Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní (CJKSND) bola založená 6. apríla 1830 v mestečku Fayette (štát New York). V súčasnosti je to jedna z najbohatších cirkví (jej ročný zisk kumulovaný najmä z podnikateľských aktivít a cirkevných odvodov, tzv. členských desiatkov, sa odhaduje približne na 5 miliárd USD) s významným konzervatívnym vplyvom a to nielen v USA. Možno i preto je to jedno z najdynamickejších a najrýchlejšie sa rozrastajúcich náboženských spoločností s takmer 12 miliónmi členov pôsobiacich v 162 krajinách sveta. Na Slovensku je ich približne sto a združujú sa v troch centrách: v Bratislave, Trenčíne a Žiline. O prudkom rozmachu svedčí aj ich cirkevná štatistika, ktorá hrdo hlása, že od roku 1991 zaznamenala ich členská základňa nárast až o 49 percent a iba roku 2000 bolo na celom svete pokrstených až 274 000 mormónov. Najväčšia koncentrácia členov CJKSND je v Mexiku, Brazílii a na Filipínach. Niektoré pramene dokonca uvádzajú, že v Chile či Mexiku sa k cirkvi hlási vyše 300 000 ľudí. Za týmito vysokými číslami sa skrýva pôsobenie 61-tisíc misionárov (na Slovensku ich pôsobí 16), z ktorých väčšina sú chlapci vo veku 19 až 21 rokov. Mladíci často prerušujú štúdiá, aby vyzbrojení jazykovými znalosťami cieľovej krajiny a finančne podporovaní rodičmi mohli v cudzom svete hlásať vieru, ktorá - hoci sa na prvý pohľad zdá kresťanská - prináša so sebou i mnohé typicky americké „inovácie".

 

Zjavenie a výzva

Napriek tomu, že sa CJKSND považuje za kresťanskú cirkev, ekumenický dialóg s ostatnými cirkvami zavrhuje. Príčina tejto výlučnosti tkvie už v samých počiatkoch mormónstva. Budúcemu zakladateľovi CJKSND Josephovi Smithovi (1805 - 1844) sa ako 14-ročnému mladíkovi roku 1820 v modlitbe údajne zjavil Boh Otec spolu s Ježišom. Ježiš vraj Smithovi povedal, že nemá vstupovať do nijakej cirkvi, pretože „sa blížia ku mne svojimi ústami, ale ich srdcia sú vzdialené; učia ľudským prikázaniam, majú zdanie Božej milosti, ale jeho silu popierajú." Preto mormónski misionári tak radi hlásajú, že pôvodná Kristova cirkev odpadla od pravej viery krátko po smrti prvých apoštolov a že „Pán až prostredníctvom Josepha Smitha obnovil svoju cirkev a kňazstvo na zemi."

O tri roky neskôr (1823) sa Smithovi podľa vlastných slov zjavil anjel Moroni a rozprával mu o knihe napísanej na zlatých doštičkách. No až roku 1827 mu ukázal miesto, kde pred stáročiami zlaté doštičky ukryl (vrch Cumorah) a tohto inak nevzdelaného syna farmára poveril, aby knihu napísanú „reformovanými egyptskými hieroglyfmi" preložil, na čo mu mali poslúžiť dva „zázračné" kamienky Urim a Thummim, spĺňajúce funkciu akýchsi prorockých okuliarov. Keď bol preklad hotový, anjel si zlaté doštičky vzal späť so sebou. Smith dielo nazval Kniha Mormon a roku 1830 ho vydal. To bol zároveň podnet na formovanie prvého mormónskeho spoločenstva.

 

Hašteriví indiánski predkovia

Kniha Mormon je (popri Biblii) kultovou knihou mormónov. Údajne bola napísaná v rozmedzí rokov 600 pred Kr. až 400 po Kr. Opisuje dávnu históriu amerického kontinentu - príbeh pôvodných obyvateľov Ameriky - predkov Indiánov, ktorí prišli v dvoch skupinách z Palestíny, a teda majú židovský pôvod. Najskôr to boli Jarediti, ktorí sa po páde Babylonskej veže (okolo r. 2250 pred Kr.) presídlili do Strednej Ameriky, kde pre vlastnú neprávosť neskôr vyhynuli. Potom (okolo r. 600 pred Kr.) to bol zasa Lehi, príslušník jedného z 12 izraelských kmeňov, ktorý mal videnie o zničení Jeruzalema, a preto sa so svojou rodinou na loďke preplavil cez oceán a pristál na brehoch amerického kontinentu.

