Kauza JOGA graduje

Reakcie predstaviteľov majoritných cirkví na Slovensku na tento krok nenechali na seba dlho čakať. Generálny biskup Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR (ERC) J. Filo sa listom v mene svojej cirkvi, ale i ostatných cirkví zoskupených v ERC, obrátil na premiéra M. Dzurindu a požiadal ho, aby sa zasadil za zrušenie projektu R.A.S.T., ktorý je pre tieto cirkvi jednoznačne neprijateľný. Katolícki biskupi Slovenska napísali pastiersky list, ktorý sa 5. a 8. júla čítal vo všetkých katolíckych kostoloch na Slovensku. Okrem iného sa v ňom píše:

„Niekto sa teraz možno začuduje: »Načo toľko kriku okolo hodín telesnej výchovy?! Nie je v podstate jedno, akým spôsobom sa bude mávať rukami?« Veď ako nás usilovne uisťujú, nejde o nič iné, iba o fyzické cvičenia. V prvej metodickej príručke pre učiteľov jogy, ktorej autorom je Paramhans svámi Mahéšvaránanda, indický guru, ktorý stojí za spoločnosťou Joga v dennom živote a ktorý je aj autorom spomínaného „nevinného" telocvičného projektu, sa na strane 31 píše: »Cvičebná zostava Khatu pranám je vzhľadom na jej mnohostranné účinky uvedená ako prvé cvičenie. Mali by sme ju cvičiť v každom cvičebnom celku. Khatu pranám znamená pozdrav Khatu. Khatu je významné jogové centrum v Indii. Každý, kto cvičí Khatu pranám, bude naplnený harmóniou a energiou. Tento súbor cvičení má veľmi pozitívny účinok na telo a myseľ.« Toľko citát. Znamená to, že každý človek, ktorý bude cvičiť jogu podľa systému zavádzaného na slovenské školy, má sa hneď prvým cvikom podrobiť náboženskému rituálu - pokloniť sa náboženskému centru v Indii? Ide skutočne iba o fyzické cvičenia?" Na inom mieste v liste stojí: „Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na samého seba. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k iným ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri odpadkových košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, lebo pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba." V závere pastierskeho listu biskupi vyzvali všetkých rodičov, „aby reagovali na ich výzvu. Aby sa obrátili na školské rady rodičov i na kompetentné úrady, odbory školstva až po ministerstvo a žiadali zrušenie pripravovaného projektu jogy, kým nie je neskoro."

Pastiersky list hlboko zapôsobil. Prudká odozva bola v radoch zástancov projektu znepokojených tým, že si Cirkev vôbec dovolila vyjadriť svoj postoj, ktorým odsudzuje, čo už „stojí mimo jej obzoru", ale predovšetkým zareagovali oponenti, najmä rodičia, neočakávanou vlnou protestov a doteraz po celom Slovensku prebiehajú mnohé petičné akcie žiadajúce kompetentných o zrušenie projektu. Proti sú i viaceré občianske združenia, dokonca i politické strany. Všetci zaangažovaní sa domnievajú, že by to bol opäť krok ku totalite, keď sa niečo úradníkmi nariadi a je nanajvýš nevhodné pýtať sa, o čo vlastne ide.

 

Rokovanie, ktoré nič nevyriešilo

V takejto napätej atmosfére sa 13. júla konalo stretnutie ministra školstva M. Ftáčnika s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska (KBS) zastúpenej jej predsedom biskupom Mons. F. Tondrom a predsedom komisie KBS pre katechizáciu biskupom Mons. R. Balážom, a Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, ktorú reprezentoval biskup ZD ECAV I. Osuský. V úvode rokovania minister Ftáčnik oznámil svoje rozhodnutie, že sa projekt R.A.S.T. nebude realizovať na hodinách povinnej telesnej výchovy, ale iba v rámci nepovinného predmetu, a vyjadril nádej, že sa nájde vhodné kompromisné riešenie. Potom dal priestor druhej strane, aby vyjadrila svoje stanovisko. Po vyše dvojhodinovej argumentácii, počas ktorej prítomní predniesli ministrovi viaceré konkrétne a vecné dôkazy, biskupi jednoznačne projekt R.A.S.T. odmietli a trvajú na jeho zrušení. Na záver stretnutia odovzdali ministrovi Otvorený list, ktorý prinášame v plnom znení:

„Vážený pán minister školstva!

