelanie, napísal 6 dielov zo 7-zväzkovej publikácie Štúdie v Písme, ktoré sa stalo základom ranej teológie spoločnosti. V tejto knihe Russell podľa dĺžky chodieb vo Veľkej egyptskej pyramíde predpovedal, že Božie kráľovstvo na zemi sa stane skutočnosťou už v roku 1914, po Armagedone. Ako vieme, nestalo sa to. Navyše jeho nástupcovia museli tento dátum ešte viackrát revidovať, a to na roky 1918, 1925, 1975, až sa napokon vzdali verejných výpočtov.

Vychádzajúc z prieskumu uskutočneného v roku 1992, ktorý uvádza, že 53 % dospelých Američanov očakávalo Kristov návrat a vyplnenie biblických proroctiev o kataklizmatickom zničení zla, možno nasledujúce informácie nebudú prekvapivé. Členovia deštruktívnych kultov sú často psychicky zmanipulovaní do takej miery, že poslúchnu svojho vodcu i vtedy, keď im prikáže spáchať samovraždu - individuálne alebo kolektívne. Nech sú preto nasledujúce riadky výstrahou pred tým, kam až môžu viesť takéto „choré" apokalyptické vízie.

 

Svätyňa ľudu

Z novodobých kultových samovrážd je azda najznámejší prípad hromadnej samovraždy v deštruktívnom kulte Svätyňa ľudu. Vodca a zakladateľ James Warren Jones bol v mladosti stúpencom letničných hnutí. Vo svojich víziách videl atómovú katastrofu, ktorá sa mala stať - no napokon sa nestala - ešte v roku 1967. V tomto kulte ponúkal spásu a oslobodenie najmä obetiam americkej spoločnosti, ktorými boli černosi (80 % členov a 75 % obetí samovraždy), ženy, chudobní, starí, Indiáni a Mexičania. Za svoju ľudomilnú činnosť bol dokonca vyznamenaný i viacerými cenami, okrem iného i Humanitárnou cenou Martina Luthera Kinga. Avšak kresťanského Boha odmietol ako sebeckého a ľahostajného, naopak seba predstavoval ako skutočného boha, apoštola socializmu, spasiteľa a vykupiteľa, s mocou uzdravovať a kriesiť mŕtvych. Keď sa začala množiť kritika na jeho despotickú vládu v kulte, rozhodol sa, že sa aj so svojimi ovečkami odsťahuje do amazonského dažďového pralesa v juhoamerickej Guayane, kde na tristoakrovom pozemku spoločne vybudovali izolovanú a stráženú kolóniu Jonestown, obkolesenú vysokým plotom, aby sa mohli nerušene pripravovať na predpovedaný „druhý príchod".

Avšak už po niekoľkých mesiacoch na verejnosť prenikli správy, že reverend Jones násilím zadržiaval rodiny, ktoré chceli z komunity odísť. Republikánsky senátor Leo L. Ryan sa preto so sprievodom prišiel na vlastné oči presvedčiť, či sa v komunite porušujú občianske práva. Výsledky týždenného vyšetrovania však už policajným úradom nestihol oznámiť, lebo Jonesova „bezpečnostná služba" ho zavraždila skôr, ako stihol na guayanskom letisku nastúpiť do lietadla. O niekoľko hodín nato dal reverend Jones pokyn na hromadnú samovraždu a zabíjanie. Svojim stúpencom už predtým kázal pravidelne prijímať tekutinu neznámeho zloženia s hrozbou, že o 45 minút zomrú. Keď sa nič nestalo, povedal im, že „obrad bielej smrti" bol iba skúškou ich oddanosti. No v osudný deň 18. novembra 1978 jeho stúpenci spolu s ním vypili nápoj, ktorý obsahoval prudko jedovatý kyanid draselný. Podľa lekárskej správy prvé neprežili deti. Tým, ktoré ešte nevedeli piť samy, jed vstrekli do úst injekčnou striekačkou. Viacerým mužom a ženám Jonesovi „anjeli" vykĺbili čeľuste, pretože odmietli kyanidový kokteil prehltnúť. Niektorých členov kultu strážcovia zastrelili pri pokuse uniknúť z pevnosti. Vrcholom cynizmu bola skutočnosť, že medzi hromadami mŕtvol boli rozostavané magnetofóny, ktoré zachytávali stony a posledné slová umierajúcich... Tragédiu „bielej noci" neprežilo 913 ľudí vrátane 260 detí. Až donedávna to bola najväčšia katastrofa v novodobých dejinách kultov.

