„Ivo Benda v Bratislave absolvoval sedemhodinovú prednášku, spojenú s meditáciou a priamym prenosom kontaktu. Poslucháčom sa prihovorili: Aštar, po nej matička Zem, Stvoriteľ a napokon Orton - duchovný učiteľ našej galaxie, ktorý svojho času pôsobil na našej Zemi ako Budha, Mojžiš a neskôr Ježiš Kristus. Toho neukrižovali, to bola len projekcia, Sily svetla ho umiestnili do Ázie, kde ešte dlho žil a šíril svoje učenie. Dožil sa požehnaného veku a mal osem až deväť detí." (Marek Eliáš, Práca, l6. októbra l999)

 

„Madonna sa síce hlási ku katolíckym náboženským koreňom, v ich duchu si dala pokrstiť aj svoju dcéru Lourdes. Najnovšie ju však fascinuje kabala - málo známa vetva židovského náboženstva, ktorej korene siahajú na začiatok nášho letopočtu. Ešte počas tehotenstva s Lourdes navštevovala ich náboženské centrum na Beverly Hills. Chodia tam aj Barbra Streissandová, Liz Taylorová a ďalší zo „smotánky". Meditujú, veria v reinkarnáciu, magickú silu listov, čísel..." (Podľa ZATL pripravila L. K.)

 

„A napokon vyberáme zo zbierky desiatich najúspešnejších pokemónov ENTONA. Tu je jeho charakteristika: Tento vodný pokémon, ktorého vzhľad pripomína kačicu, je len 0,8m vysoký, ale hmotnosť má 19,6 kg. Enton, bucľatý chlapík, dokáže svojho protivníka zneškodniť hypnotizujúcim pohľadom a psychosilou." (Týdeník pro současné ženy, 2001)

 

Takmer vo všetkých médiách sa každodenne môžeme stretnúť so senzáciami podobného typu. Ako vidíme, uvedené krátke správy sú určené čitateľom rôznej vekovej a vzdelanostnej kategórie. Nezabúda sa ani na deti, ktoré majú o zábavu magického rázu už niekoľko rokov postarané. Pravdepodobne najskôr ich doslova vyťahovalo z postele a posúvalo do tajomného sveta virtuálne zvieratko Tamagoči, potom nastúpili všestranne vybavené vreckové strašidlá - pokémony a dnes sa nechávajú niekedy až nebezpečne inšpirovať čarujúcim Harrym Potterom.

 

Ezoterika a okultizmus

Hoci uvedené správy sú obsahovo rozdielne, majú spoločného menovateľa, ktorým je ich ezoterické posolstvo pootvárajúce čitateľovi trinástu komnatu sveta tajomných duchovných síl. Všimnime si, že toto pôvodné grécke slovo - ezoterický (gréc. eso - do vnútra), znamenalo upriamený do vnútra, resp. určený pre istý vybraný kruh (Komorovský a kol.: Religionistika a náboženská výchova, Bratislava 1997, s. 106). Ako príklad si vyberieme pytagorovskú školu v Krotóne, ktorá sa delila na matematikov (venovali sa výlučne svetu čísel, ktorému fandili) a akuzmatikov - tí viedli asketický život, ktorý ich zároveň sakrálne očisťoval a vyslobodzoval z kolobehu únavných znovuzrodení. Príklad pytagorovskej školy nám hovorí, že výslednicou ezoterizmu je „okultizmus (lat. occultus - tajný) predstavujúci súhrnný názov na označenie teórie a praxe súvisiacej s hľadaním údajného možného spojenia s nadprirodzenými duchovnými bytosťami pomocou tajných, neznámych síl" (tamže, s. 251). Okultná prax sa následne zaoberá i vzťahom týchto magických síl človeka k okolitému svetu. Explicitne tajomné je nedostupné a nezrozumiteľné pre tých, čo stoja mimo vybraných osídiel.

V priebehu dejín sa v jednotlivých náboženstvách často vyskytovali podobné elitné enklávy. Jednoducho boli, sú a vždy budú. Ezoterické, tajné, nie všetkým dostupné učenia, zasvätenia a s nimi súvisiace vnútorné skúsenosti predstavujú v rámci náboženských systémov akúsi šľahačku na torte, esprit, duchovné korenie. Sú spirituálnymi cestami a zároveň kľúčom k najvyššiemu božstvu (theurgiou). Špecifickú pečať dostáva ezoterizmus v období helenistickej gnózy (gréc. gnosis - poznanie). Práve tu ezoterické prestúpene intelektuálno-extatickým poznaním rozvinulo v západnej tradícii panteistickú myšlienku premeny Boha v človeku (tzv. teogéniu).

