Jeden z pôvodných mormónskych apoštolov, Orson Hyde, roku 1854 pre Journal of Discourses povedal: „Pozrime sa na (biblickú) správu o svadbe v Káne Galilejskej. (...) Ježiš bol ženíchom na svadbe v Káne a hovoril svojim učeníkom, čo majú robiť. (...) My hovoríme, že to bol Ježiš Kristus, ktorý sa tu ženil, ktorý vstupoval do tohto stavu, aby mohol vidieť svojich potomkov skôr, ako bude ukrižovaný. (...) A ja tu musím uviesť, že skôr ako Spasiteľ zomrel, videl svoje telesné deti tak, ako my hľadíme na naše."

Toto tvrdenie má v mormónskej tradícii aj svoje vyústenie. Mormóni totiž veria, že práve Joseph Smith bol jedným z Ježišových potomkov. Ten Joseph Smith, o ktorom jeho nástupca Brigham Young vyhlásil: „Nijaký muž ani žiadna žena nemôže vojsť do Božieho kráľovstva bez súhlasu Josepha Smitha. (...) Každý muž i žena musia mať osvedčenie od Josepha Smitha ako pas na vstup do príbytku, kde Boh a Kristus prebývajú" (Journal of Discorses Vol. 7, roč. 1869, s. 289).

 

Mormónske obrady

Typické pre mormónov je i to, že majú dva druhy bohoslužobných miestností. Jednak sú to modlitebne (môžu to byť aj prenajaté miestnosti), kde sa konajú pravidelné zhromaždenia - koly, kvóra, zbory, misie, pomocné združenia -, ale i rôzne spoločenské akcie. Potom sú to chrámy, ktorých je v súčasnosti na celom svete iba 106 (v 32 krajinách). Tie však nie sú pre verejnosť prístupné a môžu do nich vstupovať iba takí členovia cirkvi, ktorí sú na to spôsobilí a majú odporúčanie miestneho biskupa - tzv. mormóni „v dobrom postavení". Podľa určitých odhadov je to iba 25% zo všetkých členov, no spravidla reálny počet tých, ktorí majú do chrámu prístup je ešte nižší - iba 6 %.

Do chrámu mormóni vstupujú pri troch príležitostiach: pri zasvätení, tzv. spečatení (nebeský sobáš, ale i spečatenie detí na rodičov na večnosť) a pri zástupnom krste za zosnulých. Poslanie chrámu opisuje aj malá mormónska brožúrka s názvom Svätý chrám: „V chrámoch sa môžu členovia cirkvi, ktorí sa stanú na to spôsobilí, zúčastniť na najvyšších obradoch vykúpenia, ktoré boli ľudstvu zjavené. V posvätných obradoch tam môže byť človek omytý a pomazaný, poučený, obdarovaný a spečatený. A hneď potom, ako získa tieto požehnania pre seba, môže ich vykonať pre tých, ktorí zomreli, hoci by mali tú príležitosť. V chráme sa vykonávajú posvätné obrady pre žijúcich, ako aj pre zosnulých. Je tu krstiteľnica, kde sa vykonávajú krsty v zastúpení za zosnulých, pri ktorých dobrí členovia Cirkvi vystupujú ako zástupcovia tých, ktorí odišli za závoj" (Boyd K. Packer: Svätý chrám, CJKSND 1996).

Najbližším miestom, kde sa vysluhujú chrámové obrady, je chrám vo Freibergu (Nemecko). V auguste sa tu konalo slávnostné otvorenie po jeho rekonštrukcii, na ktoré bola pozvaná aj verejnosť. Tá má však prístup do chrámových priestorov iba počas Dní otvorených dverí. Po zasväcovacích bohoslužbách môžu do chrámu vkročiť už iba na to oprávnení členovia Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní (CJKSND).

Mormónske obrady sú opradené rúškom tajomna. Niektorí si myslia, že na príčine je to, že nie sú prístupné verejnosti, no sami mormóni tvrdia, že obmedzenie vstupu „nie je vecou utajovania, ale posvätnosti a svätosti." Avšak často iba zainteresovaní rozumejú symbolom a gestám, ktoré sa pri obradoch používajú. Možno to má súvislosť s tým, že mnoho chrámových rituálov sa podobá slobodomurárskym rítom a symbolike. Niektoré z nich sú dokonca z veľkej časti upravenými obradmi slobodomurárov, vrátane stiskov ruky, zaprisahania či prideľovania tajných mien, pretože aj sám Smith spolu s ďalšími prvými mormónmi boli členmi ich lóží. Pozoruhodné je aj to, že v mormónskych chrámoch nenájdete symbol kríža, ale naopak, najmä na niektorých z prvých chrámov vidno pentagram - symbol satanizmu.

