Kontroverzný chasidský rabi Nachman z Braslavi (1772 – 1810) raz rozprával kuriózny príbeh, ktorým možno poodhalil niečo z najvnútornejších motívov svojho učenia: „Bola raz jedna krajina, ktorá zahŕňala všetky krajiny sveta; a v tej krajine bolo mesto, predstavujúce všetky mestá tej krajiny; a v tom meste bola ulica, ktorá v sebe spájala všetky ulice toho mesta; a v tej ulici bol dom, ktorý v sebe skrýval všetky domy tej ulice; a v tom dome bola izba a v tej izbe bol človek a tento človek zosobňoval všetkých ľudí všetkých krajín; a ten človek sa smial, smial a nikdy sa nikto nesmial tak ako on." Vždy, keď si na tento príbeh spomeniem, vybaví sa mi zároveň úplne iný náboženský vodca. Je z inej krajiny, žil v inom čase a pochádzal aj z úplne inej náboženskej tradície. Napriek tomu sa mi vidí, že by to mohol byť práve Bhagwan Šrí Rajneesh, zvaný Osho, ktorý by mohol tento príbeh rozprávať. A možno by ho mohol rozprávať priamo o sebe.

Korene a legendy

Čím viac sa zaoberám životom a učením tohto indického guru, tým viac sa mi vidí, že celá jeho neuveriteľná životná cesta bola preňho v podstate recesiou, na ktorej sa úprimne zabával v izbe svojho súkromného bytu na účet tisícok bezhranične mu oddaných nasledovníkov. Azda to mohla byť aj v istom zmysle reakcia na jeho džinistický pôvod, teda na najprísnejšiu a najasketickejšiu hinduistickú sektu. Sám Osho neskôr spomína, ako bol v mladosti naučený nielen nejesť mäso, ale ani nič červené, teda ani paradajky, mrkvu atď., pretože svojou farbou pripomínali mäso. Inokedy napr. rozpráva o tom, že si nedokázal predstaviť, že by čokoľvek zjedol po západe slnka, pretože podľa džinistickej tradície by tým riskoval, že by prehltol niečo živé. Taká výchova isto musela nejakým spôsobom ovplyvniť jeho duchovný vývoj, teda aj toto obdobie stojí za povšimnutie. Neskôr boli jeho detstvo a mladosť opradené historkami a mýtmi, ktoré mu mali dodať obraz prípravy na poslanie vyvoleného guru. A pretože sme v Indii, tak tento príbeh siaha ešte pred Rajneeshovo narodenie.

Rozpráva o tom, že Rajneesh už na tejto zemi raz žil, a to v trinástom storočí ako slávny náboženský učiteľ. Bol už vraj tak blízko splynutia s nekonečnom, že mu stačilo, aby sa dvadsaťjeden dní postil a mohol sa vymaniť z kruhu prevteľovania. Miloval však svojich žiakov a tak svoj pôst o tri dni skrátil, aby sa mohol ešte raz prevteliť na túto zem. Nedokončené tri dni vraj potom nahradil už ako Bhagwan Rajneesh v troch sedemročných cykloch, počítaných od jeho narodenia v roku 1931. Podľa tejto schémy sa potom vraj po uplynutí dvadsaťjeden rokov stal osvieteným učiteľom a začal svoju konečnú misiu. V skutočnosti však pôsobil až do roku 1967 ako vysokoškolský učiteľ a o svojom osvietení v roku 1953 začal hovoriť až v roku 1971, keď po istom období potulného kazateľstva založil svoju prvú náboženskú komunitu. Tá sa z počiatočnej hŕstky vyznávačov, ktorí prišli zo západných krajín, rozrástla do roku 1980 na 1500 stálych obyvateľov a stala sa zároveň výnosným podnikom. Táto nezvyčajná náboženská komunita totiž priťahovala stále viac nadšených obdivovateľov z krajín Západu, ktorí boli ochotní zaplatiť čokoľvek za najrozličnejšie meditácie a terapie. Tie vymýšľal sám Bhagwan vo svojej bujnej fantázii a odporúčal ich svojim vyznávačom, ale sám ich samozrejme nikdy nepraktizoval. A tak mladí odchovanci západnej kultúry menili svoj štýl života, nosili iba farby vychádzajúceho slnka, uvoľňovali sa v terapeutických skupinách, kde bolo všetko dovolené - kričať, biť sa, znásilňovať - štekali, skákali, smiali sa, a to všetko pod láskavým úsmevom obdivovaného guru. Ten ostával nedostupný a som presvedčený, že pri pozorovaní, ako jeho oddaní plnia tie najnezmyselnejšie rozkazy, ako upadajú po jeho dotyku do tranzu, ako pred ním vo vytržení tancujú nahí, tak sa v duchu dobre zabával. Takisto je známe, že v roku 1981, keď sa zaviazal sľubom mlčanlivosti a stal sa tak pre svojich vyznávačov ešte božskejšou postavou, ktorá od tejto chvíle vždy len pomaly vplávala v dlhej róbe na pódium a namiesto zvyčajného príhovoru sa sála nabitá až dvadsiatimi tisícami oddaných iba dívala na mlčiaceho guru, tak práve v tomto období tento nadpozemský svätec svoj zostávajúci voľný čas trávil v súkromí sledovaním grotesiek na videu.

