Gregor, môžeš povedať našim čitateľom, aký bol začiatok tvojho jarma?

Gregor: Istý lekár naturálnej medicíny pôsobiaci v Zabrze, ktorý údajne prišiel z Tibetu, mi odporučil praktizovať jednu z foriem jogy. Začal som cvičiť a načisto ma to vtiahlo do seba. Vydržal som asi päť rokov, ale potom som pochopil, že mi to už nestačí. Siahol som po časopisoch spadajúcich do okruhu New Age: Štvrtý rozmer, Veštkyňa. V jednom čísle Štvrtého rozmeru som sa dočítal, že v Katoviciach sa bude organizovať seminár krijájogy. Rozhodol som sa, že tam pôjdem, lebo som si chcel prehĺbiť svoj duchovný obzor. V tom čase sa mi zdalo, že krijájoga („činnosť duše") je to, čo naozaj hľadám. Pamätám sa, že tam bol prítomný istý guru z Indie, ktorý nás zasväcoval do jogínskej praxe. Po iniciácii sme jedli obetu pripravenú z ovocia.

 

Na čo kládli dôraz? Čo z toho všetkého bolo najpodstatnejšie?

Išlo im o to, aby sme vyznávali kult bohyne Kálí. Dnes viem, že to bola úcta vzdávaná satanovi.

 

V čom konkrétne spočívalo praktizovanie krijájogy?

Išlo o skoncentrovanie sa na vybrané body tela, aby sme sa nechali ovládnuť božstvom. Cieľom týchto praktík bolo dospieť do nirvány - tak nás uisťoval guru. Osobitne som nevnikol do toho, čo sa označuje ako nirvána. Jednoducho som cvičil a veril som učeniu guru. On však uvádzal ľudí do omylu. Hlásal, že vďaka praktizovaniu tejto meditácie zmiznú naše choroby. Samotná krijájoga mala byť uvoľňujúca a zároveň najlepšia zo všetkých známych druhov jogy. Hovoril síce, že ostatné sú tiež dobré, ale táto mala byť najlepšia. Podľa jeho uistenia nás praktizovanie krijájogy malo chrániť pred vplyvom zlej konštelácie planét. Po úvodnom seminári som chodieval na rôzne stretnutia. Schádzali sme sa prevažne v Katoviciach, v tej istej budove ako budhisti. Meditovali sme pred fotografiami zväčša už nežijúcich hinduistických mudrcov. Uprostred fotografií bol obďaleč umiestnený aj Ježišov obraz. V našej meditácii bola reč aj o Ježišovi, ale najdôležitejším v hierarchii bol ešte žijúci hinduistický guru na veľkej fotografii stojacej v strede. Myslím si, že Ježišova osoba tu bola iba ako kamufláž na podoprenie ich takzvanej tolerancie voči iným názorom.

 

Keď si cvičil krijájogu, vedome si vzdával úctu bôžikom. Uvedomoval si si to vôbec?

Nie, nevedel som to - myslel som si, že je všetko v najlepšom poriadku. Vtedy som sa nad tým ani hlbšie nezamýšľal. Chodil som na seminár v dobrej viere. Hovorili nám: „Milujte Boha, Ježiša a majstrov." Rovnaké myšlienky odznievali aj počas meditácie. K svojmu duchovnému vodcovi sa správali ako k bohu.

 

Čo bolo pre teba prvou výstrahou, že nie je všetko v poriadku?

