„Ten chlapec bude slávny, nebude jediného dieťaťa, ktoré by nepoznalo jeho meno." Slová, ktoré zaznievajú na začiatku sfilmovaného prvého dielu detskej knihy Harry Potter a kameň mudrcov autorky J. K. Rowlingovej, niečo pripomínajú. Je to iba paródia na známu rozprávkovú vetu, ktorá zaznieva z úst sudičiek pri narodení dieťaťa, alebo proroctvo o mánii, ktorá už zastihla aj nás?

 

Nový detský hrdina

Na našu pomerne pokojnú kultúrnu scénu ako víchor vtrhol malý čarodejník Harry Potter. Rodičia by v istom zmysle mohli byť radi. Harry nie je nevkusný pokémon, ani svalnatý idol s prázdnou hlavou. On je iný. Už pred uvedením filmu do kín sa záujem o tohto čarodejníckeho učňa presunul od kníh o niečo ďalej. Vzniklo niekoľko fanklubov, priaznivci majú svoje internetové stránky, hry, vlastný „harrypotterovský" slovník, dokonca aj pravidlá na prijatie medzi seba.

Ľudia „mimo" sa začínajú rozdeľovať na niekoľko skupín. Jedni považujú knihy J. K. Rowlingovej za veľmi dobre napísané príbehy, ktoré rozvíjajú detskú fantáziu a privádzajú deti od počítačov naspäť ku knihám. Nosná je pre nich hlavná línia príbehu - boj malého chlapca proti veľkému zlu, dôraz na priateľstvo a pod. To všetko je obohatené motívmi z legiend, rozprávok a mýtov. Knihy sa na základe zaujímavých príhod veľmi dobre čítajú, sú lákavé pre detský svet. Toto tajomné pozadie je však dôvodom pre ďalšiu skupinu, aby knihy zakazovala deťom čítať, vyhlasovala ich za propagáciu okultizmu, príručku mágie, dokonca ich verejne pálila. Potom je tu ešte minimálne jedna skupina - ľudia, ktorých to vôbec nezaujíma a iba sa pozastavujú nad reakciami niektorých kresťanských kruhov a pripodobňujú ich k neslávne známym praktikám pátra Koniáša.

 

Harry Potter je iný

Harry je odstrkované dieťa bez rodičov, vyrastajúce vo veľmi nepriateľskom prostredí u príbuzných, ktoré sa cíti ponižované, využívané a nešťastné. Keď vo svojich jedenástich rokoch zistí, že je synom slávnych čarodejníkov (sprevádzajú to zvláštne úkazy), je preňho vyslobodením, že už nemusí žiť v tom „ľudskom" svete, kde ho nikto nemá rád. Dostane sa do prostredia čarodejníckej školy v Rokforte, aby pokračoval v rodinnom remesle. Tam je zrazu stredobodom pozornosti, veď on jediný prežil stretnutie so Zlým - Voldemortom, teda s „Tým, ktorého meno netreba vyslovovať" (zaujímavá hra s náboženskou bázňou vysloviť meno božstva).

Už Harryho narodenie sprevádzali zvláštne javy a je v ňom „čosi", čo ho chráni pred zlom. Harry sa v sérii príbehov púšťa do boja proti nemu, pokojne kvôli tomu porušuje pravidlá a keď treba, odporuje aj autorite, cíti, že práve on je na to povolaný (niektorí recenzenti upozorňujú na podobnosť so starým kresťanským mýtom). Harry je jednoducho hrdina, ktorý deti neskutočne fascinuje. Na nový diel knihy sú ochotné čakať pred kníhkupectvom aj niekoľko hodín, zrodenie ďalšieho pokračovania býva dôvodom na veľkú oslavu.

 

Odpor v cirkevných kruhoch

Koncom minulého roka vyvrcholil nesúhlas niekoľkých predstaviteľov kresťanských cirkví s knihami o Harrym Potterovi do protestného verejného odsudzovania a pálenia na „svätej hranici". Na ukážku dva príklady: V Novom Mexiku to boli členovia Kristovho spoločenstva, ktorých pastor Jack Brock priznal, že žiadnu knihu o Potterovi nečítal, ale zdôraznil, že ich obsah je schopný odhadnúť: „Za nevinnou tvárou sa skrýva moc satanskej temnoty (...) tieto veci urážajú Boha aj mňa" (agentúra Reuters). V Rakúsku zas katolícky farár Gerhard Wagner prostredníctvom rozhlasu a tlače varoval pred Harrym Potterom, lebo je „nebezpečenstvom pre deti, knihy o ňom sa rúhajú Bohu a sú v nich príklady zaklínadiel, rituálov a démonických síl, a to povzbudzuje prianie čarovať a mstiť sa" (podľa www.pauza.cz). To všetko ešte pravdepodobne umocnil údajný výrok ktoréhosi „naozajstného" satanistu, že „tento Harry Potter, to je dar z neba". S podobnou argumentáciou sme sa stretli aj na Slovensku. Hlavným dôvodom asi je, že Harry Potter robí zázraky aj bez Boha.