V chrámoch mormóni nosia špeciálny biely odev ako „symbol čistoty a odloženia svetských záležitostí". Pre mormónov je typická aj „magická" spodná bielizeň (tzv. garmenty), ktorú sú pokrstení povinní nosiť na nahom tele 24 hodín denne po celý zvyšok svojho života. Veria totiž, že ich ochráni pred zlom a chorobami. Túto „posvätnú" bielizeň si mormóni môžu vyzliecť iba pri dvoch príležitostiach, a to pri kúpaní a pri verejných športových akciách. Nájdu sa však i takí, ktorí si pri kúpaní umývajú iba jednu polovicu tela, na druhej si bielizeň nechávajú, aby s ňou nestratili kontakt. Mormóni o nej neradi hovoria, avšak o jej význame sa hovorí napríklad v Encyklopédii mormonizmu: „Keď členovia uzavreli zmluvu spravodlivosti, nosia po zvyšok života vo dne i v noci pod svojím odevom rúcho, a to sčasti preto, aby im pripomínalo posvätnú zmluvu, ktorú uzavreli s Bohom" (Encyclopedia of Mormonism, s. 534).

Špecifickou a pre kresťanskú tradíciu neprijateľnou zvláštnosťou mormónskej viery je už spomenutý krst za mŕtvych, ktorí nemali možnosť prísť do styku s „pravou Kristovou cirkvou". Žijúci mormón sa preto môže dať za zosnulého zástupne pokrstiť ponorením. Mormóni totiž veria, že každý má po smrti možnosť stať sa dodatočne mormónom, a že všetci zosnulí o to aj stoja. Na to je práve potrebné, aby sa niekto živý dal za nich pokrstiť a tiež aby poznal životopisné údaje toho človeka. Cieľ mormónov nie je vôbec skromný - chcú takto urobiť mormónov zo všetkých ľudí od stvorenia sveta.

To je pravdepodobne skutočným dôvodom, prečo mormóni skúmajú rodokmene a vynakladajú nepredstaviteľné finančné čiastky na získavanie mikrofilmov z archívov po celom svete. Tie potom skladujú v okolí Salt Lake City, kde je najväčší genealogický archív na svete (International Genealogical Index), v ktorého podzemných klimatizovaných bunkroch vytesaných do žulovej skaly je zhromaždených približne 2,3 milióna mikrofilmov s menami a kópiami krstných listov vyše dvoch miliárd ľudí. Údajne je tento archív schopný odolať i atómovému útoku.

 

Organizácia a hierarchia

Už som sa zmienil, že na najvyššom stupni cirkevnej hierarchie CJKSND stojí prezident, všeobecne považovaný za žijúceho proroka a v zmysle zásady, že žijúci prorok je dôležitejší ako mŕtvy, prejavuje sa mu v cirkvi absolútna úcta a autorita. Rešpekt a poslušnosť voči hierarchii pripomína svojim členom i nápis skvejúci sa nad ústredím cirkvi v Salt Lake City: Cesta múdrosti je cesta poslušnosti.

Prezident má dvoch poradcov a spolu tvoria prvé predsedníctvo. Pod ním stojí kvórum dvanástich apoštolov, ktoré po smrti prezidenta volí nového prezidenta. Ešte nižšie je prvé a druhé kvórum sedemdesiatnikov na čele so sedemčlenným predsedníctvom. Súčasťou najvyššej hierarchie je aj trojčlenné predsedajúce biskupstvo.

Základnou cirkevnou bunkou sú zbory. Ich neveľký počet sa združuje do kolov, ktoré tvoria kongregácie vedené voleným a neplateným duchovenstvom na čele s biskupom (platení sú iba tí cirkevní hodnostári, ktorí slúžia až na celonárodnej úrovni). V súčasnosti je na celom svete približne 25 900 kongregácií. Tie - nanajvýš desať - tvoria okrsok vedený okrskovým prezidentom. Okrsky tvoria kraje a tie zasa oblasti. Misionárske oblasti majú svoje misie, tie majú svoje okresy. V rámci svojho misijného programu prevádzkuje CJKSND 15 misionárskych výcvikových stredísk, ktoré vysielajú misionárov do 334 misií rozmiestnených po celom svete. Najväčšie z nich, kde sa hlási až 80% budúcich misionárov, sa nachádza v Provo v Utahu.

Pokiaľ sú členovia cirkvi verní a kvalifikovaní, môžu postupovať v hierarchickom rebríčku stále vyššie. V dvanástich rokoch môžu byť chlapci vysvätení v Áronovom kňazstve oprávňujúcom vysluhovať krst. Postupne sa stávajú diakonmi, učiteľmi a kňazmi. Neskôr, už ako osemnásťroční, môžu prijať Melchizedechovo kňazstvo a stať sa staršími, sedemdesiatnikmi, patriarchami a nakoniec apoštolmi a „udeľovať" Ducha Svätého. Napriek tomu, že mormóni všeobecne podporujú emancipáciu žien, do kňazského stavu patria iba muži.

CJKSND však nie je jedinou mormónskou cirkvou. Od čias Josepha Smitha vzniklo mnoho rôznych odnoží, z ktorých niektoré sa spojili a roku 1860 založili Reorganizovanú cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní. Tá je dnes najväčšou mormónskou cirkvou, ak, samozrejme, nepočítame CJKSND. Bola vždy proti mnohoženstvu a jej prezidentmi sú potomkovia Josepha Smitha, počínajúc jeho vlastným synom Josephom Smithom III. (aj otec Josepha Smitha sa menoval Joseph). Iným zaujímavým výhonkom je Cirkev Kristova (Chrámový pozemok), ktorá vznikla už roku 1852 - na protest voči Brighamu Youngovi a narastajúcej praxi polygamie a krstenia mŕtvych. Ich ústredie je v Independence v Missouri a dodnes vlastnia Chrámový pozemok, o ktorom Joseph Smith povedal, že sa pri druhom príchode Ježiša Krista na zem stane sídlom Nového Sionu.

 

Záver

Mormónska viera je známa tým, že kladie silný dôraz na morálku. Sex pred manželstvom a manželská nevera sú v cirkvi rázne odsudzované, podobne ako homosexualita. Mormóni nasledujú tzv. Slovo múdrosti zjavené Josephovi Smithovi roku 1833. Preto nefajčia a nepijú alkohol, dokonca ani kávu a čierny čaj. Mäso jedia iba zriedka. Možno i pre tieto vlastnosti majú povesť slušných, pracovitých a disciplinovaných ľudí, ktorí sa v priemere dožívajú až 78,4 roka.

Mormónske rodiny sú väčšinou mnohopočetné, preto má Utah najnižší priemer obyvateľstva zo všetkých štátov USA, iba 26 rokov. Niektorí vravia, že sa mormónom odporúča mať veľa detí preto, aby rozšírili počet spasených, alebo aby poskytli viacej tiel pre duše zrodené na planéte Kolob. Mormónske deti nechodia nikdy poza školu, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo má Utah najvyššiu, až 94 percentnú gramotnosť v celých USA. Údajne, ako to tvrdí CJKSND, sa bieli mormónski muži dožívajú v Kalifornii v priemere o osem rokov viac ako nemormóni a mormóni tvoria iba jednu tretinu všetkých nemormónov, ktorí sú v Utahu postihnutí rakovinou.

Pri pohľade na sympatických mormónskych misionárov, ich usporiadané mravy a rodiny, ktoré nám môžu byť v mnohom príkladom, môžu členovia CJKSND budiť dojem, že tvoria šťastné a bezproblémové kresťanské cirkevné spoločenstvo, ktoré sa ničím nelíši od iných kresťanských cirkví, ba ich i prevyšuje. Možno práve preto by sme nemali byť voči nim ľahostajní a v priateľskom rozhovore by sme im mali položiť niekoľko závažných otázok:

Zhoduje sa ich viera a písma s tým, čo je napísané v Biblii? Prečo ich sväté texty prešli mnohými úpravami a boli doplnené početnými doplnkami, napriek tomu, že to ich učenie nedovoľuje? Je pravdivé učenie o Lamanitoch a Nefitoch, napriek tomu, že ich existenciu súčasná archeológia nepotvrdila? Prečo sa nenaplnili niektoré mormónske proroctvá, obzvlášť tie, ktoré hlásal Joseph Smith, a prečo existujú viaceré verzie, niekedy i odporujúce, jeho údajných videní? Je záhadným, až mytologickým spôsobom napísaná Kniha Mormon dostatočným dôkazom toho, že Ježiš skutočne pôsobil v Amerike medzi domorodými indiánmi a odkiaľ berú mormóni reálne podklady na tvrdenia o tom, že sa Posledný súd bude konať práve v ich ústrednom chráme v Salt Lake City a že znovuzriadenie Sionu - Nového Jeruzalema - sa uskutoční v Independence, v americkom štáte Missouri? Ak je možné, že žijúci prorok môže meniť či úplne rušiť niektoré dôležité články učenia, nemôže potom toto učenie byť „poslušné" tým, ktorí ho hlásajú? Kedy sa učenie o krste mŕtvych a ďalšie početné doktríny stali súčasťou mormónskej viery a majú vôbec oporu vo Svätom písme?

Verím, že ak sa niektorí z nich nad týmito otázkami úprimne zamyslia, zistia, že mnohé z toho, čo ich cirkev učí, sú iba ľudské náuky, napriek tomu, že na prvý pohľad to tak nevyzerá...