Dvaja z Lehiových synov boli Nefi a Laman. Po smrti otca sa ich rody rozdelili na dva znepriatelené kmene - Nefitov a Lamanitov. Nefiti boli dobrí a Lamaniti veľmi zlí a bezbožní. Boh ich údajne preklial, takže im stmavla pokožka. Lamaniti približne roku 428 Nefitov vyhladili na kopci Cumorah, neďaleko Palmyry v štáte New York, kde o niekoľko storočí neskôr, roku 1827, našiel Joseph Smith zlaté doštičky. Na ne údajne zapísal prorok Mormón a jeho syn Moroni, ktorí zostali nažive ako poslední z Nefitov, históriu migrácií a osídlenia Ameriky.

 

Vážne pochybnosti

Ako píše David V. Barrett v knihe Sekty, kulty, alternativní náboženství (Nakladatelství I. Železného, Praha 1998, s. 76) existencia zlatých doštičiek, ako aj celý záhadný príbeh J. Smitha sa často spochybňovala. Kritici tohto náboženstva citujú Smithových súčasníkov, ktorí ho vykresľujú ako „notorického klamára bez svedomia" a „vulgárneho a oplzlého človeka". Príslušníci Smithovej rodiny vraj boli známi ako hľadači pokladov. J. Smith sa nechal najímať na pátranie po skrytých pokladoch - pozeraním do „zázračného" kameňa. Mormóni priznávajú, že bol roku 1826 zatknutý ako „ten, čo hľadí do skla" podľa zákona štátu New York, ktorý zakazoval „predpovedať budúcnosť alebo miesto, kde by bolo možné nájsť stratené či ukradnuté veci". To je podľa kritikov pôvod magických okuliarov a zlatých doštičiek.

Záujem o nové náboženské hnutie a „objavy" J. Smitha podnietili i mnohé vonkajšie príčiny. Ako uvádza doc. Tomáš Novotný v publikácii Přicházejí (Oliva, Praha 1994, s. 19-20), vtedajšie obdobie sa vyznačovalo okrem iného otvorenosťou voči okultným vedám (veď napríklad oficiálny vznik špiritizmu sa datuje do r. 1848). Zo súdobých prameňov sa možno dozvedieť, že v tom čase bolo v Amerike normálne rozprávať o tom, kto mal aké zjavenia, aký úkaz videl a pod. Takisto enormný záujem o archeológiu na začiatku 19. storočia, ktorý viedol k prvým pokusom rozlúštiť egyptské písmo, sa pričinil o atraktivitu Smithom objavených zlatých doštičiek, údajne napísaných reformovaným egyptským písmom.

Vážnejším problémom však je pôvod samej Knihy Mormon a jej preklad. Bádatelia v blízkovýchodných odboroch nikdy nepočuli o „upravených" (reformovaných) egyptských hieroglyfoch. Profesor Charles Anthon z New Yorku, na ktorého údajne kladný posudok sa mormóni odvolávajú, v liste F. D. Howeovi zo 17. februára 1834 napísal: „Celý ten príbeh o tom, že som vyhlásil mormónsky nápis za „upravené egyptské písmo" je naprostá lož. (...) Keď som predmetný papier preskúmal, rýchlo som došiel k záveru, že ide o trik, možno o žart. (...) Boli na ňom prekrútené písmená rozložené do stĺpcov a zrejme ich pripravila osoba, ktorá mala práve pred sebou nejakú knihu s rôznymi písmenami" (cit. z knihy Waltera R. Martina The Kingdom of the Cults, Morgan and Scott 1967, s. 160).

Keď však Kniha Mormon nebola zázračným prekladom textu vyrytého na zlatých doštičkách odhalených anjelom, odkiaľ sa vzala? Barrett uvádza zaujímavú skutočnosť, keď píše: „Kritici v minulosti najčastejšie ponúkali teóriu, že historické pasáže sú založené na rukopise nevydaného románu Nájdený rukopis (o pôvode amerických Indiánov - pozn. red.) od penzionovaného presbyteriánskeho pastora Solomona Spauldinga, ktorý ho zanechal v miestnej tlačiarni. (...) Spauldingova vdova a iní tvrdili, že keď bola Kniha Mormon vydaná, spoznali v nej prácu nebohého pastora." Takisto niektorí tvrdia, že Sydney Rigdon - neskoršia Smithova pravá ruka - pomáhal Smithovi pri tvorbe Knihy Mormon, po ktorej vydaní predstieral obrátenie k mormónstvu.