Vážnou reakciou na Slovensku je článok P. Prikryla Harry Potter droga detskej duše (M Rosa 1/2002). Autor poukazuje na nechutnosť, až zvrátenosť sveta Harryho Pottera a ako ilustráciu predkladá niekoľko pasáží z kníh, v ktorých sa objavujú konkrétne doklady tohto tvrdenia (žabie mozgy, potkany, ich vnútornosti a pod.). Takisto ako dôkaz predkladá „nelákavé menu" z oslavy, na ktorú bol pozvaný hlavný hrdina so svojimi kamarátmi. Pri podobnej argumentácii je však potrebné vidieť tieto zmienky v kontexte, teda aj to, že i pre samotných zúčastnených hrdinov príbehov je to nechutné a odporné.

Autor článku sa však dopustil aj nesprávneho tvrdenia, a to vlastne chybou prekladateľky knihy. Slovenský preklad totiž nazýva obyčajných ľudí, teda nie čarodejníkov, „mukli". Anglické slovo „muggle" a český preklad „mudla" nemajú vlastný význam, sú to iba slová, ktoré môžu evokovať určité významy, najmä v češtine to znie veľmi nevinne, detsky. Slovenská verzia je však naozaj zarážajúca - ako autor správne uvádza - „mukl" bolo označenie väzňov v trestných spisoch, je to skratka začiatočných písmen spojenia „muž určený k likvidácii". Prekladateľka nezvolila adekvátny pojem a zo slovenského prekladu nemožno poukazovať na všeobecný zámer diela - teda zámer určitých kruhov zničiť „menejcenných učeníkov Krista", ako to nazval autor v závere svojho článku.

 

Ohlas "čarodejníckych" kruhov

Malý čarodejník nenechal chladnými ani súčasných „čarodejníkov". Kevin Carlyon z východného Sussexu v Anglicku sa pre on-line spravodajský server Fox News vyjadril, že zatiaľ čo sa väčšine ľudí môže zdať sfilmovaný príbeh Harryho Pottera ako zábava, pre tých, ktorí praktizujú čarodejníctvo, môžu byť aj zdanlivo malé chyby hlboko urážlivé. „Je to niečo, ako obrátiť naopak krucifix v kresťanskom kostole" (kevwitch.co.uk).

Podľa tejto správy sa Carlyon považuje za najvyššieho duchovného tzv. Bielych čarodejníkov, voľnej celosvetovej organizácie ľudí, ktorí robia „dobrú" mágiu. Tá má ľuďom pomôcť nájsť lásku, zdravie, ale napríklad aj získať peniaze. Okrem niekoľkých malých výhrad (napr. proti spôsobu, akým Harry a jeho kamaráti lietajú na metlách) týchto „bielych" mágov najväčšmi popudilo spojenie kníh a filmu s komerčným využitím.

Podľa Carlyona sa naozajstné čarodejníctvo nerobí na osobný prospech. Na fenoméne Harryho Pottera však vidia aj niečo dobré: „Harry Potter rozhodne pridá nové kúzlo do skutočnej mágie" (podľa htpp://ceskenoviny.cz).

Uvedené ohlasy však väčšmi než odborné stanovisko druhej strany dokazujú istý záujem médií o tieto náboženské skupiny a populárnu pozíciu hnutia New Age v postmodernej spoločnosti.

 

Protikresťanské dielo?

Vzhľadom na reakcie a javy, ktoré s „potteromániou" súvisia, sme ukázali, že príbehy J. K. Rowlingovej o Harrym Potterovi svojich obdivovateľov až magneticky priťahujú. Nie je potrebné v nich hľadať kresťanské motívy, aby sme ju mohli uchrániť pred rozvášneným davom odporcov. Niekoľko takých tam vlastne je, ale počas čítania si ich ani nevšimneme, lebo pôsobia akosi samozrejme. Svet Harryho Pottera síce nie je kresťanský (samozrejme), ale ani sa nesnaží zo základnej, povedzme tradičnej „kresťanskej" schémy bežného života vybočovať (neberte to, prosím, doslovne). Harmonogram školského roka sa nelíši od nášho, deti slávia Vianoce, Veľkú noc, sviatok Všetkých svätých, nedeľa je niečím iná ako sobota. Samozrejme, že tieto sviatky sú zbavené kresťanského náboženského základu, ale neznamená to, že ich napĺňa niečo iné. Jednoducho tam sú, takisto ako predstava „všemohúcich nebies".

