Pramene ezoterického myslenia

Tento trend vrcholí v II. storočí. Vodcovia Ríma v mene Pax Romanum rozširujú panteón o božstvá národov, ktoré si podmanili. Pod tlakom politickej moci tak narastá náboženský synkretizmus. Rozdiely medzi Isis, Astarté, Demeterou, Kybelou, Anaitis či Maiaou sa zotierajú. V tomto podhubí sa formuje helénska gnóza. Jej patrónom je Hermes. Hermes je bohom umelcov, ale i zlodejov. Spája nezlučiteľné, zmieruje protirečivé, stáva sa symbolom voľného spájania vecí, ktoré spolu nesúvisia. Najstaršie učenie helénskej gnózy nesie meno po svojom patrónovi - hermetizmus. V mystérijných náboženstvách, v hermetizme a gnosticizme, má teda západná ezoterická tradícia svoje archaické pramene. Dlhé stáročia potom gnóza živorila v podzemí a na okrajoch kresťanského sveta. Znova sa dostala k slovu počas križiackych výprav a v renesancii. Hermetizmus ožil v stredovekej alchýmii, v tajných rozenkruciánskych rádoch, v kresťanskej kabale Johanessa Reuchlina a v renesančnom novoplatonizme Pica della Mirandola. Znova sa dostáva k slovu v tajných a polotajných spoločnostiach vznikajúcich v II. polovici 19. storočia. Hnutia spiritualizmu, špiritizmu, teozofie, antropozofie majú v zásade ezoterický charakter. V dvadsiatom storočí sa ezoterický prístup prejavil v myšlienkach známych osobností z rôznych spoločenských oblastí. Z nich asi najväčší vplyv na súčasné myslenie má C. G. Jung. Jeho psychológia bola inšpirovaná štúdiom gnózy a alchýmie. Jungov koncept archetypov dáva moderné zdôvodnenie pre ezoterický prístup ku skutočnosti.

Verejné či skryté?

Čo pod slovom ezoterický rozumie priemerný zákazník na trhu ideí? Na zozname synoným by sa pravdepodobne ocitli pojmy New Age, kabala, astrológia, šamanizmus, tantrizmus, tarok, veštenie, mágia, UFO, možno aj špiritizmus, chaneling, knihy písané automaticky alebo cez médiá v tranze, všetky druhy tajomstiev (od tajomstiev egyptských pyramíd až po skrytú múdrosť Tibetu)... Čo s tým? Čo má New Age spoločné s veštením, čo veštenie s mágiou, čo mágia s UFO a čo UFO s Egyptom, alebo Egypt s Tibetom?... Čomu v tej pestrofarebnej kolekcii exotických fenoménov patrí spoločný prívlastok ezoterické?

Ezoterik Voyen Koreis v eseji Ezoterická myšlienka charakterizuje ezoteriku takto: „Myšlienka ezoteriky, ktorá uznáva existenciu skrytého poznania, je pravdepodobne stará ako ľudstvo samo. Schematicky sa dá vyjadriť dvoma sústrednými kruhmi. Ten vonkajší predstavuje celé ľudstvo, ku ktorému patríme my všetci. Avšak v jeho vnútri sa nachádza omnoho menší kruh, o ktorého existencii majú niektorí ľudia nejasné tušenie. To je ezoterický kruh, do ktorého patria len tí, ktorí sa duchovne najviac rozvinuli." Ezoterika je teda už podľa definície záležitosťou elity. Ezoterik v kontraste k obyčajnému človeku je zasvätencom tajomstva. Poznanie zasvätenca stojí v protiklade k takzvanému exoterickému náboženstvu. Exoterické náboženstvá (v podaní ezoterika) sú vonkajškové, povrchné a ľudové - majú svoju vierouku, dogmatiku, svoje obrady, hierarchiu, sú určené pre duchovne nerozvinuté masy. Z elitnosti vyplýva ďalšia podstatná črta ezoteriky - skrytosť. Ezoterické učenie v klasickom zmysle je vždy skrytým učením. Pod povrchom exoterických náboženstiev, či už archaických (babylonské, egyptské, grécke, keltské ap.), alebo súčasných (kresťanstvo, hinduizmus, judaizmus, budhizmus, islam ap.) je skryté posolstvo. Posolstvo je zahalené závojom protirečení, zašifrované v inotaji, ktorému nezasvätený nemôže rozumieť.