Guru nás učil, že vďaka tejto meditácii v sebe ucítime Božie vibrácie a ja som skutočne začal čosi pociťovať. A tak som sa stal sluhom dvoch pánov - na jednej strane som sa modlil k Ježišovi a na druhej som cvičil krijájogu a meditoval. Ďalšia vec, ktorá ma prinútila zamyslieť sa, bolo pozvanie do Rakúska na oslavu 91. narodenín guru so zvučným menom Baba Paramahansa Hariharanda. On bol naším hlavným duchovným vodcom, ku ktorému sme sa pri meditácii utiekali. Pri tejto príležitosti sa mal konať seminár, na ktorom nás chceli oboznámiť s ďalšími technikami meditácií a vyššími stupňami zasvätenia. Ja som v Poľsku prijal iba prvý stupeň zo siedmich. Na oslavu som však nakoniec nešiel, pretože na pozvánke, ktorú som dostal, boli nakreslené pentagramy, čo vo mne vzbudilo podozrenie. Cestoval som s tým do Katovickej KANY (katolícke centrum informácií o sektách a nových náboženských hnutiach - pozn. red.), kde sa p. Dariusz Pietrek dlho so mnou rozprával a dal mi kontakt na jedného kňaza - exorcistu z Poznane.

 

Po celý čas si ostával členom Cirkvi a zúčastňoval sa na svätých omšiach?

Áno, do kostola som chodieval, ale nepristupoval som k sviatostiam. Po nejakom čase som si všimol, že pri pokusoch o modlitbu vychádzajú zo mňa zvláštne slová, ktoré som nemal pod kontrolou a toho som sa zľakol. Raz som sa teda vybral na spoveď a vyznal som kňazovi, že cvičím jogu. Vystríhal ma, že k ničomu dobrému ma to neprivedie, lebo je to istá forma sebazbožšťovania. Po spovedi som načas prestal praktizovať krijájogu, ale veľmi rýchlo som sa k nej opäť vrátil.

 

Potreboval si to?

Áno. Bol som v takom štádiu, že som sa už bez nej nemohol zaobísť. Cítil som, že padám na dno a že vlastnými silami sa z toho nedokážem dostať. Dovtedy som cvičil a meditoval tri hodiny denne. Keď som pochopil svoju bezmocnosť, zašiel som na faru za kňazom Andrejom, ktorý ma okrem iného pozval na modlitbové stretnutie farskej charizmatickej skupiny. Urobil som podľa jeho rady a začal som na tieto stretnutia pravidelne chodievať. Charakteristické však bolo, že počas ich modlitieb všetky prejavy, ktoré ma trápili, ešte zosilneli.

 

Keď som pred niekoľkými mesiacmi prišiel do tohto spoločenstva, ihneď si upútal moju pozornosť. Keďže ľudia v sále boli pohrúžení do modlitby, tvoje vtedajšie správanie ma o to viac rozladilo. Stál si vzadu, dosť charakteristicky si sa prehýbal či skôr skrúcal a z úst ti vychádzal hlboký zvuk prerušovaný tichým, ale posmievačným hlasom. Nehovoril si po poľsky, ale nejakým čudným jazykom. Spájal som ho s pseudolatinskými nápismi z bunkra, v ktorom satanisti páchali rituálne vraždy. Rozumel si ty sám tej čudnej reči? Bolo možné ten hlas vôbec potlačiť?

Uvedomujem si svoje reakcie z toho obdobia, ale nechcem sa na to sústrediť. Keď sa so mnou dnes niečo také deje, snažím sa čo najskôr vzývať meno Pána Ježiša. Vtedy som to neovládal, nedokázal som to zadržať. Áno, do toho času, hoci oveľa zriedkavejšie ako kedysi, také hlasy zo mňa vychádzali. Keď sa dnes začnem modliť k Ježišovi, k Duchu Svätému, všetko to pominie. Žiadne rušivé vplyvy sa už neobjavujú.

 

Všetko, čo sa s tebou vtedy dialo, zbehlo sa viac-menej v čase satanistickej vraždy, ktorá sa odohrala v jednom z neďalekých bunkrov. Ako to teraz vnímaš? Môžeme tu hovoriť o pôsobení zlého ducha?

Zdá sa mi, že satan všetkých ovládal a riadil, najmä vtedy, keď vraždili svojich priateľov. Dali sa zviesť. Boli vo svojom správaní zatvrdení. Pán Ježiš pomáha tým, ktorí k nemu urobia hoci len malý krok. Ale keď niekto tvrdošijne trvá na svojom, Pán Ježiš sa mu nevnucuje. Dáva človeku slobodnú vôľu.