Vytváranie paralelného sveta je legitímnou funkciou rozprávkovej a fantastickej literatúry. Na rozdiel od iných však vidím práve túto spojitosť s realitou ako veľmi pozitívnu, lebo bráni absolútnemu úniku do iného, náhradného sveta.

 

Návod na čarovanie

Autorka sa usiluje dať najavo, že ten čarodejnícky svet je svetom bielej mágie, čiže dobrý a neškodný. Na druhej strane však majú v Rokforte (čarodejnícka škola) aj profesora čiernej mágie. Trošku komplikované. Ale v každej rozprávkovej schéme musia byť dva póly, čiže nejaký odporca dobra. Tým však nie je zmienený profesor čiernej mágie, ale „Ten, ktorého meno netreba vysloviť". Harry Potter a jeho priatelia chcú zabrániť, aby sa dostal k moci, a tak v rámci svojich možností „bielych čarodejníkov" bojujú proti Zlu. Evidentne sa nemodlia k Bohu, ale ani k nikomu inému. Kúzla, ktoré používajú, im jednoducho slúžia na dobrú vec (okrem toho, že si z nich občas robia posmech, ako všetky deti). O podstate mágie vôbec nie je reč.

Magické formulky, ktoré sú v Rokforte neoddeliteľnou súčasťou výučby, vyzerajú ako presný návod na čarovanie, sú to však iba neškodné latinské názvy. Niekedy trošku upravené, čo svedčí o hravosti, s akou autorka pristupovala k téme. Čiže žiadna príručka mágie, žiadne „tajomné" prekrucované výroky typu hókus-pókus. Posúďte sami: amnesia (spôsobí stratu pamäti), reductio (zmenšuje predmety), avis (vyčaruje z kúzelného prútika vtáka), lumos (zasvieti prútik), nox (zhasne prútik), quietus (spôsobí, že človek rozpráva potichu), no a pre dočasné znehybnenie nepriateľa sa používa petrificus totalus (niečo ako úplné skamenenie). Pravda, pre deti je to veľmi tajuplné a v podstate to pre nich plní funkciu magickej formulky. Kompletný zoznam týchto formuliek, ktoré kúzelnícki žiaci v Rokforte používajú, je povinným vybavením každej kvalitnej internetovej stránky o Harrym Potterovi.

 

Harry Potter superstar

Príbeh o Harrym Potterovi, ktorý žije ďalej a nadväzujú naň ďalšie aktivity. Deti sa chcú identifikovať so svojím hrdinom nielen navonok, ale aj vnútorne. Chcú nosiť okuliare s čiernym rámčekom, obliekať sa ako Harry a mať bielu sovu, ale túžia aj po jeho nadprirodzených schopnostiach.

Harry Potter je hrdina detí vo veku, keď prežívajú obdobie spojené so začiatkom dospievania, hľadania svojho miesta v rodine, v škole, vo svete. Dobrodružstvá tohto malého čarodejníka ich môžu oslovovať viac než kázanie v kostole alebo hodiny náboženstva. Tento svet „bielej mágie" je príťažlivý. Ibaže „príťažlivý" je trochu slabé slovo. On za istých okolností môže byť aj nebezpečný. Najmä pre tých, ktorí v príbehoch malého Harryho hľadajú viac, než iba fantastickú literatúru, zle sa orientujú v kombináciách náboženských motívov a vzťahov, ktoré autorka tak rada používa. Môže sa stať, že deti začnú vyhľadávať svoje vzory v „inom" svete čarodejníckych učňov, budú fascinované zázrakmi, v ktorých to ide skoro samo, bez Pána Boha, bez modlitby. Stačí iba formulka, ktorá síce, najmä tým starším, len veľmi nevinne pripomína precvičovanie latinských slovíčok, ale pre deti má nádych tajných zaklínadiel.

 

Nie je to obyčajná kniha

Zdá sa, že „potterománia" u nás zatiaľ nemá taký drastický dopad, ako to vidíme v iných krajinách. Ani knihy u nás azda ešte nikto nepálil. Reakcie na Slovensku sú veľmi nejednoznačné, dokonca aj neoficiálne postoje vnútri cirkvi sa rôznia. To všetko iba potvrdzuje, že stojíme pred ťažkou úlohou.