Uvedené posolstvo doteraz rezonuje v dnešných kultoch a v mnohých z nich dostáva nové označenie: vlastné ja, alebo vyššie ja. Tak je to aj v prípade protagonistky hnutia New Age, herečky a spisovateľky Shirley McLainovej, ktorá vo svojej knihe Tanec v svetle píše: „Aký je rozdiel medzi tebou a Bohom? - spýtala som sa vyššieho Ja. »Nijaký« - odvetilo. »Som Boh, lebo každá energia sa zapája do toho istého zdroja. Všetci máme aspekty tohto zdroja. Všetci sme súčasťou Boha. Všetci sme individuálnymi odrazmi Božieho žriedla. Boh sme my a my sme Boh. A Ty si Ja!«" (Shirley McLainová: Tanec v svetle, Bratislava 1993, s. 312). V podobnom duchu hovorí i „akreditované médium nového veku", svámi Muktananda: „Kľakni si pred svojím ja, oddaj česť a chválu vlastnému bytiu. Boh prebýva v tebe, ako ty sám!"

Po stáročia sa ezoterika vyvíjala ako okrajový (rozhodne nie nepodstatný) prúd jednotlivých religiozít. Svojím postavením predstavovala akýsi magnet, styčnú plochu, ktorá umožňovala jav dominujúci i v dnešnej postmodernej religiozite a tým je náboženský synkretizmus. Aj v rámci neho je ezoterika cestou k božstvám, ktoré však splývajú do jednej amorfnej entity.

Dnešný svet propagujúci relativizáciu hodnôt spojenú s nástupom vysoko individuálnych religiozít (v ktorých adept nie je nikým a ničím kontrolovaný), je ústretový k myšlienke splývania božstiev (tzv. teokrásia). Veď logika sveta nám hovorí, že je jednoduchšie počúvať vlastné ja, ako zachovávať náročný Dekalóg živého Boha alebo „nepohodlné evanjeliá".

Ezoterický prúd neobišiel ani svetové náboženstvá. V prípade najstaršieho monoteistického náboženstva - judaizmu - sa zrodila kabala (mystické učenie nadväzujúce na tradíciu hebrejského okultizmu); ezoterické kresťanstvo má svoje základy v gnostických evanjeliách. Historicky najmladší islam otvoril cestu tancujúcim dervišom patriacim k mystickému rádu - súfizmu. Zo západnej tradície práve tieto okrajové prúdy v transformovanej podobe rezonujú v dnešnej synkretickej religiozite. Horlivým stúpencom či sympatizantom otvárajú vnútro pre iné religiozity, ktoré sú však už východiskovým náboženstvám Východu a Západu vzdialené na sto honov.

 

Všeobjímajúca ústretovosť

V súčasnosti pri prijímaní nových náboženských spiritualít sa stretávame s nasledujúcou „ústretovosťou" k recipientovi. Ak po stáročia bolo v náboženstvách skryté (okultné) vyčlenené pre istú „duchovnú elitu", tak dnes sa tajomná duchovná oblasť ponúka a určená je pre všetkých, ktorí majú záujem.

Priliehavým príkladom môže byť kult Sahadža joga, ktorého zakladateľkou je tzv. Božská Matka - Šrí Matadží Nirmala Dévi. Táto žena roku 1970 údajne uskutočnila najväčšiu duchovnú udalosť v rámci celého duchovného diania na našej zemi tým, že otvorila čakru sahasrána a sprístupnila ju všetkým ľuďom. Duchovný rast a osvietenie od tohto obdobia nie sú obmedzené len na určitú vrstvu jogínov, ale sú pre každého dokorán otvorené - nastalo obdobie ľahko sprístupneného osvietenia prostredníctvom sahadža jogy (sahadža - spontánny, prirodzený; joga - spojenie, t. j. s božstvom) (Z. Vojtíšek: Netradiční náboženství u nás, Praha 1998, s. 61).

