V tomto starozmluvnom texte prorok Izaiáš zvestuje svojim spoluobčanom, čo Boh zamýšľa konať. Napriek všeobecnému úpadku, ktorý vidí okolo seba, nemá pochybnosti o tom, že sa toto videnie naplní. Preto ich vyzýva: „Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!" Keďže viete, čo Boh bude konať v tomto meste, vy už teraz žite vo svetle jeho istej budúcnosti!

Čo bude Boh konať? Izrael bol obklopený národmi, ktoré stavali svoje svätyne na vrchoch. Preto Izaiáš hovorí, že vrch domu Hospodinovho bude ustanovený za vrch vrchov a pohrnú sa k nemu všetky národy. Všimnime si však, že sa to nestane tak, že národy budú putovať raz na svoje posvätné kopce a niekedy aj na vrch Hospodinov, ale že všetky národy sa pohrnú na vrch k domu Hospodinovmu, pomimo všetkých ostatných pahorkov. Vykročia do Božieho mesta, aby sa s ním stretli. Národy, ktoré poputujú smerom do Jeruzalema, sa tam budú ponáhľať s túžbou učiť sa a rozvíjať v poznaní Boha. Chcú načúvať pravému Božiemu slovu, aby potom podľa neho žili. Ide špecificky o poddanosť Hospodinovi, Bohu Jákobovmu. Ani sa len nespomínajú iní bohovia, iné pravdy a alternatívne náboženstvá a filozofie. Neexistujú totiž rôzne cesty na ten istý vrch. Ľudia z rôznych národov sa rozhodli podriadiť autorite jediného Pána.

Izaiášovo videnie sa však môže uskutočniť len vtedy, ak sa stane to, čo je predpovedané v týchto veršoch: len ak ľudia uznajú jediného Boha, ak sa poddajú jeho slovu a zmieria sa s jeho rozsudkom - iba vtedy sa všetko toto môže naozaj stať. A práve preto my, kresťania, kladieme taký veľký dôraz na život, smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. Veríme totiž, že v živote, ukrižovaní, vzkriesení a vstúpení Ježiša na nebeský trón Boh ustanovil svoj vrch, založil svoje mesto, svoj Nový Jeruzalem, ako Vrchol každého iného vrchu. Ježiš je tým miestom, ku ktorému sa všetky národy pohrnú. Z jeho úst vychádzajú slová, ktorým sa všetci ľudia podriadia. On vynesie rozsudok nad každým náboženstvom, nad každou filozofiou a nad všetkým, čo ľudia vytvoria.