Nemyslím si, že riešením je tieto knihy zakázať (podľa vzoru niektorých kresťanských skupín v USA), lebo to môže mať úplne opačný efekt - poslúži to ako najlepšia reklama. Je potrebné sa s deťmi o ich prežívaniach z takej literatúry rozprávať, viesť ich k rozlišovaniu rozprávkového sveta od reality, v ktorej žijú. Nad niektorými scénami z našich rozprávok a príbehov pre deti naozaj zostáva „rozum stáť", ale sme na to už zvyknutí, takže sa nad čarovaním Arabely, Rumburaka, večerníčkovej Malej čarodejnice alebo Saxany nepýtame na pôvodcu všetkých kúziel, ako sa nezaoberáme ani schopnosťami čarovného telefónneho slúchadla Macha a Šebestovej. Sú to predsa rozprávky, nie? Zatiaľ nikomu neprekážali.

Svet Harryho Pottera je síce plný neskutočných bytostí, úplne iných fyzikálnych zákonov, ale vládnu v ňom ľudské emócie. Tieto príbehy motivujú deti čítať, učia ich rešpektovať tajomstvo a aktivizovať sa v boji proti zlu. Dávajú deťom istotu, že hoci nie je v našich možnostiach zlo definitívne poraziť, oplatí sa však proti nemu bojovať. Autorka do svojho príbehu vkomponovala aj istý etický moment - relatívnu platnosť ľudských zákonov a autorít, čo sa odráža v správaní Harryho Pottera, ktorý jednoducho v zápale svojho boja občas aj mierne rebeluje. To, samozrejme, súčasne nemá ideálny výchovný efekt. O to väčšmi treba pripomenúť nezastupiteľnú úlohu rodičov, učiteľov a katechétov pri interpretácii podobných námetov v knihách.

 

Musíme zaujať jasné stanovisko

Nestáva sa často, že by detská kniha vzbudila taký veľký záujem a odpor súčasne. Kult okolo Harryho Pottera je podporený komerčným tlakom nadnárodných spoločností a s tým súvisiacou mohutnou medializáciou, takže sa nám vlastne nemôže stať, že si ho nevšimneme. Vzhľadom na počiatočný nezáujem vydavateľstiev o túto knihu autorka nemohla predpokladať, že z Harryho Pottera bude detský idol a jedna z najdrahších obchodných značiek. Nielen preto treba odmietnuť aj jednoznačné odsúdenie diela ako dopredu naplánovaného útoku proti kresťanstvu. V snahe zaujať jasné stanovisko k fenoménu Harry Potter však musíme brať vážne, že sa vyskytli prípady, keď sa naozaj zvýšil záujem o mágiu a okultizmus, aj keby autorka takýto zámer absolútne popierala a my by sme boli presvedčení, že je to neškodná literatúra.

Opodstatnenie, dokonca aj potrebu diskusie na túto tému na pôde cirkvi a teologických škôl však vidím najmä v skutočnosti, že príbehmi J. K. Rowlingovej a ostatných autorov fantastickej literatúry sú ich čitatelia aktuálne oslovovaní a veľmi priťahovaní. Celá problematika nás stavia pred otázky funkcie a zámeru fantastickej literatúry, ako aj náboženských skúseností mladých ľudí, ktoré s tým súvisia. V tomto zmysle napríklad môže plniť veľmi kladnú funkciu silný náboženský motív zaznievajúci v príbehu o Harrym Potterovi, ktorý je v boji proti zlu pomerne úspešný, lebo je chránený zvláštnou silou. Tou je láska matky, ktorá zabránila jeho smrti vlastnou obetou - a to je znamenie, na ktoré je každé zlo príliš slabé.

Pokiaľ dnes chceme rozumieť mladým ľuďom, musíme nielen Harryho Pottera povinne čítať, ale najmä skúmať, čo v ňom hľadajú, čo našim dogmám, zvestovaniu evanjelia a životu viery chýba, že aj deti z kresťanských rodín hľadajú náboženské zážitky v tajomnom svete rozprávkových a fantastických príbehov. Základom kresťanského života je predsa úplne iný príbeh, oveľa silnejší a tajomnejší. A tomu nemôže Harry Potter nijako konkurovať.

 

Andrea Hudáková (* 1976) – absolventka Evanjelického teologického seminára v Prahe v odbore teologická a pastoračná práca. Poslucháčka Evanjelickej teologickej fakulty Karlovej univerzity (ETF KU) v Prahe (odbor evanjelická teológia) a pomocná vedecká pracovníčka na Katedre religionistiky ETF KU.