Podobne, ak sa v minulosti v tradičných náboženstvách najprv obrazne povedané ponúkalo duchovné mlieko a až po dlhej duchovnej príprave a sérii iniciácií nastúpila „tuhá strava", tak v kultoch Nového veku ste doslova inštantne zasvätený a vzápätí i osvietený. Siahnime opäť ku spomínanej náboženskej spoločnosti. Po zmienenej najväčšej udalosti sveta „má ľudstvo ľahký prístup k sebarealizácii, ktorú môže človek dosiahnuť za jeden večer strávený na prednáške Božskej Matky" (tamže, s. 62).

Protagonisti kultov sú si vedomí jednej dôležitej veci a tou je potreba duchovnej skúsenosti. Preto stačí skutočne málo, stačí „otvoriť" adepta a následne ho nechať preniknúť novým duchovným posolstvom. Všeobecne konštatovaný a aktuálne pociťovaný spirituálny deficit v spoločnosti je vodou na mlyn úspešnosti kultov, psychokultov rýchleho nasadenia. Iniciačné tempo neposkytuje adeptovi dostatočný čas, ale ani vnútornú slobodu uvedomiť si a rozpoznať osídla náboženského synkretizmu, do ktorých sa prostredníctvom kultu dostáva.

 

Ježiš Kristus – ukradnutá autorita

Najčastejším symptómom novovekého synkretizmu je koristnícky vzťah k Božskej osobe Ježiša Krista. Preto, aby Ježišova misia zapadala do synkretického koktailu religiozít, menia sa i názory o ňom. Pre mnohé kulty je jedným z avatarov, ktorý vykonal svoju čiastkovú misiu a po ňom prirodzene prichádzajú ďalší. „Ježiš je avatar, Mojžiš, Kristus, Budha, indickí avatarovia, súčasní jogíni dosiahli tento stav bytia" (Shirley McLainová: Tanec v svetle, Bratislava 1993, s. 303).

V prípade antropozofie sa dokonca Ježiš stotožňuje s Krišnom a poukazuje na jediné božstvo, ktorým je človek. Špecifické označenie dostáva v pojme kozmický Kristus (D. Spangler) a v rámci neho je redukovaný na neredukovateľné. Touto karikatúrou Ježiša Krista má byť neosobná kozmická energia, vlnenie (tzv. najvznešenejšie transpersonálne vedomie), ktoré sa môže vteliť do viacerých duchovných vodcov i avatarov. Evidentne nie živý Kristus radostnej zvesti, ale iba takýmto spôsobom vyprojektovaný a vsadený do ľudskej fantázie, zapadá do systému reinkarnácií podliehajúcich karmickému diktátu.

 

Spiritualita pre každého

Paradoxne k všeobjímajúcej religiozite nás môžu priviesť zdanlivo nábožensky indiferentné metódy používané v uvedených oblastiach: holistická medicína - homeopatia, kineziológia, akupunktúra, akupresúra, moxa, reiki, psychotronika; vzdelávanie - neurolingvistické programovanie, channeling; metódy harmonizujúce telo a dušu - feng šui, kryštály, mandaly, Silvova metóda; kondično-relaxačné metódy - holotropné dýchanie, autogénny tréning, joga, cvičenie piatich Tibeťanov; zážitková oblasť - cocooming; veštecko-zábavná astrológia, numerológia, chiromantia a mnohé ďalšie.

Nasledujúce výpovede nám poukazujú na spirituálne súradnice vybraných metód. V článku už spomínaná Shirley McLainová sa vo svojom diele vyjadruje k metóde akupunktúry, ktorá leží v zátiší channelingu (čo nie je nič iné ako novodobý špiritizmus), takto: „Neprišla som do Santa Fé (Svätá viera) ako turistka. Prišla som navštíviť ženu, ktorá poznala istú metódu akupunktúry, aby oživila spomienky na predchádzajúce životy. Osvojila si túto čínsku techniku a pomocou ihiel otvárala nervové kanály na uvoľnenie skúseností z minulých etáp." Vzápätí vykonávateľka metódy dodáva: „Moji duchovní sprievodcovia mi ukážu, kam mám zapichnúť ihlu. Chcú s tebou pri nasledujúcich seansách postupovať podľa presného plánu" (tamže s. 274).