Odchod do Oregonu

V tom istom roku sa aj Rajneesh rozhodol, že presťahuje svoju komunitu do Spojených štátov. Uvádzajú sa rôzne dôvody pre tento zásadný krok. Jedným z hlavných rozhodne bolo napätie, ktoré vzniklo medzi Bhagwanovou extravagantnou komunitou a indickou puritánskou spoločnosťou. Pre indické pomery bolo neprijateľné, že členovia komunity žili v absolútnej sexuálnej slobode, kde výmena partnerov a promiskuita bola považovaná za znak oslobodenia od zošnurovania nezdravou kultúrou. Bhagwanovi oddaní potom boli vyzývaní, aby podstúpili sterilizáciu a ďalšie chirurgické zákroky, aby sa život v komunite nenarušoval rodením detí. Aj tento príkaz Bhagwanovi vyznávači poslušne poslúchali.

Kuriózne je, že Bhagwan, ktorý aj napriek svojmu rozchodu s džinizmom zostával prísnym vegetariánom a zásadným odporcom zabíjania čohokoľvek živého, v prípadoch, keď napriek opatreniam došlo k tehotenstvu sa nerozpakoval odporúčať interrupciu. Samozrejme takáto komunita nemohla obstáť v indickom prostredí. To pochopil aj známy provokatér Bhagwan. Naivne sa však domnieval, že v Spojených štátoch nájde väčšie pochopenie. Možno vychádzal zo všeobecne rozšíreného mýtu, že Spojené štáty sú liberálnou krajinou a zabudol, že sú jednou z najpuritánskejších a najprudérnejších krajín na svete. Zvlášť, keď si vybral za nové miesto pre svoju komunitu štát Oregon.

Ale aj tak zostáva budovanie oregonskej komunity jednou z najpozoruhodnejších udalostí v dejinách náboženských organizácií. Tu sa totiž Bhagwanovým vyznávačom podarilo niečo, čo by mu každý iný náboženský vodca mohol závidieť. Oddaní tu pre Bhagwana vybudovali celé mesto. Na čele tohto projektu stála jeho osobná sekretárka Ma Anand Sheela, ktorú ako pätnásťročnú dievčinku priviedol jej otec k Bhagwanovi a od prvého okamihu sa stala jeho bezhraničnou obdivovateľkou, ochotnou pre neho urobiť čokoľvek.