 

David Koresh

Keď chceme nájsť ďalšie odstrašujúce prípady, nemusíme sa vracať až dvadsať rokov do minulosti. Nasledujúce tragédie sa odohrali už v deväťdesiatych rokoch. Dňa 19. apríla 1993 sa pri texaskom meste Waco po 51 dňoch obliehania agentmi FBI vznietila farma kultu Davidiánska vetva (Branch Davidians). Ich samozvaný mesiáš David Koresh bol príťažlivý, inteligentný, vzdelaný, ale i ctižiadostivý muž, obdarený darom reči a výnimočnou pamäťou - dostatočné osobnostné predispozície na to, aby vedel presvedčiť ľudí o svojej pravde. Ľuďom imponovalo, keď z Biblie citoval celé pasáže a neúnavne kázal niekedy i celé hodiny. Mal však aj jednu veľkú slabosť - sex. Keď naň dostal chuť, musela mu ho poskytnúť každá žena alebo dievčina v komunite bez ohľadu na to, či bola vydatá, alebo len dieťa. Ženy a neplnoleté dievčatá zneužíval až tak, že sa na farme rodili deti jeho detí. Odôvodňoval to tým, že mu údajne Boh prikázal vybudovať nový Dávidov chrám a voviesť doň toľko žien, koľko mal kráľ Dávid. Keď Koresh anuloval platné manželstvá tvrdením, že on je jediným vyvoleným, ktorý má právo na všetky členky kultu, mnoho rozhorčených párov opustilo komunitu. Ani štát, nech je už akokoľvek liberálny, nemohol takúto svojvoľnosť tolerovať a rozhodol sa zakročiť. Navyše, o celý prípad sa spolu s Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) začal zaujímať aj Americký úrad pre alkohol, tabak a zbrane (ATF), pretože vedeli o ilegálnom vyzbrojovaní Koresha, ktorý nazhromaždil veľký počet zbraní, streliva a granátov. V jeho arzenáli nechýbali dokonca ani rakety a rýchlopalné zbrane. Koresh sa spolu so svojimi stúpencami opevnil na farme s názvom Hora Karmel (podľa hory, kde Eliáš porazil Baalových prorokov). Na jej upätí leží planina Meggido, kde by sa mal podľa Biblie odohrať Armagedon. Podľa jeho predpovedí sa to malo stať krátko po marci 1993. Z tohto dôvodu Koresh farmu premenoval na Apokalypsu.

Koresh veľmi dôkladne udržiaval svojich prívržencov v neustálom strachu pred blížiacim sa koncom sveta. Keď agenti FBI obkľúčili farmu, pre mnohých to skutočne znamenalo začiatok „posledných dní" a boli pripravení podstúpiť rozhodujúcu skúšku. Očakávaný koniec naozaj nastal, avšak nie pre svet, ale pre 86 z nich, vrátane 17 detí - pri útoku FBI sfanatizovaní stúpenci farmu podpálili a zhoreli v jej plameňoch. O dva roky po tejto udalosti „pomstil" davidiánov Timothy McVeigh atentátom na federálnu budovu v Oklahome City, kde sídlila aj pobočka ATF. Počet obetí výbuchu bol hrozivý - zahynulo 168 ľudí a vyše 500 bolo zranených...

Keď chceme lepšie porozumieť, prečo k takýmto tragédiám dochádza, musíme aj v tomto prípade načrieť do histórie. Davidiánska vetva vznikla v roku 1959 odštiepením od davidiánskych adventistov siedmeho dňa, ktorí sa zasa v 20. rokoch nášho storočia odtrhli od pôvodnej Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Davidiáni verili, že žijú v posledných dňoch. William Miller kázal posolstvo prvých dvoch anjelov z Jánovej Apokalypsy a ďalší proroci potom predstavovali ostatných piatich anjelov. Vodca kultu bol Vernon Wayne Howell. Svoje meno si zmenil na David Koresh (podľa dvoch kráľov - izraelského Dávida a perzského Kýra, ktorý bol známy tým, že dovolil Židom, aby opustili babylonské zajatie a vrátili sa do Izraela). Pre členov kultu sa stáva kráľom oslobodzujúcim vyvolený národ svojich stúpencov od „skorumpovanej a skutočnej viere nepriateľskej americkej spoločnosti". Koresh bol považovaný za siedmeho anjela a zároveň eschatologického baránka, ktorý má otvoriť sedem pečatí šiestej knihy zjavení a vysvetliť ich skrytý význam. Sám o sebe vyhlasoval, že je Boží anjel, ktorý je Bohom poslaný, aby zvestoval Armagedon.