 

Môžeš nám povedať podrobnejšie o svojom vymaňovaní sa spod vplyvu zlého ducha? Spomenul si svätú spoveď, stretnutie s kňazom, centrum KANA, modlitbové spoločenstvo. Z tvojich slov vyplýva, že u teba sa stav značne zlepšil. Ako ti pomohlo tvoje spoločenstvo?

Spoločenstvo sa po celý čas v tejto veci angažovalo. Modlili sa k Bohu za moje oslobodenie - kňaz Leszek, vedúci tohto kolektívu, i dve animátorky, ktoré boli so mnou u kňaza-exorcistu v Poznani.

 

Pomohol ti exorcista?

Veľmi mi pomohol. Po návšteve uňho som pocítil veľkú slobodu. Lenže aj po tomto stretnutí sa moje trápenie ešte vracalo.

 

Ako na tvoje správanie reagovali ľudia, ktorí do veci neboli zasvätení, nevedeli, čo sa s tebou deje – napríklad v zamestnaní či doma?

Mama bola z môjho správania veľmi vystrašená. Radila mi, aby som hľadal pomoc u psychiatra. Čo sa týka práce, cítil som, že strácam fyzickú silu. Nedokázal som zdvihnúť to, čo sa mi predtým bez väčšej námahy darilo. Napriek tomu kolegom moje správanie nebolo podozrivé. Možno preto, že som baník, pracujem v hĺbke, pri tzv. obsluhe, kde som väčšinou sám. Nie, v mojom okolí som, vďaka Bohu, senzáciu nevzbudil.

 

Ako tá nepríjemná skúsenosť ovplyvnila tvoj duchovný život?

Moja nábožnosť od toho času vzrástla. Je neporovnateľne silnejšia ako predtým. Chvála za to Pánu Ježišovi! Cítim, že Boh ma cez túto nepríjemnú skúsenosť nasmeroval do tunajšieho modlitbového spoločenstva. Pán Ježiš ma vytrhol z mojej duchovnej letargie a ja mu za to ďakujem.

 

Teraz sa s otázkou obrátim na kňaza. Aké bolo vaše prvé stretnutie s Gregorom?

Kňaz Leszek: V kostole hneď upútal moju pozornosť predovšetkým tým, čo robil v lavici.

 

Čo to bolo?

Boli to najmä jeho pohyby, tzv. „vibrácie". Myslel som si, že je psychicky chorý. Na začiatku som to tak vnímal. Jedného dňa prišiel na naše modlitbové stretnutie. Bolo to pre mňa znamenie, že niečo hľadá. Keďže sa vtedy ešte s Gregorom nedalo rozprávať - prežíval hlbokú krízu a bol vo veľmi kritickom stave - od dvoch animátoriek a iných osôb z komunity, ktorí ho už predtým poznali, som sa dozvedel o ňom podrobnosti. S tým, že riešenie tohto prípadu nemôžem nechať na seba samého, začal som nadväzovať na prácu kňaza, ktorý viedol skupinu predo mnou a spomenul mi tento zložitý prípad. Po nástupe do farnosti som prevzal jeho povinnosti aj s vedením modlitbovej skupiny, čo zase nejako súviselo s Gregorovým prípadom.

 

Podľa výsledkov ankiet veľa ľudí považujúcich sa za katolíkov neverí v existenciu satana ako osoby. Napokon len zriedkavo sa stáva, že satan by kohosi úplne opantal. Ktosi raz povedal, že najväčším diablovým víťazstvom v našich časoch je, že ľudia prestávajú v neho veriť. Prečo teda v tomto prípade tak zreteľne manifestuje svoju prítomnosť?

Zdá sa mi, že najskôr sa treba opýtať Gregora, či si myslí, že to všetko, čo sa s ním dialo, spôsobil vplyv zlého ducha, alebo je to následok meditatívnych techník. Považujem to za veľmi dôležitú otázku, na ktorú sa ešte nikto neopýtal.

