Fenomén invázie siekt sa na celom svete stáva závažným problémom. Kedy si krajiny západnej Európy uvedomili naliehavosť čeliť tejto neprehľadnej scéne mnohých deštruktívnych kultov a čo konkrétne v tejto oblasti robia?

V Európe neustále vznikajú nové a nové náboženské skupiny. V našom storočí sa mnohé z týchto siekt hlásia aj ku kresťanstvu. V 60. rokoch k nám mnohé kulty prišli najmä z Ameriky. Najznámejšie z nich, ktoré sa v tom čase vynorilo, bolo Munovo hnutie, ďalej hnutie Hare Krišna (ISCON), Transcendentálna meditácia a Scientologická cirkev. V Nemecku v evanjelickej cirkvi boli splnomocnenci pre otázky spojené s pôsobením siekt, ktorí tieto kulty pomerne rýchlo spoznali a odhalili. Avšak prívrženci týchto náboženských kultov sa napriek tomu v druhej polovici 60. a začiatkom 70. rokov pokúšali postupne prenikať do cirkevného prostredia, čím vznikal problém nielen na pôde týchto tradičných kresťanských cirkví, ale aj v rodinách veriacich. Zodpovední cirkevní činitelia to riešili tak, že v rôznych častiach Nemecka zakladali, resp. napomáhali vznik rodičovských iniciatív, na ktoré sa dodnes obracajú väčšinou rodičia detí, ktoré uviazli v tej či onej sekte. Približne v roku 1978 sa otázka deštruktívneho pôsobenia siekt po prvý raz nastolila aj v nemeckom parlamente (Bundestagu) a vláda vydala analýzu o tejto situácii. Tak to vlastne všetko začalo...

 

Spomínate si na nejaké závažné kauzy siekt, ktoré musel Bundestag riešiť?

Mnohí rodičia či rodinní príslušníci ľudí postihnutých sektou sa celé roky obracali na petičnú komisiu pre sťažnosti ustanovenú pri Bundestagu. V čase, keď sa na verejnosti začali výraznejšie presadzovať scientológovia, situácia sa vyhrotila. Pribúdalo sťažností, znepokojenie občanov bolo veľké. Komisia napokon skonštatovala, že najlepšie by bolo zriadiť parlamentnú študijnú komisiu a všetky problémy preskúmať, zistiť, aké problémy vlastne existujú, medzi akými skupinami, či majú viac psychologickú, sociologickú, politickú, ekonomickú, právnickú alebo náboženskú povahu.

 

Koľko siekt a kultov aktívne pôsobí v Nemecku a koľko členov či sympatizantov majú?

Podľa mňa je ich asi päťsto, no štátna správa uvádza, že tých naozaj nebezpečných a problematických je 20 až 30. Počet ich členov sa dá ťažko odhadnúť. Napríklad v súčasnosti je Scientologická cirkev predmetom vyšetrovania Komisie ústavnej ochrany, ktorá odhaduje počet scientológov približne na 5 až 6 tisíc. Sami scientológovia však tvrdia, že v Nemecku je ich až 30 tisíc. Otázkou však nie je, koľko členov má tá-ktorá sekta, ale akých má aktívnych členov a aký je jej ekonomický, politický či iný vplyv. Napríklad aj keby scientológov bolo iba spomínaných 5 tisíc, za tých 20 rokov, čo v Nemecku pôsobia, sa na ich kurzoch zúčastnilo možno 250 tisíc ľudí. Podobne je to aj s Transcendentálnou meditáciou. Pokiaľ aktívnych členov je v Nemecku 5 až 10 tisíc, odhaduje sa, že ich kurzy navštívilo približne 50-krát viac ľudí, teda 250 až 500 tisíc.

 

Stále hovoríme o náboženských sektách. Sú však aj sekty politické či ekonomické, tzv. priemyselné. Mohli by ste definovať práve tie uvedené v závere?

Aj v náboženskom prostredí sa sekty delia na sekty kresťanské, hinduistické a pod., podľa svojho pozadia, pôvodu. Ja však používam pojem sekta iba pre kresťanské náboženské skupiny, ostatné nazývam kultmi. Existuje však aj kult, ktorý je zároveň sektou, napr. Božie deti (Rodina lásky, alebo len Rodina - pozn. red.). Tí, ktorí používajú slovo sekta aj na nekresťanské spoločnosti by ho potom mali spájať s prídavným menom: hinduistická, budhistická a pod. Príkladom hinduistickej sekty je napr. hnutie Hare Krišna. V Nemecku existujú tiež sekty, ktoré sú verejnoprávnymi spoločenstvami, ako napr. Svedkovia Jehovovi (aj na Slovensku sú registrovanou náboženskou spoločnosťou - pozn. red.), či čiastočne verejnoprávnymi, ako Munovo hnutie alebo Novoapoštolská cirkev. Na tomto mieste by som chcel spomenúť kritérium, ktoré predovšetkým robí skupinu sektou (kultom). Je to regrutácia. Nie misia, ako u tradičných kresťanských cirkví, ale regrutácia - nábor určitej cieľovej skupiny, napr. študentov.