Navyše kritici poukazujú na fakt, že Kniha Mormon doslovne cituje celé pasáže anglického tradičného prekladu King James Version z roku 1611 (vyše 27 000 slov) napriek tomu, že bola vydaná až o dvanásť storočí neskôr, ako boli ukryté zlaté doštičky, z ktorých J. Smith dielo (za oponou!) prekladal. Kniha Mormon zjavne obsahuje aj citácie z Westminsterského vyznania viery zo 17. storočia a výňatok z knihy metodistického pastora Josiaha Priesta Odhalené zázraky prírody a prozreteľnosti vydanej v Albany (štát New York) roku 1825.

Treba uviesť ešte aspoň dva podstatné argumenty vyvracajúce „božský" pôvod Knihy Mormon, ktoré Barrett vo svojej knihe spomína: „Po prvé, neexistuje žiadny archeologický dôkaz na existenciu osád, ktoré Kniha Mormon zaznamenáva, ani nijaký genetický dôkaz pre semitský pôvod amerických domorodcov. A po druhé, všetci traja svedkovia, citovaní v úvode knihy, že „videli rytiny na doštičkách", vrátane Harrisa a Cowderyho, neskôr cirkev opustili. Jeden z nich povedal: „Videl som ich iba očami viery" - inak povedané nie ako materiálne predmety. Hoci sa vo svojej starobe Harris do cirkvi vrátil, s Cowderym sa pred svojou smrťou spolu s tretím svedkom Whitmerom zhodol na tom, že CJKSND nie je pravá cirkev. Whitmer dokonca vo svojej knihe An Address to All Believers vyhlásil, že najneskôr roku 1833 sa z J. Smitha stal falošný prorok.

Zaujímavý je aj postreh, ktorý uvádza Donald S. Tingle v knihe Sprievodca sektami a novými náboženstvami (Návrat domu, Praha 1995, s. 101): „Existuje asi šesť verzií Prvého videnia Josepha Smitha, tucet podaní príbehu o nájdení a preklade textu vyrytého na zlatých doštičkách a niekoľko verzií svedectiev o existencii zlatých doštičiek. To vzbudzuje silné pochybnosti o platnosti videní a učenia J. Smitha. Mormóni by preto mali jeho výroky preskúmať nielen v modlitbách, v ktorých prosia Boha o pomoc, ale tiež dôkladným preverovaním historických podkladov. Pravé Božie svedectvo a historické skutočnosti totiž nikdy nie sú v rozpore."

 

Ježiš po americky

Mormóni však podobné kritické hlasy zavrhujú ako skreslené či dokonca falošné invektívy neprajnej opozície. I naďalej sú presvedčení o jedinečnosti svojej cirkvi a čo je pre nich špecifické, sú presvedčení aj o tom, že sú nasledovníkmi autentického učenia, ktoré Ježiš odovzdal Nefitom po tom, ako po svojom zmŕtvychvstaní roku 34 navštívil Ameriku a založil tu svoju „americkú" cirkev. Podľa Knihy Mormon sú totiž Nefiti tými „inými ovcami", ktoré Ježiš spomína vo svojom evanjeliu (porov. Jn 10, 16).

Mormóni však idú vo svojej viere ešte ďalej. Veria, že všetky predošlé kresťanské cirkvi odpadli od pravej viery a že pravé a neporušené Kristovo učenie sa zachovalo iba v Knihe Mormon, bez ktorej nie je možné v plnosti porozumieť Božiemu slovu, ba očakávajú, že druhý príchod Ježiša Krista sa udeje práve na americkej pôde. Hlásajú, že v ich ústrednom šesťvežovom chráme, ktorý je dominantou Salt Lake City, bude raz Kristus konať posledný súd a že znovuzriadenie Sionu - nového Jeruzalema - sa uskutoční v Independence, v štáte Missouri. Jeden zo základných článkov mormónskej viery hovorí: „Veríme v doslovné zhromaždenie Izraela a znovuobnovenie desiatich kmeňov, že Sion (Nový Jeruzalem) bude vybudovaný na americkom kontinente, že Kristus bude osobne panovať na zemi a že zem bude obnovená a dostane späť svoju rajskú slávu."