Predstavitelia Katolíckej cirkvi a Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a členské cirkvi Ekumenickej rady cirkví SR sa na Vás obracajú so žiadosťou o stiahnutie projektu R.A.S.T., schváleného Vaším ministerstvom a určeného všetkým typom a stupňom škôl. Žiadosť zdôvodňujeme tým, že po štúdiu materiálov Ministerstva školstva SR (Učebné osnovy a Metodické príručky pre jogové cvičenia podľa systému Joga v dennom živote) a iných materiálov a svedectiev sme dospeli k niekoľkým závažným záverom:

1. Slovenskej verejnosti a predovšetkým rodičom školopovinnej mládeže nie je dostatočne známy autor tohto projektu - Paramhans svámi Mahéšvaránanda - ktorý sa podľa mnohých dokumentov predstavuje ako guru určitej špecifickej jogínskej školy a vzbudil podozrenie expertných skupín, ako aj odbornej verejnosti u nás, na základe čoho žiadame preskúmanie jeho náuky a praktík odbornou expertnou komisiou;

2. Pochybnosť vzbudil aj priebeh výberového konania projektu zo strany Ministerstva školstva SR - a to aj z pohľadu iných jogínskych spoločností na Slovensku -, na základe čoho Vás žiadame o prehodnotenie tohto konania. Keďže sa na nás ako na svojich verejných predstaviteľov obrátili mnohí kňazi a veriaci, žiadame Vás v ich mene aj o zverejnenie spôsobu a miery financovania tohto projektu zo strany Ministerstva školstva a iných vládnych inštitúcií;

3. Z učebných osnov a metodických príručiek MŠ SR jasne vyplýva, že v prípade schválenia a zavádzania projektu R.A.S.T. do škôl nejde len o psychosomatické relaxačné cvičenia, ale samotné osnovy poskytujú priestor aj na ideové vplývanie na cvičencov a na ich manipuláciu;

4. Z tých istých osnov jasne vyplýva (na základe vnútornej štruktúry cvičení, ich nadväznosti), že nie je možné zabezpečiť dobrovoľnosť a Vami zdôvodňovanú skutočnosť, že ide len o nepovinný predmet.

Pretože ide o veľmi závažné rozhodnutie, ktoré má vplyv na myslenie a reagovanie veľkej časti občanov SR, žiadame, aby sa v tejto veci pokračovalo s odbornou objektivitou a patričnou prezieravosťou, bez urýchlenosti a jednostrannosti, ktoré by v budúcnosti mohli mať ďalekosiahle dôsledky. Zdôvodňujúc tieto aspekty, reagujeme takto nielen ako legitímni predstavitelia majoritných cirkví na Slovensku, ale aj v záujme práva na objektívne informácie a možnosť slobodného rozhodnutia všetkých občanov SR. Veríme, že prehodnotíte tieto naše dôvody a zrušíte rozhodnutie Vášho ministerstva o zavedení systému R.A.S.T. do všetkých typov a stupňov škôl na Slovensku."

 

Falošná stratégia

Medzi dôvody, na ktoré sa Ministerstvo školstva SR (MŠ) najčastejšie odvoláva, patria argumenty, že systém Joga v dennom živote, ktorý predložila spoločnosť Joga v dennom živote (JDŽ), prešiel pripomienkovaním a riadnym schvaľovacím konaním a že nemá súvislosť so žiadnou ideológiou a náboženstvom. Nasledovné skutočnosti dokazujú nedostatky tejto argumentácie.