Skrytosť a utajenosť ezoterického poznania mala svoj priamy výraz v utajenosti klasických ezoterických spoločností. Príkladom tejto utajenosti môže byť stredoveká, dodnes existujúca ezoterická spoločnosť rozenkruciánov. V sprievodcovi neofyta na prípravu a iniciáciu do Starobylého Mystického Rádu Ruže a Kríža - A. M. O. R. C. sa dočítate: „Radi by sme znovu upozornili na to, že je skutočne veľmi nutné zachovávať mlčanlivosť vo všetkom, čo sa týka Rádu a štúdia A. M. O. R. C. Nikomu nerozprávajte o svojich zážitkoch počas iniciácie, výnimku tvoria iba vaše správy Rádu. (...) Nikdy neukazujte svojim známym monografie alebo texty vašich rituálov, ani svoju korešpondenciu s nami. Zachovajte skutočný význam Sanktuária pre seba a spytujúcim sa prezraďte len to, že súkromne študujete a pokúšate sa zariadiť si pomocou získaných poznatkov život."

Takéto utajovanie je však vo svete ezoteriky na konci dvadsiateho storočia už iba bizarným anachronizmom. Súčasná ezoterika je verejná. Tu sa dostávame k hlbokému paradoxu. Tajné učenie sa stáva verejným. Verejným a všeobecným v tom najhrubšom zmysle - stáva sa tovarom. Nezasvätenému človeku sa tajná náuka ponúka v knihách, na seminároch v terapeutických skupinách neosobne bez utajenia a bez iniciácie do rádu, úplne prozaicky neviditeľnou rukou trhu. Dnes je azda viac utajené klasické učenie cirkvi ako tajné náuky ezoteriky. Módna ezoterika sa tak stáva exoterickou ezoterikou - ľudovým náboženstvom tajomstva. Zákazník na trhu nakúpi, čo potrebuje a doma si uvarí ezoterický elixír podľa vlastného receptu a iniciuje sám seba podľa vlastnej chuti. Je toto ešte ezoterika? Čo zostane na ezoterike ezoterické, keď stratí svoj elitný zasvätenecký a utajený charakter?

Ezoterika ako spôsob interpretácie

Zdá sa mi, že najpresnejšie na našu otázku odpovedá profesor semiotiky Umberto Eco. Eco je verejnosti známy ako spisovateľ, autor sfilmovanej literárnej predlohy Meno ruže. O niečo menej známy je jeho román Focualdovo kyvadlo. Práve ten je však pre našu tému zaujímavý. Focualdovo kyvadlo je totiž rafinovaná satira na ezoterický spôsob myslenia. Hrdinovia románu sa postupne zamotávajú do sveta inotajov, narážok a analógií, napokon ani sám čitateľ nevie, čo je skutočnosť a čo fikcia. To, čo sa vo Focualdovom kyvadle rozohráva ako príbeh, skúma Eco v zbierke esejí O interpretácii a nadinterpretácii. Poukazuje na dvojakú tradíciu interpretácie v dejinách západnej civilizácie - klasickú a hermetickú. Pod interpretáciou Eco nemá na mysli iba interpretáciu textov, ale aj interpretáciu sveta vôbec. Klasickú interpretáciu Eco vidí v tradícii racionálneho myslenia. Tá sa tiahne od Platóna cez Aristotela celými dejinami západného myslenia. Svojím spôsobom ju rozvíja aj cirkevná ortodoxia.

Podľa Eca v klasickom prístupe poznať znamená určiť príčinu. „Aby sme mohli potvrdiť jednosmernú povahu príčinného reťazca", píše Eco, „musíme predpokladať niekoľko princípov: princíp identity (A = A), princíp vylúčenia sporu (nie je možné, aby niečo v tom istom čase bolo a zároveň nebolo A), a princíp vylúčenia tretieho (A je alebo pravdivé alebo nepravdivé - tretej možnosti niet)."

V hermetickej tradícii interpretácie sú porušené všetky tri klasické princípy. Hermetizmus nahrádza logiku analógiou. Súvislosti sveta sú mu dané na základe podobností. „Rastlina nie je vymedzená svojimi morfologickými a funkčnými charakteristikami", píše ďalej Eco, „ale svojou podobnosťou, aj keď iba čiastočnou, s iným prvkom v kozme. Ak to aspoň trocha pripomína telo, tak to má význam, lebo to odkazuje na telo. Táto časť tela má zase význam, lebo odkazuje na hviezdu; hviezda preto, lebo odkazuje na hudobnú stupnicu; a tá zas preto, lebo odkazuje na hierarchiu anjelov; a tak ďalej."

Tu sme nazreli do samotného srdca ezoteriky. Ezoterika je v prvom rade stratégia interpretácie sveta na princípe podobnosti všetkého so všetkým. A tu je aj hľadaná súvislosť. Na princípe podobnosti pracuje rovnako astrológia i mágia, kabala, tarok, tantrizmus, šamanizmus, na tomto princípe sa hnutie New Age pokúša vytvoriť vytúženú novú paradigmu.

