Ako ovce bez pastiera

Jedným z členov GBC bol guru svámi Kírtanánanda Bhaktipáda, ktorý bol jedným z hlavných zakladateľov ISKCONu v USA. Ešte počas Prabhupádovho života boli medzi ním a Prabhupádom nielen drobné konflikty, ale aj vážnejšie názorové rozpory. Prabhupáda nesúhlasil s mnohými jeho krokmi, v dôsledku čoho sa sklamaný Bhaktipáda pokúšal samostatne vytvoriť nové náboženské hnutie založené na oporných bodoch Hare Krišna hnutia. S cieľom zrealizovať svoje zámery si prenajal farmu v západnej Virgínii a zaumienil si z nej urobiť Nový Vrindávan (názov podľa indickej obce Vrindávan, v ktorej podľa legendy údajne žil ako mladý pastier boh Krišna). Na prenajatom území Bhaktipáda postavil - s veľkou finančnou podporou Henryho Forda, vnuka majiteľa známej automobilky - impozantný chrám. Na jeho vybudovanie použil minimálne 200 ton mramoru dovezeného z Talianska a Kanady, kopula a vnútorné steny tohto chrámu boli dokonca pokryté vrstvou 22-karátového zlata. Územie, ktoré pôvodne malo 130 akrov (približne 50 ha), sa teraz zväčšilo vyše dvadsaťnásobne, na takmer 2800 akrov (približne 1100 ha).

Avšak nie všetky finančné zdroje potrebné na realizáciu takého veľkého plánu boli legálne. Bhaktipáda, ktorý sa medzičasom vrátil do ISKCONu, začal organizovať dovoz a predaj drog. V hre vtedy boli skutočne veľké peniaze. Navyše sa v Novom Vrindávane vyskytli aj prípady znemravňovania detí a týrania žien. Roku 1987 bol Bhaktipáda definitívne vylúčený z Hare Krišna hnutia. Predchádzal mu pokus o atentát, následkom ktorého utrpel ťažké zranenia, no napriek tomu naďalej riadil skupinu svojich stúpencov. (Neskôr sa k nemu vrátime.)

Ed Senesi, exčlen hnutia Hare Krišna, bývalý šéfredaktor oficiálneho časopisu ISKCONu Back to Goodhead (Návrat k Bohu) a tlačový hovorca hnutia, v jednej zo svojich výpovedí potvrdil výnimočné postavenie guru v riadení hnutia: „Noví členovia neuctievajú Prabhupádu priamo. Uctievajú jedného z nových guru a takto vzniká malá armáda stúpencov." Bývalý hovorca ISKCONu tiež poukázal na to, že systém vlády, ktorý Prabhupáda vytvoril, priniesol so sebou nežiaduce dôsledky. Boj o vládu nerozpútali len Prabhupádom vybraní guru, ale aj ich mladší nástupcovia: „Teraz sa títo guru snažia eliminovať starších „bratov vo viere" tak, aby mohli prevziať absolútnu, autoritatívnu vládu" - povedal Ed, ktorý zároveň potvrdil, že čoraz väčšiu potrebu stúpencov hnutia zhromažďovať zbrane možno spájať s rastúcim pocitom ohrozenia v tejto organizácii. Členovia hnutia v Los Angeles (čiže tam, kde Ed býval) „nikdy nemali zbrane v chrámoch (...), ale veľa z oddaných ich má v byte, dokonca niektorí z nich majú i samopal. Zdá sa, že sú touto situáciou veľmi znepokojení."

Výpoveď Edyho v spojitosti s jednou z Prabhupádových výpovedí („sme schopní prebrať vládu nad svetom do 18 dní, keby ste boli schopní prijať túto zodpovednosť, lenže nie ste") a s výpoveďou bývalého guru pre veľkú časť Európy Višnupádu („GBC bude fungovať ako svetová vláda, a preto musí mať vlastnú armádu ako OSN") znie síce znepokojujúco a zlovestne, ale ak sa na to pozrieme reálne, tieto názory sú veľmi prehnané.

