Po roku 1989 sa aj na Slovensku začínajú presadzovať mnohé pseudonáboženské spoločenstvá prezentujúce sa ako alternatíva k tradičným cirkvám. Hoci sme podobný vývoj mohli očakávať, cirkvi na takúto inváziu duchovných náuk akiste nie sú pripravené. Alebo je to inak?

Určite nie sme pripravení predovšetkým na posúdenie mnohých nových fenoménov vynárajúcich sa na duchovnom obzore. Nevieme dosť o pozadí otvorených a skrytých motívov a plánov týchto skupín. Do značnej miery ostávajú tajomstvom aj preto, lebo vo svojej podstate nie sú vykryštalizované a ujasnené. Nepoznáme dobre ani ich dôsledky na psychiku alebo spoločenské vzťahy. To si vyžaduje skúmanie odborníkov, akí sú zoskupení v Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt, a prezentáciu ich najdôležitejších výsledkov, napríklad prostredníctvom časopisu Rozmer.

Nie sme však pripravení ani na spôsob infiltrácie do rodín a spoločnosti týchto zoskupení, pri ktorých - na rozdiel od kresťanských cirkví pôsobiacich verejne a s transparentným programom - nie sú vždy známe nástroje psychologického pôsobenia a formy zaväzovania svojich členov. Z diaľky to všetko pripomína skôr konšpiratívne pôsobenie „tajných služieb".

Zvláštne v našej novej situácii je však aj to, že pre mnohých tradičných kresťanov, vychovaných v cirkvách, v ktorých sa spiritualita nemohla rozvinúť (aj pre administratívny tlak a kontrolu minulých desaťročí) do potrebnej hĺbky a šírky, je dnes ťažké odlíšiť pravé a užitočné nástroje oživenia a obnovy viery jednotlivcov a cirkvi v moci Ducha Svätého od nepravých pseudonáboženských praktík.

Aké dôvody podľa Vás zapríčiňujú súčasnú duchovnú roztrieštenosť našej spoločnosti? Zrejme to nebude naše špecifikum, veď podobný deštruktívny proces prebieha najmä v západnej Európe a USA už takmer od polovice 20. storočia.

Mnohé súvisí s nedostatkom skúseností s demokratickou komunikáciou, praktizovanou toleranciou k ľuďom iných názorov a schopnosťou spolupracovať pre spoločné dobro aj ponad formálne delidlá medzi ľuďmi (politický názor, konfesionálna príslušnosť, národnosť a pod.). Určite nám chýba aj schopnosť uznať úsilie druhých a naša podpora ich úloh. Často pozorujem tiež akúsi základnú neúctu k spoločným cieľom a k tým, čo sa ich v našom spoločnom mene usilujú plniť. Namiesto toho vidno široko založenú tendenciu ku spochybňovaniu práce druhých, nerešpektovanie demokratických spoločných rozhodnutí. Badať to v spoločnosti, ale často, žiaľ, aj v cirkvi. Vidím za tým nedostatok úcty voči tomu, čo Boh koná cez spoločenstvo v cirkvi a nadraďovanie vlastného vnímania nad spoločné. (Žeby to bolo akousi podvedomou reakciou na vnucovaný kolektivizmus minulej éry? Zdá sa mi, že často je to tak.) Budeme sa musieť vedome učiť, a ja verím, že kresťanské cirkvi to napomôžu, keď budú odolávať individualizmu a sebectvu, pochopia hodnotu života v usporiadanej, na participácii založenej spoločnosti, v ktorej ide o dosiahnutie spoločných dobrých cieľov a o rozvoj schopností všetkých, a nie o presadenie sa silných jednotlivcov nad druhými, ako to dnes mnohí vnímajú.

Naša planéta aj vďaka globalizácii a relativizácii myšlienok a hodnôt sa akoby postupne „scvrkávala". Nielen sekty samy, ale i mnohé jednotlivé teórie a idey, ktoré sú v rozpore s biblickým učením, prenikajú medzi veriacich a pomaly sa v našom cirkevnom prostredí zakoreňujú. Možno i preto sa názory a postoje veriacich líšia - či ide o vyučovanie jogy v školách, o prístup k mnohým až okato prezentujúcim sa alternatívnym liečiteľským metódam, alebo o interrupciu, eutanáziu a pod. Súhlasíte s názorom, že by sa v cirkvi mal venovať väčší priestor na diskusiu a objasňovanie mnohých dôležitých podnetov, ktoré súčasný život prináša?