 

Gregor: Príčinou vo mne pociťovaných vibrácií bola nepochybne meditácia, ktorú som dlhý čas praktizoval. V skutočnosti som ňou bol vnútorne zotročený a slúžil som diablovi. Ovládala ma energia, ktorej prameňom bol satan. Je to všetko tak tesne zviazané, že ťažko v tomto okamihu povedať, čo bezprostredne vplývalo na moje správanie. Faktom však je, že som takmer nedokázal ovládať svoje podvedomé pohyby tela, vyskytovalo sa i mantrovanie (odriekavanie určitej mantry, slovnej formulky - pozn. red.). Ba čo viac, v kostole som pohyboval palcami, ako keby som mantroval.

 

Povedz nám, čo si cítil, keď si začal pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia?

Chodieval som na spoveď, ale bolo mi veľmi ťažko. Cítil som sa duchovne oslabený a pociťoval som silnú bolesť v hrudníku.

 

Kňaz Leszek: Chcem k tomu podotknúť, ako to vyzeralo z pohľadu kňaza, ktorý rozdával sväté prijímanie. Gregorovo správanie - napokon to nie je nijaké tajomstvo, všetci farníci to videli - pripomínalo reakcie opitého. Tackal sa po kostole a v jeho správaní bolo vidieť silný vzdor voči prijatiu Eucharistie. Skôr ako prišiel k oltáru, diali sa s ním neskutočné veci. Akoby ho niečo zdržiavalo a musel to v sebe prekonávať. Myslím si, že práve takto možno opísať jeho reakcie. (Gregor prikyvuje.)

 

Keď sa ti už podarilo prijať sväté prijímanie, čo si cítil?

Gregor: Cítil som v sebe silnú zlosť, že som prijal sviatosť. Vlastne to bol akýsi psychický odpor spojený so zlosťou.

 

Kňaz Leszek: Myslím si, že vo všetkom, čo Gregor povedal, tkvie odpoveď na otázku, ktorú sme už položili. Nikto z tých, ktorí Gregora poznali, ale nevedeli, čo predtým prežil, nespájal jeho správanie s pôsobením zlého ducha. Hovorilo sa, že je psychicky chorý, opilec, alebo je v sekte, že nie je s ním všetko v poriadku. Dokonca nikto nepredpokladal, že by jeho stav bol úzko spätý s vierou.

 

Dá sa to teda chápať tak, že ľudia boli skôr ochotní prijať hocaké iné vysvetlenia, ako to, že išlo o bezprostredné pôsobenie satana?

Kňaz Leszek: Samozrejme! A v tom je podstata veci. Nebolo to tak, že sa satan zjavil všetkým odrazu. Ako som už spomenul, ľudia nespájali túto vec s náboženstvom a už vôbec nie s pôsobením zlého ducha. Ja som tiež nedával jasnú odpoveď, či a nakoľko ide o posadnutie diablom. Naša návšteva u exorcistu mala byť v určitom zmysle akýmsi prieskumom situácie, lebo sme chceli spoznať, o čo tu ide. Sami sa v tom ťažko orientujeme.

 

Ako ho prijal exorcista?

Ako nám povedal, takýchto prípadov prijme za deň niekoľko. Sú to ľudia, s ktorými pracuje niekoľko mesiacov. Stretáva sa s nimi a modlí sa modlitbu exorcizmu. O Gregorovi mi povedal, že jeho správanie je typickým a jednoznačným prejavom pôsobenia zlého ducha v človekovi.

 

Aký priebeh mala návšteva? Bola pokojná, bez neistoty a nervozity?

Gregor: Z toho, čo si pamätám, nedokázal som vtedy vôbec ovládať svoje telo. Ba ani neviem, ako som tam vošiel. Nevedel som povedať ani slovo po poľsky, ale vety v cudzích jazykoch mi samy od seba vychádzali z úst. Cítil som v sebe obrovský odpor a správal som sa ako akési zviera. Akoby som ani nebol z tohto sveta. Chytala ma zúrivosť voči exorcistovi, ktorý ma čakal.

