Centrum pro prevenci v oblasti náboženských sekt (CpoNS) je po Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů druhým špecializovaným subjektom zaoberajúcim sa problematikou náboženského sektárstva v Českej republike. Pracuje ako špecializovaná sekcia Psychologicko-sociologickej poradne pri MS YMCA v Olomouci.

Vzniklo v marci 1996 ako reakcia na stále sa zvyšujúcu potrebu a záujem občanov o túto problematiku. Od začiatku svojho vzniku vykonávalo poradenskú a prednáškovú činnosť a od roku 1998 poskytuje i ďalšie služby - správu internetových stránok (www.cpons.cz), kde sa snaží poskytovať komplexné informácie, napríklad profily jednotlivých skupín, všeobecné psychologicko-sociologické štúdie, diskusie, chatroom a napokon e-mailovú poradňu.

Za necelé štyri roky nášho trvania sme realizovali vyše sto prednášok, na ktorých sme mohli osloviť vyše 2000 poslucháčov. Poskytli sme niekoľko stoviek osobných či telefonických konzultácií atď. O prednášky majú záujem predovšetkým stredné školy, ale spolupracujeme aj so Školským úradom, Strediskom informatiky a služieb školám, či s pedagogicko-psychologickými poradňami. V spolupráci s nimi organizujeme školenia pre učiteľov - výchovných poradcov a učiteľov občianskej výchovy. Spolupracujeme aj s miestnou Univerzitou Palackého, okrem iného na príprave učebných pomôcok. V súčasnosti je pripravený do tlače materiál na metodickú príručku pre učiteľov občianskej výchovy k novej učebnici. Dôležitá je aj spolupráca s médiami, napríklad s Českým rozhlasom, Rádiom Proglas či miestnou tlačou. Pracovníci Centra sú profesne sociológovia, psychológovia, sociálni pracovníci, pedagógovia, teológovia a ďalší, väčšinou študenti príbuzných odborov. Všetci spolupracujú ako dobrovoľníci vo svojom voľnom čase.

Cieľom našej poradne je informovať verejnosť o možnostiach psychickej manipulácie, o jej prejavoch a konkrétnych vplyvoch na život človeka, so zameraním na náboženské sekty. Myslíme si, že jedným z podstatných prvkov psychickej manipulácie je aj rozhodovanie na základe neúplných informácií.

Rešpektujeme slobodu náboženského presvedčenia, avšak aby sa človek mohol pre svoju vieru skutočne slobodne rozhodnúť, musí mať možnosť zoznámiť sa pred svojím rozhodnutím so všetkými dostupnými informáciami o tejto skupine - jedine tak môže byť jeho rozhodnutie skutočne slobodné.

Vychádzame teda z predpokladu, že za sekty možno označiť tie skupiny, ktoré sú okrem iného charakteristické tým, že zamlčujú svojim potenciálnym členom fakty, ktoré sú pre toto rozhodnutie podstatné. Druhou vecou je potom samozrejme forma odovzdávania týchto informácií sektou a množstvo ďalších momentov, ktoré možno definovať ako prvky zámernej psychickej manipulácie.

Poradenská činnosť prebieha v troch rovinách; e-mailom, kde záujemca dostáva odpoveď priamo do vlastnej schránky elektronickej pošty (ak má jeho otázka či problém intímnejšiu povahu alebo na výslovnú žiadosť), resp. cez verejne prístupnú stránku (www.cpons.cz/dotazy.htm), kam umiestňujeme otázky, ktoré by mohli podľa našej mienky zaujímať širší okruh verejnosti. Tento spôsob práce začína v poslednom čase prevažovať a predstavuje dnes vyše polovicu všetkých otázok. Druhou možnosťou je telefonická linka a poslednou je osobná konzultácia.

 

Klientela

Kontaktujú sa s nami ľudia z celej Českej republiky, ale i zo Slovenska a iných krajín. Naši klienti sa dajú rozdeliť do niekoľkých skupín.

Do prvej patria tí, ktorí pracujú s ľuďmi a chcú rozšíriť svoje vedomosti v tejto oblasti, lebo sa s ňou pri svojej práci stretávajú. Sú to väčšinou učitelia, psychológovia, ale môžeme sem zaradiť napríklad aj novinárov, ktorí potrebujú preniknúť do tejto problematiky, alebo si len overiť daktoré údaje.

Druhou skupinou sú študenti, ktorí pri svojom štúdiu problematiky sociálne patologických javov narazili na oblasť náboženského sektárstva a rozhodli sa jej venovať podrobnejšie, napríklad vo svojich ročníkových, absolventských či diplomových prácach. Prichádzajú teda na konzultácie či na štúdium materiálov a kníh, ktoré sú v našom centre k dispozícii.

V tretej skupine sú ľudia, čo sa začínajú sami niečomu venovať, kúpili si knihu či navštívili nejakú prednášku alebo kurz, ktoré v nich vzbudili isté pochybnosti a nie sú si istí dôveryhodnosťou autora alebo skupiny, ktorá ju vydala, prípadne akciu usporiadala. Chcú si u nás overiť ich serióznosť a vyhnúť sa prípadnému nebezpečenstvu.

Štvrtú skupinu tvoria príbuzní (väčšinou rodičia), alebo priatelia človeka, čo sa dostal do kontaktu, resp. je členom niektorej skupiny, ktorú možno považovať za deštruktívnu (alebo ju tak oni vnímajú).