 

Účel svätí prostriedky

V knihe Dokonalé otázky, dokonalé odpovede sa Prabhupáda špecifickým spôsobom vyjadril o zbieraní peňazí pre svoje spoločenstvo: „Ak poviem nejakému boháčovi: »Ty nie si vlastníkom, Krišna ním je, a tak všetky peniaze mi daj pre Krišnu«, bude zlý. Ak to prikážeš lumpovi, nahneváš ho. Preto vystupujeme ako žobráci: »Vážený pane, ste skvelý človek. Ja som iba žobrajúci sannjása a chcem postaviť chrám. Mohli by ste dať nejaké peniaze na tento účel?« (...) Keď vystúpim ako žobrák, vtedy mi niečo dá. Keby som mu však povedal pravdu, nedal by mi ani halier. (Smiech) Presviedčame ho ako žobráci, aj keď nimi nie sme." Avšak už o pár stránok ďalej Prabhupáda podal svojskú definíciu nectiteľa Krišnu (čiže každého, kto nepatrí do ISKCONu): „...bez uvedomenia si Krišnu je každý lump, zlodej, darebák a lúpežník. Toto sú jeho vlastnosti. Preto je náš záver taký, že nikto nemá dobré vlastnosti, ak nechápe Krišnu. Nie je poctivý a nemá poznanie. Preto je človekom tretej kategórie."

Ponechajme toto vyhlásenie bez komentára. No ak je niekto mimo hnutia potenciálnym zdrojom peňazí, napriek tomu, že prestupuje „božie zákony", môže byť „vybielený". Je teda žiaduce predstaviť seba i potenciálneho sponzora v najlepšom svetle a v krajnosti si pomôcť i podvodom. Podľa tohto pravidla podsúva Hare Krišna hnutie svoj pozitívny imidž verejnosti. Na jednej strane zdôrazňuje svoje charitatívne a rodinu podporujúce akcie (napr. charitatívny program Hare Krišna Food for Life založený na bezplatnom vydávaní vegetariánskych pokrmov; ako aj na Skupine podpory rodiny skladajúcej sa z lekárov, psychológov, poradcov a rodičov, ktorej cieľom je „podávať objektívne informácie a poradenstvo"), na druhej strane, ako možno usudzovať z výpovedí bývalých členov, toto hnutie hlboko opovrhuje tými, čo nepatria k vyznávačom Krišnu a izoluje sa od nich, pretože ich považuje za nečistých, karmitov, materialistov a ľudí, ktorými sa jeho stúpenci môžu duchovne znečistiť, keď sa s nimi stýkajú.

 

Aféry, procesy a súdne dohry

Ešte za života Prabhupádu sa začali množiť procesy proti strediskám hnutia. Jednou z najznámejších v USA sa stala aféra so Susan Murphyovou, ktorá bola vtiahnutá do hnutia, keď mala 13 rokov a neskoršie so súhlasom vedúceho bostonského chrámu utiekla s 19-ročným krišnovcom na Havaj. Keď sa Susan vrátila domov, jej matka Mary Murphyová podala trestné oznámenie na bostonské stredisko ISKCONu za nezákonné zadržiavanie dcéry, sexuálne násilie a nútenie do práce, napriek jednoznačnej legislatíve zakazujúcej zamestnávať neplnoletých. Susan vypovedala, že tí, ktorí ju posielali na misiu, jej prikázali hovoriť, že zbiera peniaze na rehabilitáciu narkomanov, univerzitu a na iné účely. Tieto fiktívne plány nikdy neboli zrealizované. Keď mala Susan 20 rokov, sama zažalovala pobočku ISKCONu a požadovala 1 milión dolárov. Zároveň potvrdila dávnejšie obžalovania, medzi inými i sexuálne zneužívanie. V roku 1989 súd v Norfolku priznal nárok na odškodnenie matky a dcéry vo výške 610 tisíc dolárov. Avšak už o dva roky neskôr Najvyšší ústavný súd zrušil tento výrok, odvolávajúc sa na práva náboženskej slobody, ktoré zaručuje prvý dodatok k Ústave Spojených štátov amerických.

