Páter Jacquess Verlinde je teraz kňazom, predtým však bol guru. Ako žiak mal mimoriadne nadanie, preto zmaturoval už ako pätnásťročný. Promovali ho v dvadsiatich štyroch rokoch. Začas pracoval ako nukleárny chemik. Keď sa roku 1968 náhodou stretol s Maharišim Mahešom (TM), jeho život sa radikálne zmenil.

Svojho guru Verlinde nasledoval najprv do Španielska, potom do Indie. V rokoch 1971 až 1974 s húževnatosťou špongie nasával do seba učenia najväčších hinduistických majstrov. Praktizoval jogu a iné techniky, ktoré sľubovali, že človek vchádza do božstva a dosahuje dokonalosť. Mesiace prežil takmer bez spánku a jedla v meditácii. Dosiahol samádhí - posledný stupeň jogy, zjednotenie so sebou samým - ako niečo fascinujúce, ale neprinieslo mu to pocit šťastia. Za všetko obsahujúcim vesmírom pocítil nesmiernu prázdnotu. Nikto tam nie je. Zmizlo tam aj jeho vlastné ja. Do osamelosti sa ozvalo volanie: „Moje dieťa, ako dlho ma ešte necháš čakať?" Spoznal v ňom Kristov hlas a vrátil sa domov do Bruselu.

Odvtedy sa začal jeho - ako sa domnieva - nový život. Každodenná svätá omša, modlitby, ale naďalej aj kyvadielko či iné paranormálne praktiky. Sám seba pociťoval ako loptu okultných síl, a to aj napriek tomu, že praktizoval kresťanstvo. Ešte raz urobil obrat, tentoraz s radikálnym nasmerovaním na Boha, ktorému odovzdal všetky svoje paranormálne schopnosti a stal sa slobodným. Jeho uzdravovanie však trvalo dlhšie. V roku 1983 ho vysvätili za kňaza. Nasledoval život v tichosti a adorácii, vydával svedectvo. Roku 1990 sa k nemu pripojili študenti a založili spoločenstvo Famille de Saint Joseph (Rodina sv. Jozefa). Pretože páter Verlinde v minulosti tak hlboko prepadol okultizmu, ustavične varuje pred koketovaním s rôznymi ponukami New Age.

 

Číročisté modloslužobníctvo

Jacquess Verlinde vydal svedectvo o tom, čo prežil: „Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že človek vychádza z takýchto skúseností ako psychický vrak. Nedomnievajte sa teda, že môj dnešný stav nastal mesiac po tom, čo som prerušil svoje ezoterické skúsenosti. Denne sa stretávam s mnohými hlboko zranenými mladými ľuďmi. Musia prekonať dlhú cestu, kým sa vnútorne uzdravia a oslobodia. Len tak ich možno postupne oslobodzovať od ich závislosti. Kto sa vydá na túto cestu hoci len prostredníctvom malých krokov - začína napríklad troškou jogy, potom sa pohrá so špiritizmom a s okultizmom, nechá sa zasvätiť do ezoteriky - taký človek po kvapkách prijíma jed. Nemožno zabudnúť ani na to, že indické mantry, ktoré dostane, sú menami božstiev. (V príručkách jogy je uvedené, že mantra je slovná formula na zvukovú vibráciu.) Teda transcendentálnu meditáciu nemožno pestovať neutrálne. Keby som vám zo sanskritu (staroindického jazyka) prekladal texty, ktoré človek ustavične opakuje, tak by ste vedeli, že to znamená: klaniam sa pred tým a tým božstvom a vzývam ho. Je to číročisté modloslužobníctvo, aj keď sa to robí neuvedomele! Okrem toho ten, kto vás uvádza pri iniciačnom obrade, vo vašom mene obetuje niekoľko predmetov (ryžu, kadidlo, plody), ktoré majú hlboký symbolický význam. Prostredníctvom nich sa človek odovzdáva týmto božstvám. Spomínam si na jednu takmer fyzickú skúsenosť počas iniciácie. Istú osobu niečo, čo vychádzalo z obrazu, ktorý má pri ceremoniáli svoju úlohu, doslova hodilo na zem a podmanilo si ju. Chcel by som teda celkom vážne dať otáznik nad praktikami jogy, mantrami a inými východnými rituálmi, ktoré sa pestujú v kresťanskom prostredí.