 

Kňaz Leszek: Ako vodič môžem povedať, že už cesta do Poznane bola pre mňa silným zážitkom. Ako sme sa blížili k cieľu, Gregor bol v aute čoraz nepokojnejší. Keď sme docestovali a čakali v sakristii na prijatie, naozaj to vyzeralo tak, ako povedal Gregor, že sa správal „ako zver". Dve ženy, ktoré vtedy náhodou vošli do sakristie, so zdesením v očiach ustúpili. Gregor bol nevypočítateľný. Nevedeli sme, do akej miery môže byť nebezpečný. Takéto správanie sa vyskytlo uňho ešte niekoľkokrát.

 

Možno jeho reakcie prirovnať napríklad k epileptickému záchvatu?

Kňaz Leszek: Nechcem to prirovnávať k scénam z filmov Exorcista, alebo Omen, ale azda môžem povedať, že jeho správanie sa na to viac-menej podobalo. Gregor, neviem, či môžem tvoje príznaky presnejšie opísať...

 

Gregor: Áno. Poviem len toľko, že jazyk sa mi vysúval z úst na veľkú vzdialenosť. Dodnes s tým ešte mám problém. Napríklad keď pristupujem k sv. prijímaniu, mám strach vyplaziť jazyk a radšej by som ho nechal za zubami.

 

Kňaz Leszek: Jazykom pohyboval na všetky strany. Buľvy sa mu prevracali,
až mu bolo vidieť iba očné bielka. Telom robil najrôznejšie pohyby, charakteristické boli najmä pohyby prstov.

 

Gregor: Také pohyby, ako keď som mantroval.

 

Kňaz Leszek: Bol vtedy nevypočítateľný. Hádzalo to s ním na všetky strany. Váľal sa po dlážke či tráve.

 

Gregor, odkedy cítiš nápravu, väčší vnútorný pokoj?

Takéto správanie pominulo a dúfam, že nenávratne. Vnútorné upokojenie cítim asi pol roka, možno i dlhšie.

 

Ako dlho trvala vaša návšteva u exorcistu?

 

Kňaz Leszek: Návšteva bola veľmi krátka, až ma to vtedy trochu vydesilo. Pricestovali sme poobede a on nám povedal, že onedlho má náboženstvo, takže nám ostalo asi jeden a pol hodiny času.

 

Stačilo?

Kňaz Leszek (usmieva sa): Nie som si istý, či to stačilo. Len Boh vie, čo sa v tom čase stalo. Exorcista odriekal modlitbu po latinsky. Ja a dve osoby zo spoločenstva sme sa modlili ruženec. Nebolo to tak, že v momente, keď sme opúšťali Poznaň, okamžite zmizli všetky Gregorove trápenia a záchvaty. Nikto by to ani nečakal. Pred odchodom ma exorcista poveril, aby som odriekal modlitby prislúchajúce sviatosti kňazstva. Každý kňaz vlastne môže do určitej miery odriekať modlitbu exorcizmu. S Gregorom sme sa potom stretávali dvakrát do týždňa modliac sa nad ním označené modlitby.

 

Ešte v tom pokračujete?

Kňaz Leszek: Nejaký čas to ešte trvalo, ale už to netreba. Gregor v súčasnosti pravidelne prichádza na stretnutia spoločenstva a zapája sa aj do spoločných modlitieb.

 

Gregor: Cítim, že ma Pán Ježiš uzdravil zo všetkých vnútorných zranení.

 

Akú môžeme mať záruku, že satan nás neovládne? Ako sa máme brániť pred takouto možnosťou?

Kňaz Leszek: Určite sa netreba tlačiť tam, kde je čosi budiace zdanie nevinného, čo však má v sebe príchuť zla, nebezpečenstva, New Age, okultizmu, veštenia alebo mágie. Mágiu niektorí rozdeľujú na čiernu a bielu, ale hranica medzi nimi je veľmi plynulá. Gregor tvrdí, že všetko nakoniec vedie k čiernej mágii. On prijal iba prvý stupeň zasvätenia, hoci tých stupňov je až sedem! Neviem si predstaviť, čo sa s ním mohlo diať ďalej. Je to pre mňa nepochopiteľné...

 

Spomínali ste, že od exorcistu ste dostali určité modlitby za oslobodenie. Môže exorcizmus vykonávať aj obyčajný človek?

Rozhodne nie! Ani ja sám túto činnosť nemôžem vykonávať, lebo som na ňu nedostal poverenie od biskupa. Všetko sa musí diať v spojení s Cirkvou. Nikto na tomto poli nemá právo pestovať „voľnú amerikánku", lebo je to nezodpovedné. Vysluhovanie sviatostí a určité služby sú stanovené Cirkvou. Ani ja, hoci som kňaz, nemôžem svojvoľne konať. V opačnom prípade by som sa dostal do slepej uličky.

 

Čo taký postoj môže ohroziť?

Človeku hrozí, že začne zvelebovať sám seba, mysliac si, že sa stal vlastníkom moci. Mnohí už prišli do záhuby, keď nadobudli presvedčenie, že sami uzdravujú či oslobodzujú. Aj tzv. „uzdravovatelia" hovoria o svojej moci alebo energii. Slovo „energia" však používajú len ako kamufláž. V skutočnosti ide o ich ego, pretože za najdôležitejších považujú samých seba.

 

Je možné, že osoby, ktoré dosiahli vyšší stupeň zasvätenia, dokázali povedzme čítať myšlienky, vznášať sa či konať iné nezvyčajné znamenia?

Gregor: Vraveli nám, že náš duchovný vodca často praktizuje bilokáciu. Ktosi to mal dokonca i vidieť. Povedzme, že teraz medituje v Rakúsku a u nás je viditeľný.

 

Kňaz Leszek: Nazdávam sa, že ak veríme v osobnú existenciu satana, veríme, že pôsobí, musíme tiež prijať, že je mocný. Preto všetky pre nás nezrozumiteľné veci je schopný aj urobiť. Keď je niekto mocne posadnutý duchom, dokáže veľa vykonať. Napokon, hľadiac napríklad na Gregora, nemám pochybnosti o možnosti pôsobenia zlého ducha. Už takmer v prvej etape sa s ním diali také veci...

 

Pán Leszek, chceli by ste na záver niečo odkázať našim čitateľom?

Kňaz Leszek: Myslím si, že je namieste, aby sme náš rozhovor ukončili dôležitým varovaním. Všade dnes vládne veľký chaos, lebo sa tu vzmáhajú rôzne druhy organizácií, skupín, združení a pod. Často sú to malé skupiny ľudí, ktoré ponúkajú, povedzme, recept na zdvihnutie sebavedomia. Spočiatku sa oháňajú miernymi a slušnými heslami. Jednako musíme byť opatrní. Netvrdím, že všetko treba ihneď zavrhnúť, že to, čo je nové, musí byť zlé. Nie. Treba však zachovať ostražitosť a spýtať sa na mienku zodpovednej osoby. Môže to byť kňaz alebo rôzne odborné informačno-poradenské centrá, ktoré v prvom rade zhromažďujú údaje o pôsobení rôznych skupín. Keď sa pýtame, ľahšie rozoznávame. Neostávajme v neistote. Ak máme čo i len minimálne pochybnosti, nevstupujme do tých skupín! Neskôr sa pred nami totiž otvoria perspektívy, ktoré by sme nemuseli uniesť.

 

Gregor, čo by si ty chcel odporučiť našim čitateľom?

Gregor: Azda predovšetkým to, že hoci sa to nezdá, joga je satanistická. Každá joga. Kto ju praktizuje, vystavuje sa démonickému pôsobeniu. Pamätajte: iba Ježiš je jediným a najlepším Pánom!

 

Ďakujem za rozhovor.