 

Staňte sa bohmi!

Popri Biblii a Knihe Mormon patria medzi základné vieroučné mormónske spisy aj ďalšie dve diela: Náuky a zmluvy - zbierka zjavení J. Smitha a B. Younga, ktorá má základný význam pre organizačnú štruktúru mormónskej cirkvi, ako aj pre každodenný život jej členov, a Drahocenná perla - výber zo zjavení, prekladov a rozprávaní J. Smitha. Ich podrobnejšiu analýzu sme priniesli v článku T. Novotného Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní uverejnenom v č. 1/1998 (k dispozícii je na našej webovej stránke http://www.rozmer.sk). Preto sa na tomto mieste obmedzím iba na základné vieroučné body, o ktorých sa v spisoch možno dočítať. Avšak hneď na úvod chcem podotknúť, že hoci hovoria o Bohu, Ježišovi, Duchu Svätom, vzkriesení, zmŕtvychvstaní, krste, spáse, teda o základných kresťanských pojmoch, ich obsah a výklad je neraz na míle vzdialený tomu, na čo sme zvyknutí z učenia tradičných kresťanských cirkví.

Aby som bol konkrétny, uvediem hneď prvú závažnú odlišnosť. Síce je pravda, že aj mormóni - ako väčšina kresťanských cirkví - veria v Trojicu (Boh Otec, Syn a Duch Svätý) , robia však rozdiely medzi božskými osobami. Učia, že božstvo sa skladá z troch výrazných, oddelených osôb, pričom Boh Otec a Ježiš Kristus majú telo z mäsa a kostí a Duch Svätý je duchovná osoba.

Ešte väčšia priepasť je v samotnom nazeraní na Boha. Jedna zo základných mormónskych doktrín, známa aj ako Večné napredovanie (Eternal Progression), jasne hovorí: „Aký je človek, taký bol Boh; aký je Boh, takým sa môže stať človek." Joseph Smith k domu dodáva: „Musíte sa naučiť, ako byť bohmi (...) tak isto, ako to urobili bohovia pred vami - pôjdete od jedného stupienka k druhému, od malých schopností k veľkým (...), až kým sa dostanete do takého stavu, v akom je Boh a vystúpite na trón večnej slávy tak ako tí, ktorí išli pred vami."

Podľa tejto teórie bol aj kresťanský Boh Otec splodený iným bohom a jeho božskou manželkou, stal sa človekom a až po dosiahnutí dokonalosti sa stal Bohom našej planéty. J. Smith v kázni, ktorú mormóni považujú za „jednu z najväčších kázní, ktorú kedy smrteľný človek predniesol", povedal: „Predstavovali sme si a predpokladali sme, že Boh bol Bohom od večnosti. Chcem vyvrátiť tento argument (...) Boh sám, Otec nás všetkých, prebýval na zemi." Vo vesmíre však, podľa mormónov, navyše nie je jediným bohom. Okrem neho na iných planétach a svetoch vládne nespočetný zástup iných bohov...

Na vysvetlenie: Mormóni sa domnievajú, že všetky duše existovali už pred narodením v tzv. preexistencii. Na planéte obiehajúcej okolo hviezdy Kolob plodí náš Boh so svojimi početnými manželkami deti, ktoré tam žijú ako Boží syn či dcéra a ako duchovné bytosti bez tiel čakajú na okamih, keď sa usadia v dieťati, ktoré sa má narodiť na tento svet, takže duch a telo sa „stane živou dušou". Takto má človek možnosť prežiť na zemi pozemský život a tí, ktorí mali šťastie stať sa mormónmi, žili spravodlivo, boli verní mormónskemu učeniu a správne vykonali všetky chrámové rituály, dostanú svoju planétu, na ktorej môžu dosiahnuť dokonalosť a stať sa tiež bohmi. Ako bohovia budú so svojimi mnohými manželkami plodiť deti a celá reťaz bude pokračovať.

 

Trojaké nebesia

Pozoruhodným je aj učenie o trojakom nebi. Podľa neho na to, aby niekto mohol prejsť večným napredovaním a stať sa bohom alebo bohyňou, musí absolvovať nebeskú svadbu, ktorá má platnosť i pre večnosť. Obrad uzavretia takéhoto večného sobáša sprevádzajú špecifické rituály v chráme, pri ktorých žena dostáva tajné meno, ktoré pozná iba ona a jej manžel. V súdny deň týmto menom muž vyvolá ženu z hrobu. Ak to neurobí alebo by zabudol manželkino meno, ona nemá možnosť povstať k novému životu.