Neveriaca pani žijúca v Prahe mi nedávno vyrozprávala tento zážitok: Pretože dlhšie obdobie trpela na sennú nádchu, lekár jej predpísal príslušné homeopatické lieky. Dlhodobo ich užívala. Neskôr sa jej lekár pri kontrole spýtal, aké pocity ju najčastejšie sprevádzali počas terapie. Dotyčnú roky poznám, je to žena skôr racionálnej ako sentimentálnej povahy. Otázka ju prekvapila aj preto, že mala k nej čo-to povedať. Zdôverila sa, že často mala stavy plačlivej nálady. Nato sa lekár lakonicky usmial a dodal, že vo vnútornom prežívaní ďaleko nezašla.

Toľko svedectvo. Dodajme k nemu, že v príslušnej literatúre sa uvádza: „Pri užívaní homeopatík sa u pacientov objavujú sny mytologického charakteru (prítomní sú králi, bohyne, draky, víly...)." Detská lekárka, bývalá zástankyňa homeopatie, píše: „Podľa mojich skúseností homeopatický liek nabúra systém psychických reakcií, alebo ich úplne zmení. Najmä vysoké potencie veľmi silno ovplyvňujú psychiku človeka. A toto ovplyvnenie psychiky v negatívnom zmysle je pre človeka často škodlivejšie, ako poškodenie alopatickým liekom" (Teofila Eliašová: Zdravie za akúkoľvek cenu, Prešov 1997, s. 44-45).

Ďalšou populárnou metódou holistickej (celostnej) medicíny je reiki, ktorou sa nechávajú inšpirovať aj mnohí kresťania. Je známe, že adept sa dopracuje k titulu Majstra reiki po rade iniciácií. Po treťom zasvätení sa stáva doslova činný v oblasti špiritizmu a mágie. Privoláva si duchovné bytosti. Prichádzajú na jeho povel a slúžia zdanlivo len na liečebné účely. O tom, že táto metóda má doslova postranné (duchovné) vrátka, ma presvedčila jedna osobná výpoveď reiki-liečiteľa: „Až vtedy som si začínal uvedomovať a pociťovať duchovné pozadie tejto liečebnej metódy, keď som začal mať vážne problémy s osobnou modlitbou k Ježišovi Kristovi. Nielenže som sa nemohol modliť, ale pri modlitbe som odpadával."

O tom, že táto metóda sa v repertoári kresťana nemá vyskytovať, svedčia i nadobudnuté presvedčenia mnohých, ktorí ju praktizujú. Títo ľudia pristupujú k prijímaniu Eucharistie ako k prostriedku dobitia sa energiou, ktorá je pre nich synonymom Boha. My však vieme, že sme v prítomnosti eucharistického Krista pred tvárou živého Boha, a nie pred neurčitým vesmírnym akumulátorom.

Ďalšou metódou je neurolingvistické programovanie, založené na tzv. mimozmyslovom vnímaní (extra-sensory perception). Díler tohto typu vzdelávania, ktorý bol prítomný na tohtoročnom ezoterickom festivale, nás informoval, že adept pomocou špeciálneho prístroja - Biofeedback, aktualizuje jednak v sebe zážitky z minulých životov a spätne môže prežívať sekvencie zo svojho prenatálneho obdobia. Prístroj okrem spomínanej spirituálne bohatej skúsenosti s reinkarnáciou údajne koriguje vlnovú frekvenciu mozgu tak, aby učebný proces mohol prebiehať čo najefektívnejšie.

Nedávno jeden mladý muž verejne vydal svedectvo o populárnom cvičení Piatich Tibeťanov. Dlhšie obdobie sa pravidelne venoval cvičeniu a meditácii. Po čase si všimol, že sa v jeho okolí začali diať zvláštne veci. Bol schopný predpovedať ľuďom situácie, v ktorých sa v blízkom čase ocitnú. Stačil mu iba pohľad na nich. Pôvod tejto duchovnej zručnosti mu nebol známy. Čím úspešnejší bol vo veštení a čím väčšmi ho okolie uznávalo a obdivovalo, tým väčší nepokoj sa vkrádal do jeho duše. Podobne aj modlitba sa preňho stala nerealizovateľnou záležitosťou. Jeho vnútorná rozorvanosť ho sprevádzala vo dne i v noci. Až raz v stave úplnej duchovnej rozorvanosti nástojčivo prosil Pána o pomoc. Prišla...

O poslednú výpoveď si zájdeme do waldorfskej školy, kde nám obetavá pani učiteľka povedala, že pred kurzom vzdelávania v oblasti waldorfskej didaktiky a metodiky nemala o antropozofii, ktorá je duchovným základom školy, žiadne vedomosti. Bol to práve vyučovací proces, ktorý v nej vzbudil záujem o poznanie spirituálnych konzekvencií učenia Rudolfa Steinera.

Na uvedených príkladoch vidíme, že jednotlivé metódy nesú so sebou skryté religiózne prvky, ktoré sa často zahaľujú do závoja indiferentnej spirituality. Práve ona súvisí s jedným z troch identifikačných znakov náboženstva. Tým je popri nábožensky vykladanej skutočnosti a normách kultického diania i náboženská skúsenosť.

K zážitkom indiferentného religiózneho obsahu sa vyjadruje aj religionista J. Waardenburg: „Zážitok mimoriadnosti až potom možno považovať za náboženský zážitok, keď je dotyčná osoba alebo skupina uvedená do súvislosti so skutočnosťami uvedenými vyššie. Také skúsenosti môžu byť náboženské, ale ešte nie sú náboženstvom, iba jeho prvkom, ktorý môže spoločne s ďalšími prvkami k náboženstvu viesť" (J. Waardenburg: Bohové zblízka, Brno 1997, Ústav religionistiky FF MU, s. 13).

Súčasný postmoderný synkretizmus je naozaj internacionálny, pretože prijíma rôzne náboženské systémy. K nim patria jednak tradičné náboženstvá ako sú kresťanstvo, judaizmus, budhizmus, taoizmus, konfuciánstvo, hinduizmus, ale aj ich rôznorodé odnože. Všetky vchádzajúce systémy v novodobom synkretickom novotvare podliehajú radikálnej kozmetickej úprave, na ktorej základe sa podstatne vzďaľujú od svojej pôvodnej podstaty. Eklektický výber religiozít a následný transformačný diktát vedie k nasledujúcim podstatným zmenám. Sú evidentné a spoločné mnohým známym i menej známym kultom, ku ktorým patria napríklad: Nová Akropolis (čerpá z filozoficko-náboženského systému Východu a Západu), Univerzálny život („prakresťanské" učenie akceptujúce Krista - Ducha kozmického bytia a reinkarnácie), Cirkev zjednotenia - munisti (preberajúci kresťanské, taoistické a budhistické prvky), Bahái (zlučujúce posolstvo Abraháma, Budhu, Zoroastra, Ježiša a Mohameda a. i.).

V nich sa stretávame s mnohými spoločnými znakmi, ktoré s pôvodnou religiozitou, čerpajúc z nej, už nemajú nič spoločné. Ako príklad uvedieme jeden z nosných spoločných znakov novodobých synkretických kultov, a tým je akceptácia reinkarnácie, ktorá vylučuje vieru v Kristovo vzkriesenie. Oboje sú totiž navzájom nezlučiteľné. S kresťanstvom sa rozchádza už v samotnej akceptácii reinkarnácie, avšak ponecháva priestor pre vstup Ježiša Krista do systému. Ježiš v systéme nie je Boží Syn, ale iba človek, ktorý však poukázal na neobmedzené obzory božskej dokonalosti každého človeka. Zároveň dochádza i k odklonu od „pravoverného" chápania reinkarnácie v hinduizme. Ak v tomto systéme ide o trest za „prešľapy", v minulom a v súčasnom živote tak v hnutí New Age opätovné zrodenia predstavujú neobyčajne zaujímavé šance, ktoré si človek navyše sám projektuje.

Široká cesta náboženského synkretizmu lemovaná i mnohými ďalšími nespomenutými kultmi, resp. psychokultmi, je realitou, ktorá je v ustavičnom pohybe. Kresťanstvo ju vníma a reflektuje na ňu nie preto, žeby práve toto hnutie bolo reprezentantom prichádzajúcej novej éry. Dôvodom je, aby Ježišove slová „Ja som alfa a omega, prvý a posledný, počiatok a koniec" (Zj 22, 13), neboli podľa potreby pretransformované novodobým babylonom religiozít.