To, ako budovala pre neho nové mesto, nazvané na jeho počesť Rajneeshpuram, bolo len dôkazom jej lásky k nemu. Svoju horlivosť a nadšenie potom dokázala preniesť aj na ďalších oddaných. Tí tu za byt a skromnú stravu pracovali v neuveriteľných podmienkach, bez nároku na odpočinok. Niektorí hovoria, že v najvypätejších časoch pracovali každý deň od deviatej hodiny dopoludnia do piatej hodiny nasledujúceho rána. Teda dvadsať hodín, len s niekoľkými malými prestávkami na kávu. Je pozoruhodné, čo dokáže náboženské nadšenie. Nuž, takto sa Sheele podarilo vybudovať celé fungujúce mesto, vrátane priehrady, elektrárne, hasičského zboru, polície, hotelov, kasína, letiska aj vlastnej leteckej spoločnosti. Svojou rozlohou oblasť, ktorú vlastnila Bhagwanova komunita, trikrát presahovala rozlohu San Francisca.

Spory a zánik oregonskej komunity

Problémom sa však onedlho stala expanzívnosť komunity a Bhagwanov provokatívny spôsob života. No typické je, že čím viac od svojich vyznávačov žiadal, tým oddanejší mu boli, a čím viac od nich chcel, tým ochotnejšie mu to dávali a viac ho obdivovali. O čo nehoráznejšie ich vykorisťoval, o to božskejšou postavou pre nich bol. A tak sa tento „božský učiteľ" venoval popri svojich groteskách aj ďalším celkom pozemským záľubám. Predovšetkým podliehal záchvatom najrôznejšieho zberateľstva. Jeden čas to boli manžetové gombíky - samozrejme nie obyčajné, ale zlaté a s drahými kameňmi. Potom zas zbieral zlaté perá. Aj jeho náramkové hodinky boli neobyčajné - zaplatil za ne 1 500 000 dolárov. Každá zbierka ho však po nejakom čase prestala baviť. Podobne aj svoje rúcha, každé za desiatky tisíc dolárov, nosil vždy iba jeden deň a potom ich navždy zavesil na vešiak do skladu. Podobnú predstavu mal aj pri vytváraní svojej zbierky luxusných strieborných Rolce Roysov. Jeho cieľom bolo mať ich 365, aby nemusel jazdiť tým istým autom dvakrát za rok. Jeho zbierka však skončila pri čísle 93.

Dôvodom bolo to, že sa oregonská komunita rozpadla. Aj v Spojených štátoch totiž táto niekoľkotisícová skupina ľudí žijúcich voľnou láskou musela provokovať.

Konzervatívni farmári Oregonu sa nemohli pozerať na to, ako tu rastie nejaké nové mesto oranžovo oblečených ľudí. Provokoval ich aj mlčiaci guru, rozvážajúci sa po ich kraji vo svojich limuzínach. Keď potom Sheela vybudovala vlastnú malú armádu, vyzbrojenú izraelskými zbraňami a cvičenú vojenskými poradcami z Izraela, Švajčiarska a Juhoafrickej republiky, nemohol celý projekt zostať nepovšimnutý ani najvyššími orgánmi Spojených štátov. Tým skôr, že si títo čudní ľudia robili stále väčšie nároky. Vzniklo dokonca podozrenie, že sa títo zvláštni ľudia rozhodli, že popri svojom meste ovládnu aj celý tamojší kraj. A keď Sheela začala realizovať ďalší zo svojich projektov, pri ktorom pozbierala po celých Spojených štátoch tisíce bezdomovcov, ktorých pozvážala autobusmi do Rajneeshpuramu, bola vzápätí obvinená, že sem boli privezení, aby v komunálnych voľbách podporili kandidátov tejto náboženskej skupiny. Týmto spôsobom sproblematizované voľby boli teda úradne zrušené a tak vraj bolo treba vymyslieť iný plán. Ten podľa ďalšieho obvinenia spočíval v pokuse otráviť pôvodných obyvateľov vložením jedu do vodných zdrojov. Keď aj tento plán sklamal, začali podľa obžaloby Bhagwanovi vyznávači vkladať baktérie salmonelózy do šalátov v reštauráciách a podarilo sa im tak nakaziť vyše 700 obyvateľov, ktorí potom skutočne nemohli prísť voliť.