Podľa mormónskej viery bývajú v najvyššom nebi tí, ktorí sa už stali bohmi a sexuálnym stykom plodia duchovné deti, ktoré budú zaľudňovať nové planéty. Tí mormóni, ktorí neprešli nebeskou svadbou, budú ako anjeli bez detí slúžiť týmto bohom. Väčšina ľudí však bude prebývať na druhých dvoch nebesiach. Jedno nebo je pre dobrých, ktorí sa však nestali mormónmi, to horšie je vyhradené pre zlých. Najhoršie na tom sú však tí, ktorí boli mormóni, a túto vieru zavrhli. Pre nich už pravdepodobne ostáva iba peklo...

 

Doktríny „za pochodu"

Napriek tomu, že pôvodné mormónske spisy nepripúšťajú zmeny, mormónske sväté texty prešli mnohými úpravami. Známe sú časté revízie Božieho slova - Knihy Mormon (okolo 4 000), z ktorých mnohé nie sú iba štylistické či gramatické úpravy, ale sú to obsahové zmeny. Dokonca niektoré základné vieroučné pravdy obsiahnuté napríklad v knihe Náuky a zmluvy si protirečia s tým, čo sa píše v tejto kultovej knihe. Iné zasa, ktoré sú obsiahnuté v knihe Drahocenná perla, Kniha Mormon vôbec nepozná: napríklad Boh ako vyvýšený človek, schopnosť človeka stať sa bohom, pluralita bohov, tri úrovne neba, kňazstvo podľa rádu Melchizedechovho a Áronovho, krst za mŕtvych, manželstvo v nebi a pod. Naproti tomu však niektoré doktríny, ktoré sa medzi mormónmi praktizovali, boli zrušené.

Jedno z vysvetlení, prečo je to tak, je úrad „žijúceho proroka". Ten má právo náuku meniť, pretože je akýmsi hlásateľom Božej vôle na zemi. Každý mormón môže dostať svoje súkromné zjavenie, ale iba on ako prezident cirkvi môže mať autoritatívne zjavenie pre celú cirkev - on je „vidiacim zjavovateľom, prekladateľom a prorokom". Slovo takéhoto proroka sa často nadraďuje slovu Biblie a iným svätým spisom v zmysle zásad: „Žijúci Prorok je pre náš život dôležitejší ako štandardné spisy"; Prorok nepotrebuje hovoriť: »Toto vraví Hospodin«, a predsa nám dáva Písmo". Mormóni totiž veria, že Kristus riadi svoju cirkev vždy novými zjaveniami a že Božie zjavenie tak ustavične pokračuje. To im dovoľuje reagovať na „znamenia čias" a revidovať svoje učenie.

V minulosti boli napríklad mormóni známi tým, že praktizovali polygamiu (mnohoženstvo). Vtedajší vodca a žijúci prorok Brigham Young ho roku 1890 po svojom „božskom zjavení" zrušil. Pravda je však taká, že sa na to odhodlal pod tlakom amerických zákonov, pre ktoré bola táto prax neprijateľná (údajne výmenou za to, že bol štát Utah začlenený do federácie amerických štátov). Tisícky mormónskych mužov a žien však žije i naďalej, hoci tajne, v polygamných manželstvách (niektoré pramene udávajú, že takýchto rodín je vyše 50-tisíc), ba v posledných rokoch, keď sa volá po oživení pôvodných mormónskych ideálov, tento počet ešte vzrástol.

Iným príkladom je postoj mormónov k černošskej rase, ktorú donedávna považovali za prekliatu vzhľadom na svoju nepeknú minulosť ešte pred narodením (v preexistencii). Ľudia tmavej pleti preto nemali podiel na žiadnom z mormónskych privilégií: nemali prístup do chrámu, nemohli byť ordinovaní za kňazov (de facto neboli tak ani právoplatnými členmi cirkvi), nemohli absolvovať nebeskú svadbu ani sa stať bohmi. Táto prax trvala až do roku 1978, keď prezident cirkvi Spencer W. Kimball dostal „zjavenie". Na jeho základe bolo toto podľa mnohých rasistické a diskriminačné učenie zrušené. Tomu však okrem iného predchádzali i početné protestné akcie populárnych farebných športovcov.