MŠ tvrdí, že projekt R.A.S.T. schválilo na základe viacerých pozitívnych stanovísk a analýz, avšak otázkou je, kto stojí za takýmito „analýzami"? Prečo si MŠ nevyžiadalo aj analýzy, ktoré sú k projektu odmietavé a kritické a v dostatočnej miere sa nimi nezaoberalo? Prečo sa v projekte nikde neuvádzajú možné riziká, napriek tomu, že výkonný riaditeľ spoločnosti JDŽ Š. Michalko ich pripúšťa, keď povedal: „Je polemika, ako skontrolovať učiteľa, či nesiahne do meditačnej oblasti. Opýtam sa: ako zabrániť dejepisárovi alebo slovenčinárovi, aby do výučby nevnášal nacionalistické myšlienky. Garantovať niečo také sa nikdy nedá. (...) Lebo my ručíme len za bezpečnosť systému Joga v dennom živote. Ale už neručíme za bezpečnosť žiadneho iného systému."

Je iba ťažko pochopiteľná jednostrannosť celého procesu, o ktorej svedčí i fakt, že sa MŠ SR neobrátilo na iných expertov, dokonca sa neuskutočnilo ani výberové konanie, o širšej verejnej diskusii nehovoriac. Paradoxom je aj to, že sa neoslovili iné jogové spoločnosti pôsobiace na Slovensku. Vyzerá to, ako keby sa celý proces konal v réžii úzkeho okruhu stúpencov svámi Mahéšvaránandu a jeho sympatizantov, ktorí sú na Slovensku zoskupení okolo spoločnosti JDŽ...

Z jednej strany MŠ deklaruje svoj záujem o zdravie a harmonický vývoj našich školopovinných detí, no z druhej strany presadzuje jogu ako jedinú „overenú metódu", ktorá tento problém vyrieši. Prečo kompetentní neoslovili aj ďalších, ktorí by určite boli prínosom, to zatiaľ nikto nevysvetlil.

Avšak niečo o stratégii spoločnosti JDŽ, ktorú v tomto smere praktizuje aj v iných krajinách, prezrádza postreh PhDr. Z. Vojtíška, hovorcu Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov z ČR: „Odlišuje sa naozaj Mahéšvaránanda od iných duchovných vodcov typu Šrí Činmoja, Bhagwana Rajneesha, Šrí Matadží Nirmaly Dévi, Maharišiho Maheša Jogiho či ďalších „guru v adidaskách"? Prečo sa JDŽ netvári jasne ako náboženstvo, ako to robia napríklad oddaní Krišnu? Alebo je to tak, že sa Mahéšvaránanda odlišuje od ostatných guru predovšetkým tým, že jeho nasledovníci majú výborne zvládnuté techniky pre styk s verejnosťou? Medzináboženské dialógy, ktoré Mahéšvaránanda absolvoval, by tomu nasvedčovali."

 

Telocvik, alebo náboženstvo?

Uholným kameňom celého sporu je otázka, či joga tak, ako ju svámi Mahéšvaránanda chápe a praktizuje, je naozaj iba sústava telesných a relaxačných cvičení, ktorá s jogou ako nábožensko-filozofickým systémom nemá nič spoločné, ako to MŠ tvrdošijne prezentuje. Obstojí toto tvrdenie vo svetle odborných znalostí, ktoré už aj v Európe o joge máme, alebo je to iba krycí manéver slúžiaci na ľahšie presadzovanie ideológie hinduizmu na Západe a vplyvu jednotlivých skupín, ktoré z neho vychádzajú?