 

Rád Chrámu slnka

Ďalší mediálne známy prípad (stal sa predlohou na román, ktorý bol aj sfilmovaný) sa odohral v rokoch 1994 a 1995, keď sa rozhodli spáchať samovraždu členovia Rádu Chrámu slnka (Temple Solaire), a to postupne vo Švajčiarsku (48 mŕtvych), Kanade (5 mŕtvych) a vo Francúzsku (16 obhorených tiel rozložených do symbolického kruhu pripomínajúceho slnko). Okrem iného hlásali, že len kolektívna smrť je nevyhnutnou cestou k najvyššiemu poznaniu. Tých, čo s tým nesúhlasili, zastrelili. Dá sa povedať, že členovia tohto kultu boli vzdelaní a uvažujúci dovtedy, kým neboli psychicky zmanipulovaní. Len tak mohli uveriť nezmyslom, ktoré im nahovorili ich vodcovia, že raj ich čaká v planetárnej sústave Síria, kam sa pochopiteľne nemôžu dostať ich pozemské telá, ale len ich duše, ktoré sa neskôr vo vesmíre zhmotnia. Jediným spôsobom prepravy je preto upálenie. Dokazuje to aj vyhlásenie, ktoré po sebe zanechali, že sa „zrodili v ohni a z ohňa sa znovu zrodia".

Kult založil a viedol 46-ročný lekár, homeopat s medzinárodnou praxou Luc Jouret. Vo svojej mladosti bol fanatickým členom Komunistickej strany Belgicka, maoista a ultraľavičiar. Neskôr cestoval po svete ako dobrodruh. Navštívil Filipíny, kde sa zaujímal o chirurgické operácie holými rukami, Indiu a Andy. Po návrate začal ohlasovať blížiacu sa apokalypsu, pri ktorej údajne všetko spáli oheň. Jouret bol vynikajúcim rečníkom a napísal i niekoľko ezoterických kníh. Orientoval sa najmä na ezoterizmus, mágiu, okultizmus a na duchovné prúdy súhrnne označované ako New Age. Nazhromaždil veľký majetok, vrátane vyše 50 víl a horských hotelov, v ktorých sa odohrávali náboženské obrady čerpajúce pravdepodobne predovšetkým z ezoterických tradícií rozenkruciánstva a templárstva. Za povšimnutie stojí aj správa, že v Kanade musel zaplatiť pokutu za nezákonné obchodovanie so zbraňami.

V pozadí rádu však stál multimilionár, 70-ročný Joseph Di Mambro, pôvodným povolaním klenotník. V kulte mal povesť neomylného psychológa a vynikajúceho obchodníka. Známy bol aj ako prírodný liečiteľ, no v skutočnosti bol Di Mambro podvodník a diktátor, ktorý nepripúšťal kritiku ani odlišný názor. Polícia zistila, že mal styky s talianskou mafiou a podieľal sa na praní špinavých peňazí. Rád Chrámu slnka robil nábor prostredníctvom klubov Archemédia, kde Jouret prednášal typické newageovské posolstvo varujúce ľudstvo pred zdevastovaným životným prostredím, stúpajúcou kriminalitou a ekonomickým krachom. Samozrejme ponúkal i riešenie, ako to všetko prežiť, to však bolo určené len skupine vyvolených nasledovníkov, ktorí sa stanú členmi Rádu Chrámu slnka. Aj v tejto komunite podstatnú úlohu pri psychickej manipulácii zohral sex. Di Mambro zostavil rozpis jednotlivých pohlavných stykov a tvrdil, že „pre transfer do oblasti súhvezdia Sírius, kde ich čaká raj, treba veľa energie, ktorá sa dá vyrobiť len súložením".