S tým určite súhlasím. Mnohí si výzvy k tolerancii a pochopeniu kultúrnej a duchovnej plurality dnešného ľudstva nesprávne vysvetľujú ako pozvanie k hľadaniu vlastnej osobnej spirituality ponad hranice kresťanstva. Výsledok takéhoto „nákupu" je často nedefinovateľný, má však jeden spoločný dôsledok. Tým je skutočnosť, že sa ľudia dostávajú do izolácie od duchovného spoločenstva svojej cirkvi a napokon ostávajú odkázaní len sami na seba. Naproti tomu, ako dúfam, sa nám v našich cirkvách podarí nájsť spoločný pohľad na mnohé naliehavé výzvy, ktoré spomínate.

Čo je to pravda? Túto otázku si položil aj Poncius Pilát v rozhovore s Ježišom. Dnes je však o to nástojčivejšia, o čo väčšmi sa jej obsah relativizuje. V období, keď sa oproti minulosti neporovnateľne rozrástla ponuka najrozličnejších -izmov, si túto primárnu otázku kladie čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa iba ťažko vedia orientovať na duchovnej scéne, už aj u nás značne polarizovanej. Možno preto považovať za jednu z hlavných priorít cirkvi systematickú a vytrvalú realizáciu osvety zameranú na aktuálny fenomén nových náboženských smerov a siekt?

Aj tu vidím to isté základné napätie, ktorého vyriešenie rozhodne o tom, či a ako budeme hľadať pravdu. Pôjdeme na to sami na vlastnú päsť? Budeme pokladať za pravdivé len to, o čom sme sa „na vlastnej koži" presvedčili? Alebo pochopíme, že sme v svojom dosahu poznania pravdy v svojej kapacite vnímania reality nášho sveta sami slabší, ako spoločenstvo spoločne kráčajúcich a ďalej hľadajúcich kresťanov. Cirkvi, v čo dúfam, dokážu svojím spoločným poznaním pravdy aj o mnohých nových duchovných či pseudoduchovných zjavoch presvedčiť svoje okolie a bude to ďalším svedectvom o zmysle spoločnej cesty v Ježišovi Kristovi.

Sekty sa aj na Slovensku začínajú zoskupovať a vytvárať širšie spoločné základne, pravdepodobne preto, aby ich vplyv a tlak vo verejnosti bol výraznejší a účinnejší. Názorným príkladom je vznik Združenia za náboženskú slobodu, ktoré v Českej republike tvoria Cirkev zjednotenia (Munova sekta) spoločne so Scientologickou cirkvou. Nebolo by prospešné, aby v oblasti duchovnej orientácie spolupracovali aj cirkvi zoskupené v ERC? Aké formy takejto spolupráce by ste privítali?

Domnievam sa, že mnohí sme už dávno k tomu povedali svoje „áno" a mnohí aj prakticky hľadáme takúto spoločnú spoluprácu. Nemyslím si, že by pri tom malo byť pre nás rozhodujúcim príkladom úsilie rôznych spoločných združení siekt, ktoré spomínate. Takúto spoluprácu vidím skôr ako dôsledok pochopenia našej jednoty v Kristovi a ako evanjeliovú možnosť vydať o tom svedectvo v konkrétnych skutkoch. Cieľom takejto spolupráce by nemali byť iba naše spoločné skupinové záujmy, ale prospech všetkých.