 

Nepodceňujte okultné praktiky

Teraz by mohol niekto namietať, že som netolerantný, avšak na základe vlastných skúseností nemôžem hovoriť inak. Možno boli moje skúsenosti extrémne, ale práve to je ich prednosť - pomáhajú otvárať oči. Kto len trošku „robí" jogu, ten ani nezbadá, že vykročil na nebezpečnú cestu, na ktorej koniec sa ani nechcel dostať. Nemožno praktizovať nijakú z týchto techník, ktoré z nás robia médiá kozmických energií, a ostať pritom neporušený. Tieto techniky sú naozaj účinné, a to rovnako v malých, ako i vo veľkých dávkach. Ich účinnosť je v tom, že otvárajú človeka a robia ho médiom, čo má opäť za následok, že človek je postihnutý bytosťami, s ktorými je lepšie nesympatizovať. Mnohí považujú toto varovanie za prehnané, ale mne sa to, žiaľ, dennodenne potvrdzuje pri duchovnom sprevádzaní mladých, ktorí sú na takéto pokusy veľmi vnímaví. Táto vnímavosť súvisí s dnešným podceňovaním okultných praktík a iniciácií, ktoré sa uskutočňujú v rámci New Age (hnutia Nového veku). Zahŕňajú v sebe hinduistické techniky, praktiky čínskej religiozity, ale aj okultné praktiky, od magnetizmu po channeling (cesta „zdelenia"). S tým všetkým súvisia metódy tzv. nenásilnej medicíny, ale aj iniciačné praktiky ezoterických škôl. Každý tu nájde v rámci takejto bohatej ponuky niečo pre seba: nenásilnú medicínu, ekológiu, prírodné liečiteľské procedúry, jednoducho je to dobre zásobený obchodný výklad.

Lenže väčšinou sa pri tom nezostáva. Človek krok za krokom ide ďalej. Skôr či neskôr sa dostane k relaxačným technikám. Tie azda vedú k pokročilej joge, ku koncentračným cvičeniam, alebo k metódam na ovládanie psychiky. A človek je postupne vedený nielen k ovládaniu vlastnej psychiky, ale aj iných ľudí vo svojom okolí. S najlepším úmyslom zakotví pri bielej mágii.

 

Nie sú iba dobrí anjeli

Podľa môjho názoru nebezpečenstvo spočíva v tom, že človek sa stáva médiom, a to pomocou techník, ktoré ho otvárajú kozmickým energiám. Samozrejme, musím odpovedať na otázku, ktorá sa tu ihneď natíska: prečo by mali byť tieto energie zlé, keď stvorenie samo osebe je dobré? To je pravda. Stvorenie pochádza z rúk Pána Boha. Ale - a tu sa vraciam k vlastnej skúsenosti - odovzdanosť otvoriť sa týmto energiám nie je niečo neutrálne. Otvoriť sa týmto energiám znamená aj to, že človek poskytuje priestor bytostiam, ktoré sú nezlučiteľné s prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista, Ducha Svätého a anjelov.

Ako sa to dá vysvetliť? Kľúč nájdeme v tretej kapitole knihy Genezis. Tam sme konfrontovaní s následkami dedičného hriechu. Myslím aj na 8. hlavu Listu Rimanom, kde sv. Pavol píše, že „celé stvorenie vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach" a túžobne očakáva oslobodenie. Nielen človek je poznamenaný prahriechom, ale aj celé stvorenie. Tu sa dotýkame ústrednej otázky: zaiste, príroda sama osebe je dobrá, ale knieža tohto sveta, o ktorom hovorí Ježiš, taktiež prebýva v nej. Nejestvujú iba dobrí anjeli, existujú aj iné mocnosti, o ktorých hovorí sv. Pavol v 6. hlave Listu Efezanom. Na to nesmieme zabudnúť. Od prvotného hriechu jestvuje v srdci kozmu hlboká rozdvojenosť. V ňom účinkujú aj mocnosti, ktoré nechcú spásu človeka.