V roku 1997 sa konal nemenej slávny proces proti stredisku ISKCONu v Kalifornii, ktorý vyvolala Marcia Georgeová s dcérou Robin. Obvinili členov hnutia, že presvedčili 14-ročné dievča, aby utieklo z domu a schovávali ho proti jeho vôli a bez súhlasu rodičov v rôznych strediskách hnutia v Kanade a na území USA. Roku 1983 uznala súdna porota v Kalifornii vinu ISKCONu. Súd nariadil gigantické odškodné 32,6 milióna dolárov. Avšak roku 1991 celý proces ešte prebiehal, lebo po zredukovaní čiastky druhou súdnou inštanciou na 5 miliónov dolárov Najvyšší ústavný súd nariadil nové preskúmanie celého sporu.

Veľa kontroverzných vecí, do ktorých bolo Hare Krišna hnutie zapletené, s najväčšou pravdepodobnosťou nevyšlo z priamej iniciatívy Prabhupádu, mali však jeho súhlas.

Už roku 1973 niekoľko krišnovcov ohlásilo na polícii ohromné medzinárodné pašerácke transakcie, ktoré sa uskutočňovali s Prabhupádovým súhlasom. Avšak až 22. októbra 1977, keď sa kalifornskej polícii v Orange County podarilo predísť určitej operácii pašovania drog, tieto hlásenia nadobudli oveľa väčší význam. Ukázalo sa totiž, že Alexander Kulik, chytený s ázijským heroínom za vyše milión dolárov, bol Prabhupádovým pomocníkom a asi sedem rokov i jeho osobným sponzorom cestujúcim s ním po svete. Kulik a šesť ďalších krišnovcov bolo obžalovaných zo spoluúčasti na vražde (za najatie nájomných vrahov) - spáchanej iba niekoľko hodín predtým, ako bol Kulik s heroínom zadržaný -, vražde iného, s nimi súperiaceho dílera drog Stevena Bovana a za pašovanie drog. Kulik vypovedal, že dal Prabhupádovi asi dva milióny dolárov, ktoré, ako vyšlo počas procesu najavo, pochádzali z obchodu s drogami a iným zakázaným tovarom. Hovorca ISKCONu sa však na margo toho vyjadril, že všetci zapletení do aféry sú už bývalými členmi Hare Krišna hnutia a toto hnutie s nimi momentálne nemá nič spoločné. Počas procesu zároveň vyšlo najavo, že obžalovaní deväť mesiacov pred zatknutím dostali od Prabhupádu list s gratuláciou k založeniu Prasádam Distributing (potravinová fabrika, na ktorú federálni agenti podali žalobu z dôvodu prania špinavých peňazí pochádzajúcich z obchodu s drogami), v ktorom o. i. povedal: „Nie je potrebné sa tam angažovať v niečom nepoctivom. Krišna dostal dostatočné množstvo peňazí, teraz zarábajte legálne". (Originálny text získaný z Prabhupádovho listu znie: „There is no need to engage in anything dishonest. Krishna has given enough money, now earn by honest means.") Žiaľ, Prabhupáda už nemohol svedčiť, pretože zomrel pred začatím procesu. Obžalovaní sa nakoniec ku všetkému, z čoho boli obvinení, priznali a boli odsúdení.