Najlepšie bude, ak nám odpoveď na otázku, čo je joga a aká je jej podstata a zmysel, dá sám svámi Mahéšvaránanda. V jednej zo svojich prednášok (konala sa roku 1990 v Českých Budějoviciach) svámi povedal: „Joga patrí k pradávnej múdrosti a svetlu tejto planéty. Môžeme ju chápať z rôznych hľadísk. Napríklad ako vedomie, ktoré je ustavične bdelé, alebo ako svetlo ožarujúce všetko vo vesmíre, kozmickú dušu. Kozmická duša, kozmické vedomie, pravda, to, čo je večné, nesmrteľné, prazáklad všetkého. Ak vychádzame z takéhoto poznania, je všetko iba určitým prejavom tohto kozmického vedomia a na konci sa to vracia naspäť a opäť splýva s kozmickým vedomím. To je joga, časť kozmického vedomia, ktorú nachádzame sami v sebe. (...) Nemali by sme s dobrými vecami otáľať. Nemali by sme stratiť ani minútu, ale mali by sme sa snažiť viesť skutočný duchovný život. Joga je kozmické svetlo a súčasne cesta k nemu. A tak cvičme jogu, skrze ktorú sa s týmto svetlom znovu zjednotíme. Prajem vám, aby ste jedného dňa splynuli v jedno s Bohom. Nech vám Boh žehná."

Na inom mieste (časopis JDŽ č. 2/92) k tomu dodáva: „Keď si získal poznanie, vedie ťa cesta automaticky späť domov. Átman sa spojí s kozmickým Ja a splynie s ním. Ale to je možné iba milosťou guru. Je bránou k oslobodeniu." Ak je pre Mahéšvaránandu joga splynutím duše s kozmickým Ja a bránou k tomu je iba prijatie milostivého guru, potom naozaj nechápem pána ministra a všetkých, čo trvajú na „odluke" jogy - ako ju vníma guru Mahéšvaránanda - od náboženstva.

O tom, čo je to hathajoga, pránájáma a aký je význam ásan, na ktoré sa projekt R.A.S.T. odvoláva, píše aj iný duchovný guru, svámi Prabhupháda, v komentári k Bhagavadgíte: „Existujú tiež tí, čo sa zaoberajú rôznymi druhmi mystickej jogy, ako je napríklad Patándžalího systém, ktorých cieľom je splynúť s Absolútnom alebo získať nadprirodzené sily - hathajoga, aštángajoga. (V časopise JDŽ č. 2/92 sa spomína Bhagaván Šrí Díp Maháprabhudží, predchodca guru svámi Mahéšvaránandu, ktorý mal údajne 24 takýchto „božských síl", ako napr. schopnosť odolávať zemskej príťažlivosti, pohybovať sa rýchlosťou myšlienok, vziať na seba ľubovoľnú podobu, schopnosť vidieť do astrálneho sveta či vstúpiť do cudzieho tela, schopnosť opustiť telo podľa vlastnej vôle, schopnosť vyplniť všetky priania atď.). Niektorí cestujú na všetky posvätné pútnické miesta. Všetky tieto činnosti sa nazývajú joga-jadžňa, obeta zameraná na dosiahnutie určitého druhu dokonalosti v hmotnom svete. Iní sa zase zamestnávajú štúdiom rôznych védskych posvätných textov, zvlášť Upanišád či Védantasútier, alebo sánkhjovej filozofie (svadhjáva-jadžňa či obeta štúdiom). Títo jogíni vykonávajú rôzne obety, aby dosiahli vyšší stav života." (V časopise JDŽ č. 2/92 sa píše: „Bez primeranej predchádzajúcej prípravy človek nemôže pochopiť a odkryť pravdy obsiahnuté v Upanišádach a Védantasútre - z 12 Šivánandových epištol). Na inom mieste Prabhupáda vysvetľuje: „Spôsob, ktorý sa nazýva pránájáma (jeden z pilierov učenia spoločnosti JDŽ) je určený na ovládanie dýchania a na začiatku sa cvičí v hathajoge pri rôznych pozíciách tela. Tieto jogínske cvičenia sa však odporúčajú na ovládanie zmyslov a na pokrok v duchovnej realizácii."

