Je potešiteľné, že na slovenskom knižnom trhu, chudobnom na pôvodnú literatúru s odbornou psychologickou tematikou, sa nedávno objavil nový titul Michala Stríženca, zakladateľa psychológie náboženstva na Slovensku. Po knihách Psychológia náboženstva a Aktuálne problémy psychológie náboženstva ide o jeho tretiu monografiu na túto tému.
Publikácia má štrnásť kapitol a prehľad použitej literatúry. Na začiatku autor vymedzuje predmet psychológie náboženstva, pričom ho definuje ako „vednú disciplínu v rámci aplikovaných psychologických vied skúmajúcu psychologické zákonitosti náboženského správania a prežívania, náboženských postojov a hodnôt ľudí, ktorí veria v existenciu a vplyvy božstva alebo iných nadprirodzených síl." Ide tu o nestrannú analýzu náboženských javov ako objektov pozorovania, v čom sa líši od náboženskej psychológie predstavujúcej psychologický prístup z pohľadu určitej náboženskej koncepcie.
V ďalších kapitolách sa autor venuje súčasným trendom vývoja tejto disciplíny a metodologickým otázkam. Za základné pojmy psychológie náboženstva považuje náboženstvo, vieru, religiozitu, spiritualitu, vedomie, ortodoxnosť a fundamentalizmus. Dozvedáme sa o vývine religiozity, jej dimenziách, ako i o vzťahu religiozity k náboženstvu. V kapitole venovanej náboženskému zážitku autor upozorňuje nielen na potrebu skúmania siekt, ale najmä fenoménu nových laických duchovných hnutí (Fokoláre, Communione e liberazione a pod.), ktoré pôsobia v Katolíckej cirkvi.
Rád by som upozornil na časť knihy venujúcej sa téme glosolálie (hovorenie jazykmi), kde autor prezentuje i zaujímavé výsledky svojich výskumov. Publikácia sa zaoberá i vzťahom medzi osobnostnými charakteristikami a religiozitou. Podrobne analyzuje a výsledkami z empirických výskumov dopĺňa najmä problematiku hodnotovej orientácie a konverzie. Zaujímavý je aj vzťah medzi náboženstvom a zdravím a s tým úzko súvisiacim zvládaním záťažových situácií. Osobitne si všíma fenomén náboženských siekt a kultov. Od ich definície a klasifikácie prechádza k opisu ich nepriaznivých dôsledkov na osobnosť indivídua. Na záver uvádza organizácie venujúce sa tejto problematike.
Práve kvôli širokému záberu témy v kontraste s nedostatkom miesta sa autor nevyhol niektorým nepresnostiam. Avšak celkovo môžeme povedať, že publikácia vo svojej prehľadnosti a ucelenosti spĺňa zámer informovať o novej psychologickej disciplíne - psychológii náboženstva, ktorá sa vo freudovskom a behaviorálnom prostredí nepresadzovala ľahko, avšak dnes už má svoju sekciu i v rámci Americkej psychologickej asociácie.
Na lepšiu orientáciu v spleti rôznych definícií, koncepcií a klasifikácií autor obohatil titul o množstvo výskumov, ktoré dostatočne ilustrujú tému a robia titul čítanejším. Monografiu by som odporučil študentom psychológie, psychológom, teológom, religionistom, lekárom, ako aj všetkým, ktorých zaujímajú vzťahy medzi psychológiou a náboženstvom.