Avšak nielen týmito vonkajšími konfliktmi eskalovalo napätie v Rajneeshpurame. Najhlbšou príčinou konca komunity bol asi spor, ktorý vznikol medzi Bhagwanom a tou, ktorá toto všetko vybudovala, jeho osobnou sekretárkou, Ma Anand Sheelou. Na jednej strane bolo jej povinnosťou zabezpečovať aspoň najzákladnejšie životné potreby tisícom pracovných síl budujúcim mesto a na druhej strane na ňu kládol Bhagwan stále väčšie finančné požiadavky, ako napr. zaobstarať do dvoch týždňov tri nové Rolce Roysy. Nakoniec teda medzi nimi došlo k hlbokej roztržke, po ktorej Bhagwan obvinil Sheelu z najrôznejších zločinov, ale zároveň aj on bol obvinený z mnohých trestných činov. Obidvaja sa tiež pokúsili opustiť Spojené štáty, ale boli zatknutí, Bhagwan po krátkom čase vyhostený a Sheela odsúdená na niekoľko rokov do väzenia.

Tak skončilo najslávnejšie a najzaujímavejšie obdobie tohto hnutia. Bhagwanov návrat do Indie a obnovenie komunity v meste Puna je už len epilógom príbehu jedného guru, ktorý akoby testoval, kam až je možné napínať trpezlivosť a oddanosť západných dôverčivcov. Príbehu guru, ktorý si vo svojich prejavoch vedome protirečil a jeho vyznávači žasli, aké sú to nepochopiteľne hlboké výroky. Príbehu guru, ktorý svoje transcendentálne prednášky špikoval tými najvulgárnejšími krčmovými vtipmi a jeho oddaní boli vo vytržení, ako sa zo svojej božskosti dokáže skloniť k tým obyčajným. Bol to už len epilóg príbehu človeka, ktorý, keď skončila komunita v Oregone, sa v slabej chvíľke zveril svojmu osobnému strážcovi, že je šťastný, že už nebude musieť hrať svätého guru. Zároveň je to aj príbeh muža, ktorý sa musel nesmierne zabávať, keď videl, koľko toho znesie ľudská hlúposť. A to sa ani nedožil toho, ako sú v našich postkomunistických krajinách kníhkupectvá zaplavené prekladmi jeho dvadsať rokov starých kníh, ktoré už dnes ani na Západe nikto nečíta...

Učenie Bhagwana Rajneesha

Keď chceme uvažovať o učení Bhagwana Rajneesha, musíme sa najskôr vyvarovať pokušeniu vypozorovať z jeho príhovorov - Bhagwan nikdy nič nenapísal - nejaký systém. Nemali by sme sa snažiť vniesť poriadok do niečoho, čo je úmyselne iba kolážou výrokov, názorov a provokácií. Nejde však dokonca len o rad  neschematizovaných bonmotov, ale o výroky, ktoré si často vzájomne odporujú a často sa i z hľadiska logiky navzájom vylučujú. Tak ako napokon sám Bhagwan Rajneesh raz povedal: „Nemôžete povedať, či mám pravdu alebo nie. Nanajvýš môžete povedať, že som zmätený. (...) Ale to je presne to, o čo mi ide - úplne vás popliesť. (...) Ľudia chodia od jedného Majstra k druhému. Vy však nemusíte chodiť nikam inam, pretože ja v sebe zahŕňam všetkých Majstrov. (...) Neustále totiž sám sebe protirečím... a tak nemusíte chodiť nikde inde." (Príhovor v Pune, 22. júna 1976, vydaný Sannyas 1/1977, str. 44)