O niekoľko mesiacov neskôr vypukla ďalšia drogová aféra s členmi Hare Krišna hnutia. Siedmi z jedenástich zadržaných mužov, ktorí sa zúčastnili na pašovaní hašišu z Pakistanu za niekoľko miliónov dolárov, boli aktuálnymi alebo bývalými členmi ISKCONu. Ukázalo sa, že jeden z nich bol exprezidentom chrámu v Laguna Beach - Rsvadera Dasa Adhikary (Roy Christopher Richard). ISKCON tradične odmietol akúkoľvek spojitosť so zadržanými napriek tomu, že Rsvadera počas prvej fázy procesu, keď prebiehalo vypočúvanie svedkov, býval v chráme.

Roku 1979 kvôli žalobe na členov hnutia, že sa počas pouličného vyberania peňazí vydávali za reprezentantov Katolíckej cirkvi, sudca Robert L. Weil v Los Angeles zakázal organizácii akúkoľvek činnosť na území medzinárodného letiska v tomto meste. Administrácie iných letísk v hlavných mestách USA si z jeho rozhodnutia vzali príklad a agresívnych členov ISKCONu začali vykazovať za hranice svojich objektov. Hoci si Prabhupáda uvedomoval, že jeho žiaci používajú nepoctivé metódy pri získavaní peňazí, nepodnikol nič, aby to zmenil. Dokonca sa zmohol na slová uznania pre svojich vyznávačov, o ktorých vedel, že zrealizovali jeho ciele spôsobmi, ktoré nie sú v súlade so zákonom.

 

Tí, ktorí mali byť vzorom

Podľa informácií ISKCONu po tom, čo Prabhupáda zvolil členov GBC, tesne pred smrťou povedal: „Vyberáme najlepších a najvhodnejších ľudí tak, aby sa to nemuselo meniť". Ale už roku 1991 sa z jedenástich Prabhupádom vybraných guru osem vzdalo svojho „postavenia", z toho šiesti: Bhaktipáda, Hansadutta, Džajátirtha, Bhagaván, Višnupád, Ráméšvar boli z hnutia vylúčení!

Už spomenutý Bhaktipáda (Kírtanánada), občianskym menom Keit Ham, napriek sporom obľúbený žiak svámiho Prabhupádu, ktorého guru ako 29-ročného ustanovil za prvého sannjásu na Západe (titul sannjása dostavajú muži zvyčajne po 50. roku; sannjása sa celkom zrieka rodinného a spoločenského života s cieľom úplného zasvätenia sa duchovnému životu) bol roku 1991 odsúdený na 90 rokov väzenia a vyše 76 miliónov dolárov pokuty. Dokázalo sa mu šesť hospodárskych podvodov a spoluúčasť na dvoch vraždách; jedným zo zavraždených bol Charles St. Denis, stúpenec hnutia Hare Krišna a pašerák marihuany, ktorý odmietol svoj závet (majetok po mŕtvej manželke) napísať v prospech ISKCONu. Druhou obeťou bol Stephen Brytan, bývalý krišnovec, ktorý podal na Bhaktipádu žalobu za obchod s drogami, prostitúciu a sexuálne zneužívanie detí. Bhaktipáda odmietol obvinenia a komentoval ich ako dôsledok náboženskej intolerancie. Rozruch síce spôsobil fakt, že bol pre neprispôsobenie sa náboženským zákonom spoločenstva z ISKCONu vylúčený, ale až roku 1987, keď to upútalo pozornosť verejnosti (prvá vražda bola spáchaná roku 1983, druhá o tri roky neskôr). Ale ani to mu nezabránilo, aby ďalej pôsobil pre vlastný zisk, spolu zo skupinou svojich stúpencov, ktorí boli podobne ako on z hnutia vylúčení.