Okrem náboženských siekt sú aj, ako ste spomenuli, sekty politické či priemyselné. U nás v Nemecku je napríklad známa jedna skupina, ktorá sa nazýva Európska strana robotníkov - patriotov Nemecka, z ktorej sa postupne stal kult. Priemyselnými sektami nazývame tie skupiny, ktoré zámerne prenikajú a angažujú sa v ekonomickej oblasti, aby získali financie a tým aj vplyv, moc. Stále viac rozvíjajú svoju ideológiu, sú akýmisi ideologickými hnutiami.

 

Trh s náboženskými ideami v celej Európe je veľmi bohatý. Paleta od tých najmierumilovnejších kultov až po tie, ktoré sa prejavujú ako vyslovene totalitné či dokonca militantné, je stále pestrejšia. Predávajúcich, ale najmä kupujúcich neubúda, naopak neustále pribúda. Európa je v štádiu, keď sa začína viditeľne duchovne trieštiť. V čom vidíte východisko, aby znova objavila svoje pôvodné kresťanské korene a duchovne sa zjednotila? Je to vôbec možné?

Predtým som aj ja používal pojem náboženský trh. Dnes sa toto prirovnanie snažím nepoužívať, pretože trh je v podstate dobrá vec. Aj vy v bývalých socialistických štátoch už teraz viete, že je dobré, keď existuje voľný trh. Trh má čosi do činenia so slobodou, ale ako som už spomenul, kulty neponúkajú, ale regrutujú. Sú omnoho viac podobné pouličnému agentovi, ktorý stojí pri dverách vášho bytu a neodíde, kým vás nepoistí, alebo vám nepredá nejaký časopis. To však nie je slobodný trh, ale nanútený nákup. A ešte jeden dôvod mám pre to, aby som sa tomuto pojmu vyhýbal. V katolíckej Cirkvi je najdôležitejším podujatím svätá omša. Názov svätá omša je odvodený od toho, že ľudia, ktorí sa na nej zúčastňujú, sú po jej skončení poslaní ponúkať evanjelium ostatným - do najbližšieho okolia i do celého sveta. Oni však ponúkajú, neregrutujú, nenanucujú. Cirkev akoby stála mimo trhu, nie na trhu, ponúka, ale nemá nič na predaj, nepredáva. Pokiaľ ľudia v kultoch sú regrutovaní, akoby boli zatknutí, akoby prišli do väzenia, Cirkev má stále otvorené dvere: ľudia nimi nielen vchádzajú, ale predovšetkým môžu nimi aj slobodne vyjsť von do sveta. A to, čo je vonku, je poväčšine džungľa. Preto radšej namiesto pojmu náboženský trh používam pojem náboženská džungľa. Je aj záhrada, tou je Cirkev, ostatné je džungľa, divočina a púšť. Avšak zároveň chcem dodať, a to by sme ako kresťania mali uznať, že sú aj svetové náboženstvá, kde tiež nemusí byť všetko len na predaj a nútené, preto, podľa mňa, by sme boli neobjektívni, ak by sme ich stotožňovali s kultmi či sektami, aj keď mnohé z nich sa na tieto náboženstvá často odvolávajú, alebo z nich dokonca vychádzajú.

Na záver sa vrátim k podstate vašej otázky. Zjednotenie Európy môže byť jedine zjednotením v rozmanitosti. Osobitosťou Európy je, že hovoríme rozdielnymi jazykmi, varíme rozdielne jedlá a že náš kontinent je veľmi pestrý. Každá krajina prispela k tejto spoločnej kultúre. Ak kresťania zvládnu túto jednotu v rozmanitosti, pravdepodobne zvládnu aj to, že dokážu poskytnúť mladým ľuďom domov. A práve to je také dôležité, pretože regrutácii kultov môžu odolať len tí, ktorí majú duchovný domov. Kto rád prichádza do svojho zboru, kto rád prichádza domov, takéhoto človeka možno ťažko zviesť.

 

Ďakujem za rozhovor.