Ako sa neskôr ukázalo, Rád Chrámu slnka nebol len ezoterický kult, ale bol to celý pavúk tieňových organizácií slúžiacich na pranie špinavých peňazí. Je priam šokujúce a nepochopiteľné, ako mohli kompetentné orgány dopustiť, aby Rád nadviazal spoluprácu s davidiánskou vetvou Davida Koresha. Tá spočívala vo vyvolávaní neistoty a strachu medzi ľuďmi. Zároveň sa jeho členovia mali pri svojom nábore sústrediť na vysokých štátnych úradníkov a infiltrovať sa do vysokých politických a štátnych kruhov. To je typické i pre mnohé dnešné tzv. industriálne kulty.

 

Óm šinrikjó

O tom, že kulty nie sú nebezpečné len pre svojich členov, nás môže presvedčiť nasledujúci prípad kultu Óm šinrikjó (Najvyššia pravda Óm), ktorý sa odohral v Japonsku v roku 1995. Nebola to len náboženská organizácia, ale aj dokonale vyzbrojená armáda. Tento kult prostredníctvom svojich štruktúr vytvoril štát v štáte so svojimi vlastnými pravidlami. Kto sa im nepodriadil, toho jednoducho odstránili. Mali dokonca i kompletnú tieňovú vládu a vlastnú tajnú službu. Členovia tohto kultu hlásali, že čoskoro príde koniec sveta, a preto chceli vypustiť balóny s jedovatým plynom nad japonskými veľkomestami. Keď vyvolajú všeobecný chaos, prevezmú moc v štáte (čo sa im nakoniec nepodarilo). Na príkaz svojho vodcu Šoko Asaharu však stihli v tokijskom metre rozmiestniť čistiace vozíky, do ktorých zabudovali nádržky s plynom Sarin, paralyzujúcim nervovú sústavu, čo si vyžiadalo životy 12 ľudí a tisíce cestujúcich utrpeli zranenia s trvalými následkami vrátane oslepnutia a poškodenia mozgu. Až po tejto tragickej akcii štát zakročil. Zrušil registráciu kultu a jeho vodcu postavil pred súd. Čo však tomu predchádzalo?

Zakladateľ a vodca kultu Šizio Matsumoto sa narodil s očnou chorobou. Venoval sa čínskej tradičnej medicíne, vyučoval a praktizoval jogu. V roku 1979 založil Spoločnosť svätých pustovníkov, ktorú po tom, ako o sedem rokov neskôr údajne dosiahol v Himalájach osvietenie, premenoval na Óm šinrikjó a sám si zmenil meno na Šoko Asahara. V roku 1989 bol kult zaregistrovaný ako náboženská organizácia so všetkými výhodami. Jej učenie bolo zmesou budhizmu a hinduizmu. Asahara mal v obľube najmä hinduistického boha Ničiteľa - Šivu. Organizácia rozširovala svoju pôsobnosť i do celého sveta. Svoje pobočky mala v Moskve, New Yorku, v Bonne a na Srí Lanke. V období najväčšieho prospechu sa počet jej členov na celom svete odhadoval na 50 tisíc a majetok až na 1 miliardu USD. Raz pri meditácii mal Asahara víziu Armagedonu a tvrdil, že ten príde niekedy koncom 20. storočia. Členovia kultu vydali o tom niekoľko kníh a vytlačili letáky, v ktorých nabádali ľudí, že záchranu môžu nájsť len vtedy, keď uveria slovám ich guru. Aby stúpenci kultu prežili, zhromaždili nielen potraviny, ale i rôzne druhy zbraní (lasery, ťažkú bojovú techniku, chemické a bakteriologické zbrane, dokonca i atómovú bombu). Ctižiadostivý Asahara spolu so svojimi nasledovníkmi kandidoval i do japonského parlamentu. Jeho Strana Pravdy do politickej kampane investovala 300 tisíc japonských jenov. Po neúspechu vo voľbách zožal od médií posmech. Reakcia na túto zdrvujúcu porážku nedala na seba dlho čakať - Asahara sa vyhlásil za Krista Armagedonu a Posledného súdu. Od slov už nebolo ďaleko k činom a nasledoval už známy 25. marec 1995. Hoci odvtedy uplynulo už päť rokov, prípad dodnes nie je uzavretý.