Obavu pred neuznaním vierohodnosti akéhokoľvek guru z GBC dodatočne potvrdzuje svedectvo Lotty Danielsonovej, bývalej členky hnutia: „Višnupáda (Harikéša svámi, guru zodpovedný za územie Poľska, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Škandinávie, Maďarska, Bulharska, Rumunska, bývalej ČSSR, bývalej Juhoslávie, bývalého ZSSR, Kuvajtu, Jordánska, Egyptu, Sýrie, Libanonu, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov) sa veľmi dobre vyjadroval o Bhaktipádovi. O nejaký čas bol Bhaktipáda vylúčený z hnutia. Bez vysvetlenia. Všetci vedeli, že to je jedna z tých vecí, na ktoré nie je dovolené sa pýtať." L. Danielson sa vo svojej knihe Cesta Hare Krišna nikam (Krakov 1997, s. 106) zamýšľa: „...rozmýšľam, prečo vodcovia zatajujú pred členmi toľko informácii? Pripomínam si všetky nedokončené vety, ktoré sme počuli, všetko, o čom sme vedeli, že sa na to nesmieme pýtať... Jeden bývalý člen Hare Krišna hnutia rozprával, ako sa zúčastňoval na cenzúre informácii na vysokých miestach, ako sa vedome ututlávali, napríklad škandály v ISKCONe a procesy, v ktorých boli oddaní Krišnu usvedčení."

Roku 1976, teda rok pred Prabhupádovou smrťou, zatkla polícia v západnom Nemecku vtedajšieho guru ISKCONu pre Európu Hansaduttu (Hans Kary) a trinástich iných oddaných, okrem iného aj z dôvodu nelegálneho vlastnenia väčšieho množstva zbraní (revolvery, pištole a náboje), únosu dieťaťa, neplatenia daní a falšovania pasov. Roku 1980 bol Hansadutta, vtedy už guru zodpovedný za západné pobrežie Pacifiku a juhovýchodnú Áziu, opätovne zatknutý, tentoraz kalifornskou políciou v súvislosti s používaním nelegálne dovezeného mercedesu a vlastnením pištolí, taktiež nelegálnym, samopalov, dvoch nabitých pištolí a nábojov. Avšak ku všetkým týmto žalobám podaných na Hansaduttu „sa priznal" iný oddaný, ktorý sa týmto spôsobom obetoval za svojho guru a umožnil mu ostať na slobode. Roku 1984 Hansaduttu ešte raz zatkla polícia za strieľanie naslepo do prízemných okien na Universite Avenue v Berkley. Potom sa objavil na oddelení pre narkomanov na Klinike v Haight Ashbury. Hansaduttu vylúčili z ISKCONu, neberúc ohľad na jednoročné „suspendovanie" z práv členov GBC, za sexuálne delikty v chráme v Berkley, avšak až v roku 1985.

Džajátirtha (James Immel), vedúci ISKCONu vo Veľkej Británii, bral tri roky LSD. Lotta Danielsonová dosvedčila, že „GBC o tom vedelo, ale až vtedy, keď to bolo veľmi okaté, prestal byť guru a bol vylúčený z hnutia." V jeho stopách za ním odišli i jeho učeníci.

Po smrti Džajátirthu, ktorého, okrem iného i preto, že nemohol zniesť jeho rozhodnutie založiť si v chráme hárem, v návale šialenstva zavraždil sklamaný a nešťastný, psychicky narušený žiak John Tiernan (polícia ho našla, ako vzlykajúc v lone zviera jeho odrezanú hlavu), sa guru európskych stúpencov, riadiacim súčasne učeníkov vo Veľkej Británii, stal Bhagaván (William Ehrilchman). Používal výlučne zlaté taniere a poháre, umýval sa v kúpeľni so zlatými kohútikmi, po celej Európe sa nechal voziť v špeciálne pre neho upravenom mercedese. Roku 1986 síce dobrovoľne vystúpil z ISKCONu, ale „nezabudol" si pritom so sebou zobrať mnoho miliónov dolárov.

Višnupád (Charles Baces - nie je to Harikéša svámi) - guru oddaných Krišnu v Austrálii, bol vylúčený z hnutia za homosexualitu a za vykonávanie záväzkov guru aj napriek tomu, že mu odňali funkciu duchového majstra.

Rámášvara (Robert Grant) z Los Angeles viedol nakladateľskú korporáciu The Bhaktivedanta Book Trust (BBT). Z hnutia nebol vylúčený len za zneužívanie 14-ročného dievčatka, ale hlavne za zlé zaobchádzanie s personálom a za neschopné vedenie firmy.

 

Dobročinnosť prinášajúca kapitál

Zakladateľ ISKCONu, Prabhupáda, v komentári ku knihe Bhagavadgíta taková jaká je (základné vieroučné dielo, na ktoré sa Hare Krišna hnutie odvoláva) k problému dotovania svojej organizácie o. i. poznamenal: „Ak ide o dobročinnosť, tak 50 % svojich príjmov treba odovzdávať na nejaké dobré ciele. A aký je ten dobrý cieľ? Je to činnosť sprevádzaná uvedomovaním si Krišnu. Nie je to len dobrý cieľ, je to najlepší cieľ. Pretože Krišna je dobrý, preto sú dobré aj všetky jeho ciele. Čiže treba podporovať takú osobu, ktorá je zaangažovaná v uvedomovaní si Krišnu." Ak berieme do úvahy, že „bez uvedomenia si Krišnu je každý lump a zlodej", získavanie fondov členmi hnutia Hare Krišna - podľa Prabhupádu - od takejto kategórie ľudí sa vlastne javí ako niečo na spôsob konania im aktu milosrdenstva: „(...) za zobratie peňazí Krišnu pôjde človek do pekla. Takže zober od neho nejakým spôsobom trochu peňazí a zaangažuj ho v hnutí uvedomenia si Krišnu. (...) Zachrániš ho tak od pekla, keď sa budú rátať práve tie haliere, ktoré dal pre Krišnu."

Táto špecifická forma praktizovania milosrdenstva priniesla ISKCONu ešte za Prabhupádovho života nie menej ako 20 miliónov dolárov zisku zo samotného predaja 52 kníh, vydaných v náklade 65 miliónov výtlačkov.

Podľa informácií zhromaždených Jamesom a Martou Rudinovcami roku 1980, priemerný člen hnutia získaval (samozrejme nie na svoje konto) počas pouličného predaja kníh okolo 100 dolárov denne, čo poskytovalo ISKCONu ročný príjem okolo 7 miliónov dolárov. Dodatočné príjmy prinášala aj sieť reštaurácií v Los Angeles, Londýne, Iráne, Honolulu, Amsterdame a v New Yorku.

 

Rodina ako príťaž

Krišnovci oficiálne tvrdia, že „hnutie Hare Krišna ctí a podporuje inštitúciu rodiny založenej na duchových hodnotách ako základe pre rozvoj spoločnej stability." Pritom však Prabhupáda varoval, že „každého (...), kto je priťahovaný k manželke a deťom (...) treba chápať ako nie lepšieho od osla či kravy". Sám priznal, že jeho učeníci fakticky „odhodili cit pre rodinu, priateľov, ženy, krajinu, rasu a tak ďalej, pretože všetky tieto vzťahy sú založené na telesnej koncepcii života alebo na krátkodobom uspokojení zmyslov." Preto neprekvapuje, že Prabhupáda nevidí podstatnejší rozdiel vo vzťahoch medzi ľuďmi a zvieratami, ktoré vlastne aj tak považoval za niečo nepotrebné: „Muž je pripútaný k žene a žena k mužovi. A to nielen v ľudskom spoločenstve, ale aj vo zvieracom. (...) Ak sa teda chceš vyslobodiť z tohto materiálneho sveta, musíš pripútanie zmenšiť na nulu." V inej svoje publikácii píše: „Ľudia príliš glorifikujú materské city, ale ako vidno, podobne sa prejavujú zvieratá. Nie je to teda nič zvláštne; také sú jednoducho zákony prírody." (Svámi Prabhupáda: Tvárou v tvár smrti, s. 9).

Treba sa zamyslieť aj nad tým, aké postavenie majú v ideológii hnutia ženy. Prabhupáda povedal, že „všeobecne sa myslí, že tie osoby (ženy) patria do nižšej triedy". Okrem toho dal dôrazne na vedomie, že „ženy vlastne nie sú schopné filozofických špekulácií," lebo väčšinou sú „menej inteligentné." Takýto názor potvrdzuje aj citát z knihy Učenie Kráľovej Kuntí: „Aj keď Kuntí mala telo ženy, bola bhaktou (oddanou Krišnu). Nebola obyčajnou neinteligentnou ženou." Ako sa teda má rozvíjať pozitívne manželské spolužitie, ak svoj postoj zakladáme na presvedčení, že žena je vo svojej prirodzenosti tvor horší ako muž?

 

„Bohumilé" klamstvá

Lech Ozierański, bývalý člen hnutia, hovoriac o počiatkoch svojej príslušnosti k organizácii, spomenul, že oddaní mu najskôr tvrdili, že veria v Krista, uznávajú ho ako autoritu a čítajú Bibliu. Dosvedčovali, že najlepší katolíci prechádzajú do ich hnutia. Poukazovali aj na rôzne štúdie porovnávajúce Krišnu s Ježišom Kristom.

Až neskôr prešli ku kritike cirkvi tvrdiac, že pápež je démon, lebo konzumuje mäso. Keď bol pán Lech zverbovaný do ISKCONu „nadobro", podieľal sa aj on na tradičnej práci krišnovcov - predaji kníh. „Nehovorili sme, že sme členovia hnutia Hare Krišna, lebo toto hnutie nemalo najlepšiu povesť... Hovorili sme iba, že sme študenti a robíme charitatívnu činnosť. Až po prečítaní našich kníh mali ľudia zistiť, kto v skutočnosti sme. (...) Šríla Prabhupáda tvrdil, že keď sa ľudia čo len dotknú jednej z týchto kníh, ich život sa zmení."

Petra z Veľkej Británie prizvali na túto obchodnú činnosť už po troch mesiacoch pobytu u krišnovcov. Rozprával, že predával predovšetkým staré, lacné CD. V závislosti od konkrétnej situácie sa muži z ISKCONu vydávali za diskdžokejov z potulnej skupiny, alebo tvrdili, že pracujú v miestnom rádiu. Dievčatá zasa „predávali obrázky a nálepky, rozprávajúc ľuďom rôzne nezmysly, aby im siahli do peňaženky. (...) Veľký úspech mali v čase pápežovej návštevy v Írsku. Vydávali sa za pracovníčky katolíckej charitatívnej organizácie, obchodovali s plastovými postavičkami pápeža. Jedno z dievčat dostalo geniálny nápad: predávalo listy stromu, pod ktorým údajne stál Svätý Otec." Keby dievčatá od začiatku vedeli, aké sú ciele ISKCONu a predovšetkým aké postavenie má žena v tejto organizácii, najpravdepodobnejšie by sa tam nikdy neobjavili a nepoužívali by tieto lži tak, ako ich používali tí, ktorí ich zverbovali.

Nakoniec hodno poznamenať, že samotní obyvatelia Indie si myslia, že títo „údajní hinduisti" z Európy a USA prekrúcajú ich doktríny. Sestra Michaela Pawliková, dlhoročná misionárka v Indii, tvrdí, že rozdiely medzi sektou Hare Krišna pôsobiacou v Európe a USA a originálnymi vyznávačmi boha Višnu či Krišnu v Indii sú ešte hlbšie, ako medzi Svedkami Jehovovými a Katolíckou cirkvou.

 

Grzegorz Fels (1963) – šéfredaktor odborného poľského časopisu Sekty i fakty. Autor publikácií Dve tváre Hare Krišna a Svedkovia Jehovovi bez retuše.