Piatou skupinou sú vtipkári a čudáci. Sú to ľudia, ktorí sa s nami kontaktujú buď z nepochopenia či recesie a žiadajú služby, ktoré neposkytujeme (napr. si u nás chcú objednať veľké množstvo okultnej literatúry, príp. žiadajú radu, ako si založiť prosperujúcu sektu). Tí druhí prichádzajú, aby nám v niekoľkohodinovom monológu porozprávali, čomu všetkému veria, čo kde čítali, ako len oni dokážu všetko správne interpretovať a bez jedinej snahy o dialóg poďakujú a odchádzajú.

Poslednou malou skupinou našich klientov sú predstavitelia rôznych náboženských skupín, ktorí sa nás snažia presvedčiť o ušľachtilosti svojich cieľov.

 

Príklady z praxe

Na ilustráciu uvediem niekoľko príkladov z našej poradenskej praxe. V konzultačných hodinách prišiel mladý muž. Začal rozprávať, že jeho spolužiak zo strednej školy vstúpil do sekty, a tak sa spoločne s dvoma ďalšími bývalými spolužiakmi dohovorili, že mu pomôžu dostať sa odtiaľ. Chcel vedieť, ako majú s ním hovoriť, čo mu majú povedať, aby pochopil, že je „mimo". Pýtal som sa ho, čo je to za skupinu, ako je tam dlho a pod. Povedal, že už je tam vyše dvoch rokov, a že ho nedávno v Kórei oženil reverend Mun s nejakou aziatkou, že to berie veľmi vážne, a že sa s ním nedá hovoriť. Spýtal som sa ho, čo robí on a jeho kamaráti, až som sa dozvedel, že všetci traja študujú na vysokej škole, ale každý na inej v inom meste. Musel som mu teda vysvetliť, že veľa toho pre svojho priateľa urobiť nemôžu, pretože sa mu to vysvetliť jednoducho nedá, a pretože sú schopní ho vidieť maximálne raz za tri týždne, nemôžu mu ponúknuť viac než mu ponúka sekta, lebo tá mu v súčasnosti uspokojuje všetky jeho potreby, zvlášť teraz v eufórii prežitej svadby. Jediné, čo možno robiť, je nestratiť s ním kontakt, neodvrátiť sa od neho, ale byť s ním napriek jeho novej identite.

V niečom podobný bol možno aj prípad mamičky, ktorá telefonovala kvôli svojej dospievajúcej dcére. Nemala nijaké otázky, ale mala celkom jasnú predstavu, ktorú vyjadrila hneď prvou vetou: „Pošlite mi, prosím, nejakú brožúrku proti Svedkom Jehovovým, potrebujem to dať dcére prečítať, aby pochopila, že je hlúposť chodiť s členom tejto organizácie." Ako som neskôr poznal z nášho osobného stretnutia, tento prístup v komunikácii s ľuďmi bol pre ňu typický. Napriek tomu sa mi podarilo matku priviesť na princíp, že táto cesta bude zrejme neschodná, pretože dievča je zamilované, na jej rozhodovanie majú momentálne vplyv predovšetkým emócie a radikálne argumentácie by ju viedli skôr k odcudzeniu, lebo by hľadala emocionálne útočisko a porozumenie u svojho partnera. Snažil som sa jej ďalej naznačiť, že práve dcérina inklinácia ku Svedkom Jehovovým môže byť logickým vyústením osobnostného vývoja, keď sa na jednej strane túži vymaniť z režimu svojej matky, ale zároveň nejaký režim potrebuje, pretože je naň zvyknutá, a preto podvedome hľadá iný.

Ale aj ďalší príbeh je možno väčšmi o matke, ktorá prišla kvôli svojim dvom deťom. Staršia pani, úprimná a zbožná žena, nedokázala pochopiť, ako je možné, že obe jej už dávno dospelé deti nezostali v tradičnej cirkvi, ku ktorej ich vždy viedla, ale vstúpili do sekty. Chcela im nesmierne pomôcť, ale bola z celej situácie veľmi zdrvená, premýšľala o minulosti, o výchove svojich detí a stále narážala na okamihy, kde sa cítila vinná, kde zlyhala, kde s manželom urobili chybu... Celú vec chápala, že je to jej osobné zlyhanie a v konečnom dôsledku za to môže ona. V tomto prípade bolo potrebné pomôcť postaviť sa na nohy najprv jej, lebo inak nemohla pre svoje deti nič urobiť, aj keď jej na tom veľmi záležalo. V takom prípade musí človek prijať realitu takú, aká je - uvedomiť si, že deti sú už dospelé a majú svoje rodiny, ako aj to, že každý človek robí v živote chyby a nemožno určiť jednoznačnú príčinnosť s jej následkom.

 

Záver

Na záver by som chcel poznamenať, že žijeme v zvláštnych časoch. Možno by sa dali charakterizovať prívlastkom „nevedomá iracionalita". Každý z nás bude tvrdiť, že sa rozhoduje na základe racionálneho vyhodnotenia všetkých faktov a súvislostí, ale stačí, aby nám niekto predviedol niečo nezvyčajné, rozkrútil virguľu či odovzdal posolstvo od mimozemšťanov - a razom je náš rozum odstavený na vedľajšiu koľaj! Pokúsme sa preto vždy po vypočutí informácií typu „A" ešte pred závažným životným rozhodnutím k nim nájsť i to „B", a až potom - skutočne slobodne - povedať áno či nie.