Určite by z takéhoto rozhodnutia mali rezultovať konkrétne kroky. Potrebné je napríklad spoločné medzikonfesionálne odborné grémium, ktoré by vypracúvalo odborné stanoviská k závažným spoločenským kauzám pre jednotlivé cirkvi, bolo by odborným garantom dôležitých podujatí a pod. Uvažujeme aj o pravidelnom organizovaní Ekumenického teologického kongresu venovaného problematike siekt a nových náboženských smerov. Ako prvý konkrétny krok k tomuto cieľu vytvárame v týchto dňoch Centrum pre štúdium siekt, ktoré bude ako špecializované odborné pracovisko ERC slúžiť všetkým cirkvám, ale nielen im, bude otvorené pre všetkých, ktorí sa naň s dobrým úmyslom obrátia. Naším prioritným zámerom je, aby sa toto Centrum stalo koordinátorom aktivít zameraných na predmetnú problematiku v rámci spolupracujúcich cirkví a na odbornej úrovni monitorovalo všeobecnú situáciu, učenie a prax jednotlivých siekt.

Znamená to, že vytvorenie takéhoto odborného centra je určitým posunom v profesionalizácii a skvalitnení práce v tejto oblasti? Čo môžu cirkvi a verejnosť od tohto kroku očakávať a aké plány máte s jeho ďalším rozvojom?

Toto Centrum vzniká v prvom rade preto, aby sa napomohla práca redakcie časopisu Rozmer, ktorý si čoraz väčšmi získava priazeň čitateľov. Veríme, že sa tým odborná práca sústredená okolo časopisu lepšie zužitkuje pre širokú verejnosť, ale aj pre jednotlivcov hľadajúcich osobnú orientáciu. Cieľom je vybudovať tiež vlastnú internetovú stránku Centra i redakcie, v rámci ktorej sa dá k dispozícii archív časopisu a ktorá poskytne základný informačný servis o viacerých náboženských skupinách, ako aj dôležité postoje a postrehy v rámci tejto problematiky. Takisto bude jej prostredníctvom prebiehať e-mailová poradenská činnosť. Neskôr prípadne na túto tému vytvoríme i samostatné diskusné fórum. Vidíme tiež potrebu vybudovať archív Centra, ktorý bude obsahovať odbornú literatúru, videodokumentáciu a audiokazetové nahrávky odborných relácií a prednášok. Archív sa bude postupne sprístupňovať aj odbornej verejnosti, najmä pedagógom a študentom teologických fakúlt. Spoločné poznatky by Centrum, ak bude mať dosť podpory od kresťanských cirkví na Slovensku, mohlo sprístupniť i prostredníctvom rôznych prednášok, besied, školení, seminárov a iných odborných podujatí. Dúfame, že sa rozvinie spolupráca na realizácii televíznych či rozhlasových relácií a besied súvisiacich s touto témou. V neposlednom rade je pre ďalší rozvoj a profesionalizáciu tohto špecializovaného pracoviska dôležitá i medzinárodná spolupráca s podobne orientovanými odborníkmi, centrami a redakciami pôsobiacimi v zahraničí.

Avšak to všetko bude vyžadovať väčšiu ústretovosť a podporu zo strany cirkví, lepšiu vzájomnú komunikáciu a pružnejšiu spoluprácu medzi nimi a Centrom než doteraz, viac profesionálnych spolupracovníkov, ale i dobrovoľníkov, a nakoniec i viac finančných zdrojov a ochotu spolupracovať záväzne a koncepčne, nie iba sporadicky. Pôjde teda o to, aby sa v cirkvi Ježiša Krista, teda v našich kresťanských cirkvách na Slovensku, presadila vôľa po spoločnej akcii a potlačilo sa naše moderné pokušenie utekať do súkromia a uprednostňovať svoje vlastné záujmy a osobné poznatky.

Dovoľte mi ešte jednu obligátnu otázku: Čo by ste na záver nášho rozhovoru chceli odkázať našim čitateľom?

Mojím želaním je, aby sme našli odvahu na spoluprácu, naučili sa tolerovať odlišnosť iných a aby sme dokázali pochopiť naše súčasné jedinečné poslanie. To vytvorí priestor pre spoločné svedectvo o Ježišovi Kristovi a o jeho láskavej ponuke Božej milosti. Z nej totiž pramení aj ochota hľadať spoločné pochopenie zložitých duchovných a pseudoduchovných fenoménov súčasnosti. Potrebujeme to nielen my kresťania, potrebujú to i ľudia očakávajúci od nás spoločné svedectvo o pravde. Tá sa otvára pri nás, obdarovaných tým, ktorý je pravdou, cestou a životom.

Ďakujem za rozhovor.