 

Človek sa ocitá tam, kde nechce

Najvhodnejším zhrnutím tohto príspevku sú slová Dr. Vojtíška, ktorými vo svojej knihe Netradiční náboženství u nás charakterizoval posolstvo, učenie a prax svámi Mahéšvaránandu:

„Mahéšvaránandovo posolstvo vychádza z učenia Véd, Upanišád a predovšetkým z Patáňdžalího systému jogy. Joga v Patáňdžalího poňatí je filozofický systém, pomocou ktorého má človek dosiahnuť poznanie najhlbšej skutočnosti a oslobodenia z kolobehu znovuzrodení. Na tejto dlhej a namáhavej ceste možno v Patáňdžalího systéme rozoznávať osem stupňov - dva etické (napr. neubližovanie živým tvorom, pravdivosť, telesná a duchovná čistota a pod.), ďalej telesné cvičenia (ásany), ktoré sú predpokladom správneho fungovania mysle, ovládanie dychu (pránájáma), schopnosť odpútania mysle od rušivých vplyvov, schopnosť koncentrácie na jediný predmet, ďalej meditácia, ktorej jednotlivé druhy a stupne tvoria celý systém, a konečne ako ôsmy a najvyšší je stupeň pohrúženia (samádhi), pri ktorom jogín dospieva k blaženosti poznania jednoty s božstvom. Ciest ku spojeniu s božstvom (slovo joga sa dá preložiť ako splynutie so súcnom) je však v indickej tradícii celý rad - v histórii sa kombinovali a prekrývali.

Aj Mahéšvaránandov systém Joga v dennom živote má na svojom počiatku hathajogu. Avšak niektorí záujemcovia prichádzajú do kontaktu s týmto systémom netušiac, že od telesných a dychových cvičení budú postupne vedení k duchovným cieľom. Po úvodných cvičeniach bývajú pozvaní na satsangy (sedenia „pri nohách Majstra"), na ktorých počúvajú východnú múdrosť, spievajú bhadžany (indické oslavné piesne) a zvykajú si na prašad (posvätené, božstvám obetované vegetariánske jedlo). Okolitá skupina oddaných ich môže jemne manipulovať smerom úcty k Mahéšvaránandovi (napr. poklona pred jeho fotografiou) a časom i k prijatiu osobnej mantry od tohto guru a možno i k veľmi osobnému vzťahu k nemu vyjadrenému zvyčajnou zdrobnelinou „svámidži". Tak sa záujemca stane jeho žiakom a zmení svoj spôsob života: prechádza očisťovacími a inými obradmi, prijme duchovné meno, slávi indické sviatky, vybuduje si domáci oltár, zmení spôsob odevu, denne džapuje (opakuje mantru) niekoľko kôl mály (indický ruženec) a pod. Mahéšvaránandovi žiaci sú veľmi aktívni a presadzujú systém Jogy v dennom živote v mnohých oblastiach, a to i tam, kde sa predpokladajú techniky bez náboženského obsahu" (napr. v školstve - pozn. red.).

MŠ SR apeluje na slobodný výber rodičov, ktorý by im v demokracii nemal byť odňatý. Ak ich rozhodovanie má byť naozaj slobodné, potom treba, aby sa MŠ postaralo aspoň o to, aby mali rodičia, ktorí chcú zapísať svoje dieťa na jogu, naozaj dostatok objektívnych a pravdivých informácií o misii a osobe autora projektu R.A.S.T. - svámi Mahéšvaránandu. Ja však mám pocit, že práve tie v metodických príručkách nikde nenájdu...

Čo dodať na záver? Vari len toľko, že ešte stále žije nádej, že vo veci náboženskej neutrality v našich školách zdravý rozum zvíťazí!