 

Duchovia využívajú našu otvorenosť

Keď sa človek otvára týmto okultným silám, spoznáva, že nemajú iba blahodarné následky. Súvisí to s tým, že kozmické energie sú nosičmi iných bytostí. Na vysvetlenie tohto javu rád používam porovnanie s rádiovými vlnami. Tu máme dočinenia s energiou na dlhých vlnách, ktorá sama neobsahuje informáciu. Je však nositeľom krátkovlnného modulačného kmitania, ktoré ju prekrýva a je i nositeľom vlastnej informácie.

Ako médium sa teda otváram akoby pre dlhé vlny a na tom zatiaľ nie je nič zlé. Teraz však problém spočíva v tom, že nie som schopný vyfiltrovať krátke vlny, rozlišovať ich. Tie „parazitujú" a využívajú to, aby vnikli do mňa. Duchovia teda využívajú našu otvorenosť ako otvorenosť médií, aby sa v nás usadili. Otváram sa im vo chvíli, keď energie vpúšťam do seba. Pre tento jav je typická moja skúsenosť. Keď som ešte praktizoval niektoré okultné činnosti - ku všetkému som pristupoval s vedeckou presnosťou - vtedy mi všetci, ktorí sa v tejto oblasti vyznali, povedali: vieme bez akejkoľvek diskusie, že máme dočinenia s duchmi. Bolo im jasné, že pri svojej aktivite - povedzme pri magnetizme - boli kanálmi nielen pre energiu, ale aj pre okultné bytosti. Aj moja skúsenosť je taká istá. Napriek dobrej vôli - vtedy som už denne prijímal Eucharistiu a počas okultnej činnosti som sa aj modlieval - moja činnosť vôbec nebola pozitívna. Napojil som sa na hladinu energií, čo nemá nič spoločné s tým, čo my kresťania nazývame spiritualitou. To, čo my kresťania nazývame spirituálnou skúsenosťou, je spoločenstvo s Duchom Svätým. Tu ide o Ducha Božieho, ktorý je sám Bohom. Prebýva v najhlbšom vnútri môjho srdca, oznamuje mi svoju lásku a prosí ma o odpoveď. To nijako nesúvisí s okultnými silami prírody.

Naozaj je dramatické, že dnes sa tak veľmi podceňuje špiritizmus a pokladá sa za banálnu záležitosť. Opakujem ešte raz: duchovia sa v nás zabývajú, čo vedie dosť rýchlo k našej telesnej, psychickej a duševnej skaze. Môže sa to vyvinúť až do satanskej posadnutosti.

 

Magnetizéri ako prenášači kozmických síl

Aké účinky sa vyskytujú u tých, nad ktorými sa robia úkony bielej mágie? Veď mnohí ľudia sa v nejakej forme stretli s osobami, ktoré majú nejaký zvláštny dar, praktizujú napríklad magnetizáciu. Takíto ľudia pôsobia ako prenášači týchto síl. Magnetizér sa otvára kozmickým silám. Keď sa nad ním pohybuje „nepozvaná návšteva", nie je vylúčené, že ju odovzdá ďalej. Veď medzi magnetizérom a ošetrovanou osobou jestvuje stav fúzie. Mohol by som uviesť rad konkrétnych príkladov, keď sa to stalo. Mesiace po návšteve magnetizéra napríklad u niektorých ľudí vznikli príznaky, ktoré pretrvávali a pôsobili rušivo. Väčšinou išlo o komplexnejšie javy než boli tie, kvôli ktorým boli ošetrovaní: ustavičné bolesti hlavy, nespavosť, psychické poruchy. Keď navštívili kňaza, ktorý sa v tom vyznal, mohol odhaliť koreň ťažkostí. Ak niekto príde za mnou s takýmito prejavmi, väčšinou konštatujem, že ide o okultné praktiky, o kontakty s takýmito „terapeutmi" - vykladačmi kariet, vizionármi atď.

Čo treba v podobných prípadoch robiť? Modliť sa za oslobodenie. Neznamená to, že človek je posadnutý, vôbec nie. Touto cestou sa však môžu uplatňovať negatívne vplyvy. Potom už ide o to, prosiť v modlitbe Pána o uvoľnenie všetkých väzieb s okultizmom.