V tomto výroku je možno obsiahnuté viac, ako sám Bhagwan azda chcel prezradiť. Zdá sa totiž, že z umelo vytvoreného nábožensko-filozofického zmätku prirodzene vyplýva túžba vyznávačov nájsť aspoň nejaký pevný záchytný bod. A tým sa stáva práve osoba, ktorá svojim poslucháčom systematicky rozbíjala ich materiálny a duchovný svet. Touto postavou, ktorá sa v zmätku hodnôt, názorov a predstáv stávala jediným pevným záchytným bodom, bol sám guru Bhagwan Rajneesh. Toho jeho vyznávači vidia ako niekoho, kto stojí nad všetkými, ním samým rozmetanými kategóriami. Na neho je teda treba sa naviazať, u neho je treba hľadať pomoc a čerpať z neho silu. Preto musí byť Bhagwan svojim vyznávačom stále nablízku, tak, ako je to aj vyjadrené tzv. malou. Ide o prívesok s fotografiou Bhagwana Rajneesha, ktorý dostane každý z jeho vyznávačov pri svojom zasvätení a nosí ho neustále na krku. Kedykoľvek sa na malu Bhagwanov vyznávač pozrie, verí, že je Bhagwan pri ňom. Takáto závislosť sa potom dá využiť na vlastný prospech a Bhagwan sa to nerozpakoval robiť; či už išlo o nemalé finančné čiastky, získavané aj vyhrážaním, že odíde zo svojho tela, keď od svojich oddaných nedostane požadovanú sumu, alebo o bezplatnú prácu vyznávačov, budujúcich jeho komunity, či o uspokojovanie jeho chúťok a žiadostí. Od svojich vyznávačov tak mohol dostať čokoľvek a ešte boli šťastní, že mohli niečo urobiť pre svojho guru. Či išlo o dary do jeho zbierok alebo o ženy, od ktorých žiadal orálny sex pod zámienkou, že im tak odovzdá svoju energiu.

Otázkou však ostáva, či pri tom všetkom išlo o vopred premyslený ťah, alebo sa táto situácia samovoľne vyvinula na základe Bhagwanovej vrodenej nedisciplinovanosti, lenivosti a nechuti sa nejakému poriadku podriaďovať a nejaký systém vytvárať. Rozhodne sa však zdá, že Bhagwan bol konzistentný v tých oblastiach, alebo lepšie povedané nespochybňoval iba tie názory, ktoré sú natoľko kultúrne zakorenené v indickej spoločnosti, z ktorej vyšiel, že už vlastne nie sú ani považované za náboženské učenie. A tak Bhagwan považoval za celkom samozrejmú vieru v reinkarnáciu a pokiaľ viem, tak ju nikdy ani slovom nespochybnil. Teda v tomto bode vlastne nebol v svojej inkonzistencii konzistentný. Podobne zostával až do svojej smrti vegetariánom a svojich nasledovníkov učil dôslednému vegetariánstvu. Aj v tomto bode nedokázal zjavne prekonať korene, z ktorých vyšiel, aj keď sa tak dôsledne snažil provokovať vo všetkých ostatných oblastiach života a všetky formy a normy života spochybniť - až po rodinné a partnerské vzťahy, rodičovské city a základné úlohy muža a ženy v ľudskej spoločnosti.

Zdá sa teda, že okrem niekoľkých kultúrne podmienených doktrín nie je možné v učení Bhagwana Rajneesha nájsť nejakú konzistenciu a vypozorovať schému a systém jeho učenia. Veď aj v takých elementárnych otázkach, ako je existencia či neexistencia Boha sa Bhagwan stavia raz na jednu raz na druhú stranu. Najpoučnejšia a ilustratívna pre každého, kto sa zaujíma o tzv. nové náboženské smery teda ostáva skutočnosť, že napriek tomu všetkému, a možno práve preto, môže takýto antisystém prosperovať, ak má na svojom vrchu charizmatickú osobnosť, ktorá sa stáva stredobodom pre svojich na neho iracionálne naviazaných vyznávačov.