 

Nebeská brána

Veľa vzruchu, najmä v USA, vyvolal prípad, ktorý sa odohral 23. - 25. marca 1997 v exotickej vile v Rancho Santa Fe v Južnej Kalifornii po tom, čo 39 členov kultu Nebeská brána (Heaven's Gate) spáchalo samovraždu požitím smrteľnej dávky alkoholu a barbiturátov zmixovanej s jablčnou kašou. Aj oni doplatili na to, že uverili svojmu vodcovi, ktorý im nahovoril, že ich duše odvezie kozmické teleso, akýsi cestovný „kontajner" nachádzajúci sa v chvoste Hale-Boppovej kométy približujúcej sa práve vtedy k Zemi.

Marshall Herff Applewhite bol učiteľom hudby, ktorý mal problémy so svojou homosexualitou, za čo ho vyhodili aj z univerzity. Odvtedy sa začal vnútorne uzatvárať a tvrdiť o sebe, že je mimozemšťan žijúci v bezpohlavnej bytosti. Došlo to tak ďaleko, že skončil na psychiatrii. Tu sa mu podarilo preniesť svoj blud na zdravotnú sestru Bonnie Nettlesovú a presvedčiť ju, že aj ona je mimozemšťanka. (Tá v r. 1985 zomrela a dávala údajne Applewhitovi príkazy z vyššej úrovne.) Do a Ti, ako sa začali oslovovať, sa vo svojom učení často odvolávali na kresťanstvo. Porovnaním môžeme posúdiť, čo s ním mali spoločné: Svoju úlohu na tomto svete videli v pomoci tým, do ktorých mimozemšťania z vyššej úrovne vložili čip a potrebujú ich asistenciu pri prechode na vyššiu úroveň. Blíži sa totiž koniec periódy nášho sveta (Lucifer ovláda zem) a posledná šanca na záchranu je prijať ich učenie. Členovia Nebeskej brány sa preto nazývali „záchranný tím poslednej šance". Kult bol okrem iného známy aj náborom prostredníctvom internetu. Vyznávači kultu sa už dlho (minimálne päť rokov) pred samovraždou zaoberali myšlienkami na ňu. Hovorili o nej verejne v internetových diskusiách, no nenašiel sa nikto, čo by na to kompetentných upozornil. A tak, keď nastal deň D, nikto im nezabránil, aby spoločne opustili svoje telesné schránky a vybrali sa cez „nebeskú bránu" na „vesmírnu púť do vyššej úrovne".

 

Uganda, 17. marec 2000

Prednedávnom médiami prebehla informácia o tragédii, ktorá sa odohrala v ugandskej dedine Kanungu, približne 350 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta krajiny Kampaly. 17. marec 2000 sa pre niekoľko stoviek ľudí (väčšinou žien a detí) stal posledným dňom ich života. Zhoreli zaživa. Všetci boli členmi kultu Hnutie za obnovu Desatora Božích prikázaní. V nasledujúcich dňoch svetové agentúry každý deň prinášali nové, podrobnejšie a otrasnejšie správy o tomto hrôzostrašnom výjave. Pôvodne predpokladaná príčina smrti - hromadná samovražda - sa zmenila na najväčšiu kultovú masovú vraždu v novodobých dejinách. Podľa slov šéfa miestnej správy Kelule Senga boli niektorí - prinajmenej deti - zastrelení. V okolí sa našli dve prázdne kanistry na benzín, všetky okná i dvere boli zaklincované. Pohľad na úplne zhorené telá obetí bol otrasný...

Tragédia v Kanungu predčila aj Jonestown. Posledné údaje z 8. mája 2000 uvádzali až 1055 obetí. Dokonca ani tento počet nie je konečný, lebo práce na odkrývaní masových hrobov, v ktorých sa nachádzali ďalšie obete, sa museli zastaviť (podľa oficiálnych zdrojov bolo treba počkať na lepšie technické vybavenie a na pomoc vyšetrovateľov zo zahraničia). Doterajšie vyšetrovanie navyše ukázalo, že mnoho ľudí bolo brutálne zavraždených už mesiac pred uvedeným marcovým dátumom.

Učenie kultu Hnutie za obnovu Desatora Božích prikázaní tvorilo zmes rôznych náboženstiev; na svojej viere mali podiel katolíci, protestanti i zástupcovia letničných cirkví. Kult vznikol ešte v roku 1987. Zakladajúcich členov, ktorí stanovili princípy hnutia, bolo dvanásť. Medzi najvýznamnejších patril bývalý opozičný politik, predstaviteľ Demokratickej strany Joseph Kibweteere, ktorý sa stal samozvaným prorokom. Vyhlasoval o sebe, že priamo komunikuje s Bohom a Pannou Máriou. Posledné informácie však hovoria o tom, že dávnejšie bol psychicky chorý, prestal brať lieky a svoju chorobu tajil i pri registrácii kultu.