 

Príklad s kyvadielkom a špiritizmom

Uvediem príklad. Prišlo za mnou dievča v stave malomyseľnosti, ktoré predtým malo povolanie pre rehoľný život, teraz však vôbec nevedelo, čo má robiť. Povolanie sa vraj vytratilo, všetko chcelo zanechať a bolo v hlbokej depresii. Rozprávali sme sa. Nenachádzal som nič, čo by mohlo byť príčinou všetkého, čo ďaleko presahovalo duševnú skúšku. Spýtal som sa na rodičov. Dievčina povedala, že otec sa má lepšie odvtedy, čo matka pomocou kyvadielka určuje koncentráciu jeho liekov. Ukázalo sa, že matka pôvodne používala kyvadielko len na lieky pre otca, ale keď to fungovalo, prejavili záujem aj iní ľudia. Čoskoro matka pracovala s kyvadielkom desať hodín denne. Dcérine príznaky sa objavili asi o jeden a pol až dva mesiace po prvých experimentoch s kyvadielkom. Aj u súrodencov sa prejavovali určité deviácie. Mladší brat vykrikoval v noci zo sna a trpel ťažkými poruchami spánku. Na základe toho sme zvolili cestu oslobodzovacej modlitby za celú rodinu. Išlo o spoločenstvo s veľmi pevnými vzťahmi a s veľkou vzájomnou otvorenosťou. Keď sa v takejto rodine stane jeden člen kanálom pre spomenuté vplyvy, môže to ovplyvňovať aj druhých. Často práve ten člen rodiny, ktorý praktizuje okultizmus, je postihnutý ako posledný.

A ešte jedna skúsenosť. Istá žena sa zo zvedavosti zúčastnila na špiritistickej seanse. Ľudia si posadali okolo stolíka. Organizátor seansy bol iritovaný. „Nefunguje to" - konštatoval. „Niekto tu musí byť, kto sa buď modlí, alebo má pri sebe posvätený predmet." Dotyčná žena sa priznala, že nosí zázračný medailón. Organizátor ju vyzval, aby ho odložila, alebo odišla.

Mohol by som hovoriť o mnohých podobných historkách, napríklad o pohybovaní pohárom. Veľmi vás prosím, prestaňte s tým. A proste o to, aby vás Pán Boh oslobodil od všetkého, čím by ste mohli byť v tejto súvislosti zviazaní.

 

Ako sa zbaviť okultizmu

Mnohí z tých, čo uviazli v okultných praktikách a potom prišli na to, že sa neúmyselne dostali tam, kam nechceli, sa pýtajú, ako z toho von. Predovšetkým si to vyžaduje obrátenie, návrat k Bohu. Treba ho znova uznať za Pána a Boha a všetko očakávať od neho. Veď veriť znamená vyvoliť si ho ako skalu života. To však znamená vzdať sa všetkého, čo je dvojznačné, pochybné. Človek žije v radosti s Bohom, s hlbokou pravdou svojho života. Iba vtedy, keď sme celkom závislí od Boha, nášho Otca, tak ako bol od Neho závislý Ježiš, môže na nás zostúpiť všemohúcnosť Ducha Svätého a rozvinúť v nás celý svoj plán lásky. Preto treba pred Bohom ostať chudobný, zriecť sa všetkého, každého podielu na moci, ktorý sme si chceli privlastniť.

Aby sa lepšie kráčalo po tejto ceste, môže stačiť aj oslobodzovacia modlitba. Veď každý sa do toho nezaplietol tak hlboko ako ja. Každý nepotrebuje desať rokov na uzdravovanie, ani veľký exorcizmus. Dobré je prosiť o modlitbu oslobodenia pri sviatosti pokánia alebo modlitbovom stretnutí. Je to prosba k Duchu Svätému, aby postihnutého oslobodil od všetkého, čo obmedzuje jeho slobodu či plný duchovný rozvoj. Treba o to prosiť s vierou v mene nášho Pána Ježiša Krista" - výstižne zakončil svoje rozprávanie páter Verlinde.