Čo si predstavíte, keď sa povie fundamentalizmus? V súčasnosti sa stalo aktuálnym používať tento výraz na označenie istých tendencií a skupín v moslimskom svete. Spojenie medzi fundamentalizmom a islamom zašlo dokonca tak ďaleko, že sa občas oba pojmy stotožňujú. Tento pohľad má však svoje nedostatky.

Fundamentalizmus nie je len výsadou islamu, ale často sa s ním stretávame aj v nám bližšom kresťanstve. Fundamentalistické tendencie v jednotlivých náboženstvách (a nielen v nich) sprevádzajú svet už po dlhé stáročia. Kresťanskí i islamskí fundamentalisti vychádzajú z autority svojich posvätných kníh. Slogan Späť k Biblii je z technického hľadiska presne taký istý ako slogan Späť ku koránu alebo sunne. Tu sa však najväčšia podobnosť končí.

Návrat ku koreňom

Kresťanskí fundamentalisti trvajú na neomylnosti Písma, nie však v takej miere ako väčšina moslimov, ktorí považujú korán za doslovné Božie slovo v zmysle, ktorý prekračuje tie najextrémnejšie kresťanské vyjadrenia. Tým, čo odlišuje islamských fundamentalistov od ostatných veriacich a čo sa nám môže zdať veľmi nemoderné, je ich presvedčenie, že z koránu a sunny možno odvodzovať pravidlá pre všetky aspekty sociálneho, politického a ekonomického života. Sekularisti v islamských krajinách by radi obmedzili autoritu koránu len na vzývanie Alaha, osobnú etiku a rodinné právo. Zvyšok sociálneho života by radi ponechali v rukách sekulárneho štátu. Kresťanskí fundamentalisti (ako napríklad americký teleevanjelista Jerry Falwell a jeho hnutie Morálna väčšina), ktorí sú podľa tohto triedenia skôr sekularistami, sa od moslimských odlišujú v stupni a type zapojenia náboženstva do spoločenského života. Väčšinou akceptujú politické a morálne presvedčenie príslušníkov iných náboženstiev a neusilujú sa podriadiť Božiemu slovu celú ekonomiku či politiku.

Islamských fundamentalistov môžeme tiež vnímať v kontraste k islamským modernistom, ktorí sa taktiež usilujú aplikovať islam na všetky oblasti života. Na rozdiel od prvej skupiny sa ho však usilujú zaviesť s použitím myšlienok a praktík zo Západu. „Pravý islam" môže takto tvoriť ideálnu formu demokracie alebo socializmu. Fundamentalisti tvrdia, že moslimský systém je úplne odlišný od iných a odmietajú jeho „westernizáciu". Preto napríklad Ajatolláh Chomejní odmietol zahrnúť prívlastok „demokratická" do názvu Iránska islamská republika.

Kresťanský i islamský fundamentalizmus sú v istom zmysle veľmi moderné. Oba používajú modernú technológiu, moderné komunikačné metódy a masovú mobilizáciu ľudí. Príkladov je mnoho - americký teleevanjelizmus, pápežova komunikácia s veriacimi prostredníctvom internetu, ale tiež použitie mobilných telefónov pri útokoch na WTC a Pentagón. Na rozdiel od kresťanov, ktorí myšlienkový svet islamu ignorujú, islamskí fundamentalisti občas používajú západné myšlienkové štruktúry jemným, ale jasným spôsobom. Slová o islamskej revolúcii odkazujú skôr na západnú myšlienkovú tradíciu.

Obrana hodnôt

Oba fundamentalizmy zdôrazňujú svoju opozíciu voči - ako tvrdia - náboženským a morálnym hrozbám. Tento postoj môžeme chápať ako ich definičnú charakteristiku, vďaka ktorej tiež získali nálepku fanatikov. Ale kultúrne kontexty oboch náboženstiev sú zjavne odlišné. „Modernisti", „liberáli" alebo „sekulárni humanisti", ktorí sú napádaní zo strany kresťanských fundamentalistov, vyrastajú z tej istej západnej kultúry a civilizácie, o ktorú sa spolu s nimi delia. Z istého globálneho hľadiska ide o rodinný boj. Hlavný nepriateľ islamských fundamentalistov prichádza spoza hraníc islamskej kultúry a civilizácie. Týmto nepriateľom je politický, ekonomický a predovšetkým kultúrny imperializmus Západu.

Moslimi „zdieľajú" mnohé z cieľov sekularizovanejšieho tretieho sveta, často používajú tú istú rétoriku a zvyčajne spolupracujú (čo vidieť najmä na pôde OSN). Táto spolupráca však nie je idylická. Fundamentalisti v moslimských krajinách sa považujú za jediných skutočných antiimperialistov. Ostatných bojovníkov proti západnému spôsobu života považujú za ovplyvnených nacionalizmom alebo marxizmom. Kým napríklad kresťanskí fundamentalisti majú tendenciu byť nacionalistickí, islamskí fundamentalisti odmietajú nacionalizmus ako západný vírus, ktorý bol vymyslený, aby zmenil myslenie moslimov a neskôr ich rozdelil.

Kresťanský a islamský fundamentalizmus majú niekoľko spoločných čŕt. Oba reprezentujú istý druh reakcie na modernitu. Táto reakcia je často označovaná ako radikálny neotradicionalizmus, s ktorým sa okrem kresťanstva a islamu môžeme stretnúť napríklad i medzi židmi alebo hinduistami. Napriek štrukturálnej podobnosti sú rozdiely medzi nimi veľmi dôležité, pretože ak im neporozumieme, neporozumieme ani dôležitým aspektom sveta, v ktorom žijeme, sveta, ktorý sa zo dňa na deň zmenšuje, zbližuje a zároveň si, ako sa zdá, čoraz menej rozumie.