Ďalším z hlavných aktérov v tejto hre o ľudské životy bol páter Dominic Kataribabo. Tento suspendovaný rímskokatolícky kňaz, bývalý rektor seminára, doktor teológie a dokonca magister psychológie, pôsobil vo vedení kultu veľmi aktívne (len v jeho dome a záhrade sa našlo 155 mŕtvych). Predpokladá sa, že práve on spolu s bývalou prostitútkou Credoniou Mwerindeovou tvorili vedúcu dvojicu v kulte. Dokázalo sa, že suroviny na výrobu výbušnej zmesi kúpil sám Kataribabo. Explózia zničila kaplnku, kde zaživa zhorelo vyše 500 ľudí. Credonia veľa cestovala po Ugande, vábila ľudí do kultu a zakladala nové pobočky po krajine. Zaujímavé je, že kult udržiaval úzke kontakty so známym apokalyptickým kultom Marian Workers z Austrálie.

Odhaduje sa, že kult mal vyše 4 tisíc členov. Radoví členovia museli ťažko pracovať a medzi sebou komunikovali len písomne. Ich poznámky najprv čítala Mwerindeová a keď s nimi nesúhlasila, odhodila ich. Kataribabo a Mwerindeová, zneužijúc duševnú chorobu Kibweteereho, začali okolo seba sústreďovať ľudí ochotných uveriť jeho víziám, ale v prvom rade im išlo o ich majetok. Po vstupe do kultu ich postupne vraždili a ostatným zmanipulovaným členom tvrdili, že odišli do neba s Pannou Máriou. Takisto Kibweteere svojim stúpencom povedal, aby popredali majetok, lebo sa blíži koniec sveta. Ten mal prísť 31. decembra 1999. Ľudia ho poslúchli a utŕžené peniaze odovzdali kultu. Keď však sľúbený koniec v uvedený deň nenastal, začali reptať a pýtali naspäť svoje peniaze. Vodca určil ďalší termín na 17. marca 2000. V osudný deň vyzval členov, aby sa zhromaždili v kultovej kaplnke, kde sa im mala zjaviť Panna Mária a vziať ich do neba. Namiesto toho kaplnkou otriasol výbuch a všetci zhromaždení mu padli za obeť...

Kde hľadať príčiny takejto obrovskej tragédie? V prvom rade ide o benevolentný prístup úradov pri registrácii rôznych náboženských zoskupení. Len počet pentakostálnych (turíčnych) hnutí sa odhaduje na 15 až 20 tisíc. Po tejto katastrofe zaviedla ugandská vláda nové požiadavky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Polícia a tajná služba veľmi pozorne sledujú akúkoľvek podozrivú aktivitu súvisiacu so skupinami, ktoré hlásajú skorý príchod konca sveta, čo sa zas - ako všade na svete - nepáči aktivistom na ochranu ľudských práv.

Ďalšou z pravdepodobných príčin je zlyhanie miestnej Rímskokatolíckej cirkvi. Ľudia čoraz častejšie opúšťajú jej rady a vstupujú do iných náboženských spoločenstiev. O vyšetrenie tohto prípadu sa intenzívne zaujímal aj pápež Ján Pavol II., keďže väčšina zakladajúcich členov kultu boli práve bývalí rímskokatolícki kňazi a rehoľné sestry. Pre zaujímavosť, v Ugande žije 20,6 milióna obyvateľov, z toho až 17 miliónov je kresťanov.

Z uvedených prípadov vyplýva, že ľudstvo na prelome milénií je nútené čeliť hrozbe nového druhu tzv. apokalyptického terorizmu, ktorý má prostriedky na to, aby používal najmodernejšie zbrane a technológie. Nebezpečná je najmä vzájomná spolupráca apokalyptických kultov pri vyvolávaní chaosu vo svete. Nezabúdajme ani na to, že i tie najnebezpečnejšie kulty, ako Óm šinrikjó, sa považovali za mierumilovné, neškodné a dobročinné organizácie...

 

Mgr. Miroslav Lojda (* 1970) – absolvent Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity – odbor psychológia. Odborný pracovník Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví.