Konferenciu otvoril riaditeľ Centra pre štúdium siekt Mgr. Boris Rakovský. Po spoločnej modlitbe sa ujal slova predseda Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt Ing. Ondrej Garaj, ktorý sa pokúsil odpovedať na to, čo v sebe zahŕňa pojem „religiozita". Zároveň si postavil otázku, či je vôbec možné neutrálne skúmať a porovnávať jednotlivé náboženstvá, o čo sa usiluje pomerne mladý odbor - religionistika. Za deformovanú religiozitu označil „taký typ explicitného alebo implicitného náboženstva, ktoré deformuje hlavné atribúty človeka, teda tie, ktoré ho robia tým, čím je". O. Garaj uviedol niektoré príklady deformity: 1. Náboženstvo, ktoré človeka odľudští a odcudzí ho prirodzeným ľudským túžbam a potrebám; 2. Postupná strata posvätnej dimenzie života vrcholiaca v skepse a cynizme modernej civilizácie vedúca k frustrácii významnej ľudskej potreby - nenaplneniu schopnosti reflektovať Boha; 3. Ľudské náboženstvá, ktoré si ľudia vytvárajú ako alternatívne riešenia. Niektoré z nich sú deštrukčné a tým aj nebezpečné; 4. Nebezpečenstvo totalitárneho myslenia - náboženský extrémizmus; 5. Zmena paradigmy a jej dôsledky pre religióznu otvorenosť; 6. Zážitkovo orientovaná kultúra a 7. Problém implicitného náboženstva: kult prírody, náboženské uctievanie niektorého druhu hudby - všetko to, čo si ľudia postavia na najvyššie miesto namiesto Boha.

O podmienkach registrácie cirkví a náboženských spoločností na Slovensku v rámci konfesijnej legislatívy hovoril JUDr. Ján Juran, riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR. Po ňom vystúpil Ing. Ján Hero, vedúci oddelenia cirkevného a súkromného školstva Ministerstva školstva SR, ktorý prítomných informoval o podmienkach vyučovania náboženstva v školách a o legislatívnom rámci zriaďovania cirkevných škôl. Náboženstvo - jeho obsah a rozsah - ako aj text učebníc určuje príslušná cirkev alebo náboženská spoločnosť, ktorá však musí byť riadne zaregistrovaná na ministerstve kultúry. Hoci J. Hero povedal, že všeobecne možno konštatovať, že v slovenskom školstve v súčasnosti neevidujeme skúsenosti deformovanej religiozity, na záver svojho príspevku sa podrobnejšie zmienil o negatívnej reakcii cirkví, ale i širokej rodičovskej obce na nedávne úsilie zaviesť do nášho školského systému telesné a relaxačné jogové cvičenia prostredníctvom kontroverzného projektu R.A.S.T., ktorého protagonistom bola spoločnosť Joga v dennom živote.

Dopoludňajší blok prvého dňa konferencie uzavrel podnetný referát biskupa J. Fila. Objasnil v ňom, ako dochádza k postupným zmenám v obsahu a prejavoch kresťanskej viery uprostred kresťanských cirkví a národov, pričom zdôraznil, že analýza alternácie - postupných zmien v nazeraní na náboženstvo - pomáha pochopiť narastajúce nebezpečenstvo odpadnutia od viery v trojjediného Boha. „Meniaci sa obsah a prejavy viery v našich cirkvách často v sebe skrýva odpoveď na neskoršiu otvorenosť voči cudzorodým náboženským fenoménom, ako i výrazný záujem o iné náboženské hnutia a nakoniec odcudzenie sa rodnej cirkvi" - povedal J. Filo. Biskup sa zmienil aj o niektorých príčinách tohto javu, ktoré vidí v strate schopnosti stimulovať ľudí pravidelnými formami spoločného duchovného života a disciplinovať svojich členov, ale i v neschopnosti cirkvi ponúknuť celé duchovné bohatstvo evanjelia a života v Kristovi v moci Ducha Svätého, následkom čoho sa vytráca osobný záujem o blížneho a neguje sa funkcia spoločenstva. „V službách Božích a v osobnom živote viery sa vytráca duchovná hĺbka, schopnosť ponoru v modlitbe, vnímania a prijímania tajomstiev Božej lásky a múdrosti. Množstvo slov, racionalistický prístup, nedostatok priestoru pre osobné otázky a meditatívne ticho v chráme znižujú kvalitu viery" - konštatoval. Na záver biskup podotkol, že „je potrebné bez odsudzovania človeka a s láskou k nemu skúmať príčiny, prejavy a možnosti služby ľuďom a kriticky hodnotiť prejavy náboženského vyprázdňovania uprostred kresťanských spoločenstiev a hľadať v nich stopy náboženskej alternácie, ktorá môže viesť k tvorbe známych či neznámych náboženských alternatív."

Po obedňajšej prestávke, ktorá prebehla v srdečnej atmosfére osobných rozhovorov, vystúpil B. Rakovský so svojím špecifickým príspevkom. Pokúsil sa v ňom priblížiť profil spirituality hinduizmu a jeho vplyvu na západnú civilizáciu. Tento synkretický náboženský systém obsahuje mnohé spirituálne a filozofické prúdy, ale i veľmi rozvetvený svet so zástupom božstiev, polobohov a iných mytologických bytostí. Mgr. Rakovský hovoril o tradícii a hlavných nábožensko-filozofických koncepciách tohto východného náboženstva a poukázal na jeho vplyv na západné myslenie a civilizáciu, pričom podotkol, že v súčasnosti sa šíria nielen početné náboženské kulty, ktoré z neho čerpajú, ale jeho spiritualitu a hlavné doktríny do svojho učenia vštepujú i mnohé kresťansko-gnostické kulty. Navyše viaceré vieroučné dogmy hinduizmu (napr. známa teória reinkarnácie či s ňou súvisiaci karmický zákon) ovplyvňujú aj myslenie veriacich pochádzajúcich z tradičných cirkví. A nielen to. Prenikajú do profánnych sfér, kde sa stávajú ideologickou bázou komerčných aktivít najrozličnejších alternatívnych pseudovedeckých zoskupení.

Ako ďalší predniesol svoj referát PhDr. Zdeněk Vojtíšek, hovorca českej Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov a šéfredaktor odborného časopisu Dingir. Objasnil koncepciu, podľa ktorej za sektu možno považovať také spoločenstvo, „ktoré umelo zvyšuje napätie vo vzťahu k vonkajšej spoločnosti a jeho úsilie o radikalizáciu prináša ohrozenie kvality života jeho príslušníkov alebo ich okolia." Na druhej strane však poukázal aj na nesprávne prístupy spoločnosti, ktorá bez racionálneho vyhodnotenia a bez rozdielu nálepkuje všetky netradičné náboženské spoločnosti pejoratívnym prívlastkom „sekta", čím v nich živí výlučnosť prejavujúcu sa v praxi nezriedka extrémnymi prejavmi fanatizmu a antagonizmu.

O tom, že deformovaná religiozita sa môže prejaviť i v našich falošných predstavách o Bohu, podobne ako v autoritatívnom a nadradenom prístupe k ľuďom, neschopnosti nachádzať a prejaviť svoj autentický výraz a pocity a odlíšiť ich od tzv. náboženského klišé, no aj pri rôznych neurotických poruchách, hovorila PhDr. Alena Halamová, psychoterapeutička z Denného sanatória Focus v Prahe. Na druhej strane poukázala na pozitíva viery, najmä kresťanskej, ktorá pramení z Božej lásky k nám. „Tá nám dovoľuje vymaniť sa z nekonečného a zničujúceho kolobehu sebazdokonaľovania a prijať ponuku byť s Bohom takí, akí sme. Zažiť jeho prijatie hneď teraz, bez podmienok a zakúsiť večne odpúšťajúcu lásku" - zdôraznila A. Halamová a následne citovala slová amerického psychoterapeuta Larryho Crabba, ktorý v tejto súvislosti povedal: „Vnútorné potreby človeka, jeho potreba významu a bezpečia, môžu byť skutočne a celkom naplnené iba vo vzťahu so živým Ježišom."

Prvý deň konferencie zakončil MUDr. Prokop Remeš, psychoterapeut Psychiatrickej liečebne v Prahe-Bohniciach. Vo svojom referáte poukázal na tri roviny motivácií, ktoré privádzajú človeka k náboženskej viere: primárnu rovinu tzv. transcendentných motivácií ako výrazu existenciálnej a intelektuálnej citlivosti človeka; sekundárnu rovinu tzv. psychologických motivácií, vypovedajúcich o základných potrebách človeka a špecifikujúcich príklon k celkom určitej forme náboženstva, a napokon terciárnu rovinu tzv. sociologických motivácií, hovoriacich o miere zážitku osamotenosti a stratenosti človeka vo svete, ktoré sú rozhodujúce pre vstup do konkrétnej náboženskej skupiny a konkrétnych medziľudských väzieb. P. Remeš vyjadril názor, že „náboženská viera nielenže formuje človeka a určuje jeho správanie, ale sýti aj potreby, ktoré sú v ňom vopred obsiahnuté. Či už v dôsledku genetických dispozícií alebo neskorších psychologických skúseností. Inak povedané, že človek sa rozhodne pre to náboženstvo (prípadne tú formu ateizmu), ktoré pre seba zažíva ako najhodnotnejšie."

Program druhého konferenčného dňa otvorilo vystúpenie Mgr. Grzegorza Felsa, šéfredaktora poľského časopisu Sekty i fakty (o tomto odbornom časopise sme písali v Rozmere č. 2/2001 - pozn. red.). Hovoril v ňom o odpovedi Katolíckej cirkvi na vzrastajúci fenomén siekt, ktorý sa všeobecne považuje za veľký pastoračný problém, ale i za výzvu pre celý Boží ľud ohlasujúci evanjelium. Vychádzal pritom z dokumentu Sekty alebo nové náboženské hnutia - pastoračná výzva, vydaného vo Vatikáne roku 1986, konkrétne z jeho tretej kapitoly nazvanej Pastoračná výzva a spôsoby prístupu k nej.G. Fels uviedol niektoré príčiny prudkého rozmachu siekt. Jednou z nich je nedostatok autenticity a vierohodnosti ohlasovania a prežívania Kristovej blahozvesti. „Naše farnosti sú povinné stať sa žriedlom a miestom svedectva pre tých, ktorí zažívajú ťažké chvíle alebo hľadajú odpovede na základné životné otázky" - povedal. Dôvodom na zamyslenie sú aj výhrady ľudí, ktorí odišli z cirkvi do siekt, pretože v nej postrádali možnosť hlbokého zážitku Boha. Poukázal aj na skutočnosť náboženskej ignorancie v cirkvi, prejavujúcej sa tým, že veriaci nečítajú Sväté písmo ani inú náboženskú literatúru, čo tiež napomáha šírenie siekt. Zarážajúce je, že niektorým veriacim imponuje znalosť Biblie členov siekt (napr. Svedkov Jehovových), ale nepobáda ich to k vlastnému poznávaniu Božieho slova. Dôležitým krokom k zamedzeniu tohto fenoménu je okrem iného požiadavka, aby vo farnostiach vyvíjali činnosť strediská poradenstva oboznamujúce veriacich s rôznymi náboženstvami a jednotlivými kultmi a takisto, aby boli aj laici viac vťahovaní do rôznych pastoračných aktivít a spolupracovali s duchovenstvom. G. Fels citoval aj podnetné slová Dr. Czesława Podleského: „Najčastejšou korisťou siekt sú ľudia, ktorí pociťujú výrazný nedostatok príslušnosti k spoločenstvu."

Potom sa ujal slova prof. Andrzej Zwoliński, vedúci teologického oddelenia katedry Katolíckej sociálnej náuky na Pápežskej teologickej akadémii v Krakove. V svojom referáte uviedol mnoho príkladov vzájomného prepojenia deštruktívnych kultov a politického života. Poukázal na praktiky a aktivity apokalyptických, ekologických, industriálnych, revolučno-teroristických, nacionalistických a iných náboženských siekt, ktoré v rôznych krajinách smerujú k dosiahnutiu moci a výraznejšiemu spoločenskému presadeniu. Zmienil sa aj o tzv. apolitických sektách, ktorých nepolitickosť vo svojej podstate je často protispoločenská a ako taká už obsahuje politickú hodnotu. „Niekedy je len veľmi ťažké odlíšiť apolitickú sektu od skupiny, ktorá je v opozícii voči aktuálnej vláde, politickému systému či riadiacej strane" - konštatoval A. Zwoliński. Ďalej uviedol príklad, ako môže opozičnosť sekty prerásť do konkrétnej ideológie. Sú známe sekty s výrazným antikomunistickým či antikapitalistickým postojom. K tým prvým patrí napríklad Munova sekta, ktorá hlása, že najväčšou prekážkou vybudovania Božieho kráľovstva na Zemi je komunizmus.

Jednou z foriem, ako presadiť svoje politické ciele, je aj udržiavanie kontaktov predstaviteľov siekt so známymi politikmi. Okrem rev. Muna sú tým známi Shoko Asahara, Šrí Činmoj, Mahariši Maheš Jogi a mnohí ďalší. Vďaka týmto kontaktom členovia siekt nezriedka prenikajú do rôznych politických grémií a výborov, kde vykonávajú rôzne politické funkcie. Sekty sa usilujú nadviazať kontakty s významnými medzinárodnými organizáciami, lebo im to umožňuje oficiálne vystúpiť na dôležitých stretnutiach s významnými politikmi a osobnosťami kultúry či vedy a získať verejnú prestíž a spoločenské uznanie. Pre politika sa sekta zas môže stať nástrojom na realizáciu politických ambícií a cieľov. A. Zwoliński ako príklad uviedol Munovu sektu, ktorá roku 1974 rozpútala kampaň s názvom Boh miluje Richarda Nixona, a to práve v čase, keď vypukla aféra Watergate. Taktiež sa hovorí, že Žirinovskij za svoj úspech vo voľbách do ruskej dumy v istej miere vďačí I. Kašpirovskému, známemu psychotronikovi, pôsobiacemu na masy prostredníctvom televíznej obrazovky.

Po krátkej prestávke hovoril o situácii v Moldavsku mladý moldavský novinár, študent žurnalistiky na medzinárodnej univerzite Academia Istropolitana v Svätom Jure Nikolaj Čiokan, ktorý priblížil nám pomerne málo známu duchovnú scénu svojej krajiny. Okrem registrovaných etablovaných cirkví spomenul aj pôsobenie neregistrovaných náboženských zoskupení. Zaujala ma informácia, že v tejto prevažne pravoslávnej krajine je zaregistrované aj také náboženské spoločenstvo ako Hare Krišna hnutie - ISKCON, ktoré sa na liberálnom Západe vníma značne kontroverzne.

O tom, že aj na Slovensku sú aktívne niektoré sekty, najmä ak ide o ich spoločenskú prezentáciu a uznanie, informovala Mgr. Ivana Škodová z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Banskej Bystrici. Účastníkov konferencie podrobne oboznámila s priebehom kauzy zasvätenia Banskej Bystrice „poslovi mieru" Šrí Činmojovi, ktoré - ako uvádza nápis na tabuli umiestenej na betónovom ihlane v centre tejto stredolovenskej metropoly - sa udialo 7. 5. 1997 „pri príležitosti Sri Chinmoy Oneness-Home - Behu mieru '97". Banská Bystrica nie je na Slovensku jediným miestom zasväteným tomuto duchovnému vodcovi a známemu exibicionistovi. I. Škodová je presvedčená, že aj kompetentných z iných miest bude úspešné vyriešenie tejto bystrickej kauzy (podrobnejšie sa o nej dočítate na 7. a 8. strane - pozn. red.) pozitívne inšpirovať a „pomôže im pri hľadaní spôsobu, ako presadiť pravdu, ako odolať psychickej manipulácii a ako dosiahnuť zmenu, aby zvíťazil zdravý rozum".

Popoludní predniesol zástupca riaditeľa Gdanského informačného centra Grzegorz Daroszewski referát o sektách a nových náboženských hnutiach. Fenomén novej religiozity hodnotil z pohľadu skúseností ich poradenského centra, s ktorého činnosťou prítomných bližšie oboznámila Renata Teteryczová. G. Daroszewski okrem iných zaujímavých úvah týkajúcich sa rozmachu siekt v období krízy kultúry a ochrany pred ich deštruktívnym pôsobením podal jednu z viacerých možných typológií, keď nové náboženské zoskupenia rozdelil do troch kategórií: 1. odvrhujúce svet; 2. akceptujúce svet a 3. prispôsobujúce sa svetu.

Do prvej skupiny zaradil tie kulty, ktorým sa materiálny a verejný svet javí ako skazený, neduchovný a odpudzujúci. Preferujú život v komunitách izolovaných od sveta. Ako príklad uviedol hnutie Hare Krišna a Deti Božie (Rodina lásky). Ako podotkol, výskumy ukázali, že do takýchto siekt vstupujú predovšetkým mladí ľudia pochádzajúci zo strednej vrstvy. Napríklad podľa určitej štatistiky má v Hare Krišna hnutí v USA až 85 % členov menej ako 26 a iba 3 % má viac ako 30 rokov. Adepti siekt druhého typu sú zväčša ľudia stredného veku, zámožnejší ako v predchádzajúcom prípade, často s vysokoškolským vzdelaním a nemalými ambíciami. Ponúka sa im sebarealizácia, zdokonalenie, dosiahnutie hojnosti. Cieľom týchto skupín nie je iba svetový úspech ich členov; sľubujú omnoho viac - osobnú integráciu, pocit dôležitosti a zmyslu, duchovný rast a uvoľnenie doposiaľ netušených možností prebývajúcich v človeku. Tretiu skupinu tvoria prevažne tradične orientované náboženské skupiny, ktoré však na rozdiel od etablovaných veľkých cirkví väčšmi zdôrazňujú význam jednotlivca - jeho vnútorného života a osobnej skúsenosti a zážitku božskosti - avšak mohli by sme konštatovať, že na úkor spoločenského poriadku. Možno povedať, že vznikajú z protestu proti oslabeniu ducha a životnosti materského náboženstva a v ňom dominujúcich štruktúr. Obľúbili si najmä biblický citát: „Duch veje, kam chce", ku ktorému často radi dodávajú, že sa neobmedzuje iba na oficiálnych predstaviteľov cirkví.

Ďalší v programe vystúpil doc. ThDr. Peter Gažík, vedúci katedry filozofie a religionistiky na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Vo svojom príspevku sa prihováral za pozitívny dialóg s východnými náboženstvami, „ktorý sa dnes javí ako nevyhnutný dôsledok súčasnej kultúrnej globalizácie". Zdôraznil, v čom spočívajú klady a zápory súčasného prístupu k nim, avšak zároveň vyjadril neskôr v pléne diskutovaný názor, že medzi svetovými náboženstvami, ako je napríklad hinduizmus či budhizmus a medzi ich početnými odnožami a kultmi, ktoré z nich vychádzajú, je priepastný rozdiel. Legitímny dialóg je podľa P. Gažíka možný len s historicky autentickými náboženstvami a nie so sektami, ktoré stavajú na svojej výlučnosti a vystupujú autoritatívne a deštruktívne.

Ako posledný predniesol svoj referát RNDr. Igor Kapišinský, CSc., vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV v Bratislave. Poukázal na pomerne rozšírený jav, „keď sa pseudoveda tvári ako veda, mysliac si, že na to stačí, ak si od nej prepožičia terminológiu". Tento trend je zreteľne badateľný aj v literatúre, ktorá pre čitateľa-laika pôsobí často dojmom seriózneho diela. I. Kapišinský to názorne dokumentoval na niektorých príkladoch: na diele E. von Dänikena, v ktorom tento populárny spisovateľ predkladá rozličné pavedecké „kozmoteórie" o minulých návštevách mimozemšťanov na našej Zemi. Na mušku si vzal aj prednedávnom publikovanú „objavnú" a „vedecky zdôvodniteľnú" angelológiu dejín, ktorá vyšla knižne pod názvom Angelológia dejín - Paralelné a periodické javy v dejinách. Jej autorom je RNDr. Emil Páleš, vydavateľ časopisu Sophia. Nakoniec upozornil aj na pôsobenie akademika prof. Alberta Ignatenka, ktorý údajne „chce urobiť niektorý zo svojich divov - napríklad ovplyvniť počasie aj na 10 dní, urýchliť jadrové reakcie silou vôle aj na vzdialenosť 3,5 km, zrušiť starnutie, vyliečiť AIDS, rakovinu a podobne. Stačí si prečítať jeho knihu Škola života a uvidíte, že všetko úsilie vedy a ľudstva je úplne zbytočné, všetko sa totiž už vyriešilo" - dodal na záver I. Kapišinský.

Neostáva mi už veľa priestoru a tak len dodám, že všetky uvedené a podľa môjho názoru v mnohom podnetné referáty budú uverejnené na našej internetovej stránke www.sekty.sk. Niektoré z nich si môžete prečítať už aj v tomto, prípadne v budúcom čísle nášho časopisu.