Slová sv. Pavla napísané vernému žiakovi Timotejovi, keď už cítil, že čoskoro dokončí svoj životný beh, možno považovať za posledné rady do pastoračnej činnosti. Sv. Pavol ako keby v nich zhrnul svoju celoživotnú skúsenosť z ohlasovania evanjelia.

Božie slovo treba ohlasovať. Nielen na základe príkazu: „Choďte teda, učte všetky národy..." (Mt 28, 19), ale aj na základe lásky, lásky ku Kristovi a k nesmrteľným dušiam. Kristovo slovo je slovo spásy. Slovo, ktoré na prvom mieste prináša vnútornú premenu človeka. Tento vnútorný život kresťana sa však má prejavovať aj navonok. „Viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva." (Jak 2, 17). Konať skutky viery je niekedy ťažšie, ako plávať s prúdom čias. Žiť podľa tela je zmyslovo pohodlnejšie, ako konať skutky, ktoré káže rozum pod vplyvom viery. A tak ľudia často radšej počúvajú to, čo im vyhovuje podľa tela. Senzácie, očierňovanie ľudí, škandály, to sa rado počúva. Bulvárne noviny a časopisy idú viac na odbyt ako tie, ktoré vychovávajú, ktoré kladú väčšie nároky na ducha.

V súčasnom období povstalo mnoho učiteľov viery. Sú tu rôzne náboženské a filozofické smery a sekty. Niektorých lákajú ezoterikou, iných sľubmi, že objavia v sebe skryté a netušené sily a stanú sa mimoriadnymi, ďalších nezáväznosťou morálky. Reinkarnácia človeku ponúka ďalšie životy, v ktorých sa očistí od hriechov a môže si znova užívať. Mnohí sú tiež priťahovaní zážitkom akéhosi neosobného božstva, ku ktorému sa možno priblížiť len únikom zo sveta a prísnou askézou. A tak „žmýkajú" svoju psychiku, až to skončí kdesi na psychiatrii...

Aj na pôde Cirkvi sa stáva, že pri rôznych evanjelizačných stretnutiach sa ide cestou zážitku, zázrakov, zázračných uzdravení, mimoriadnych chariziem. Nejde sa do hĺbky; a neraz sa Kristus hľadá obchádzaním poslušnosti a rešpektovania Cirkvi. Pre tých, ktorým však naozaj záleží na živote s Kristom, platia slová sv. Pavla: „Ale ty buď vo všetkom striezlivý, znášaj útrapy, konaj dielo zvestovateľa, plň dôsledne svoju službu."