Ezoterický svet je svetom nekonečného zrkadlenia významov, pralesom symbolov, postmoderná báseň plná inotajov, mnohoplánových významov. V ezoterickom vesmíre neplatí ani príčinnosť ani časová následnosť ani princíp identity. Ježiš Kristus môže byť Budhom, Budha Krišnovým vedomím, Krišnovo vedomie energetickým poľom, energetické pole genetickou informáciou, genetická informácia kolektívnym nevedomím, kolektívne nevedomie Sofiou, Sofia Logosom, Logos pránou, prána morfogenetickými poliami, morfogenetické polia bohom, boh individuovaným vedomím atď. Nič nie je vylúčené z nekonečného obcovania významov s tajomstvom.

Synkretizmus a eklektizmus

Z hermetického postupu interpretácie priamo vyplýva najviditeľnejšia vlastnosť ezoteriky - synkretizmus. V ezoterickom vesmíre neexistuje kontinuita významu. Klasické náboženské poznanie bolo a je transgeneračné. Múdrosť a zjavenie je tradované z generácie na generáciu. Kontinuita významu je mierkou spoľahlivosti učenia. V hermetickom prístupe sa svet skladá z fragmentov, úlomkov vytrhnutých z pôvodnej kontinuity významu. Kresťanské prvky môžu byť ľubovoľne vyňaté zo svojho kontextu, podobne aj budhistické, šamanské, ako aj prvky fyziky elementárnych častíc či prvky psychológie a všetko to môže byť poskladané do úplne novej významovej štruktúry. Aby som ilustroval túto schopnosť ezoteriky spájať všetko so všetkým, použijem príklad interpretácie modlitby Otčenáš v podaní Míly Tomášovej: „Príď kráľovstvo tvoje, aby Božské vedomie rozpustilo omyl oddelenosti individuálneho vedomia od Teba. V úplnom odovzdaní sebe v najhlbšej pokore, celou svojou bytosťou, súhlasím s Tvojou svätou vôľou, aby bolo nerozlíšené Vedomie od Teba a Tvojej tvorby, ako v nebi, tak i na zemi." Míla tu oblieka hinduistické učenie Védanty do rúcha kresťanskej modlitby. Hovorí o omyle, o zámene individuálneho, oddeleného (nepravého) ja s pravým Vedomím. Prosí o stav konečného osvietenia, v ktorom pravé Vedomie spozná, že je totožné s božským vedomím. Ľudské vedomie je tu identické s Božím, preto z neho pochádzajú všetky veci na nebi i na zemi. Človek a Boh sú v Mílinom Otčenáši totožní. Míla nad Otčenášom rozjíma hermetickým spôsobom. Nezaujíma ju, čo mal slovami tejto modlitby na mysli Ježiš. Nezaujíma ju hebrejský koncept Boha Otca. Nezaujíma ju nič zo židovského kontextu Ježišovho učenia. Míla Tomášová (ako pravý zasvätenec) vo svojej knižke tento prístup k duchovnosti nazýva hlbším poznaním.

„Hermetizmus druhého storočia", píše Umberto Eco, „hľadá pravdu, ktorú nepozná, a všetko, čo má, sú knihy. Predstavuje si, alebo dúfa, že každá kniha bude obsahovať zrnko pravdy, a tieto zrnká sa budú navzájom potvrdzovať. V tejto synkretickej dimenzii je jeden z princípov gréckych racionalistických modelov - vylúčenie tretieho - vystavený kríze. Mnohé veci môžu byť pravdivé v tom istom čase, hoci si protirečia. Ale ak knihy hovoria pravdu aj v prípade, že si protirečia, potom každé ich slovo musí byť alúziou, alegóriou. Hovoria niečo iné, než sa zdá, že hovoria. Každá obsahuje správu, ktorú ani jedna z nich nebude schopná odhaliť sama. (...) Tajné poznanie je hlboké poznanie (pretože iba to, čo leží pod povrchom, môže zostať dlho nepoznané). A tak je pravda stotožňovaná s tým, čo nie je povedané, alebo čo je povedané zahalene a čo treba pochopiť za alebo pod povrchom textu."

Tajomstvo v tajomstve

Tomu, kto môj text čítal až po tieto riadky musí byť jasné, že veľkou mániou ezoterického interpreta je tajomstvo. Nie tajomstvo, ktoré sa poznaním odkrýva, ale tajomstvo, ktoré sa poznaním prehlbuje. „Posledným tajomstvom hermetického zasvätenia je, že všetko je tajné. Hermetické tajomstvo teda musí byť prázdne. Každý, kto sa tvári, že odhalil akýkoľvek druh tajomstva, sám nie je zasvätený; zastavil sa na povrchnej rovine poznania vesmírnej záhady", dodáva Eco. Táto posadnutosť tajomstvom v ezoterickom prístupe k svetu čiastočne vysvetľuje skutočnosť, že ezoterická myseľ sa poväčšine upína k archaickým a exotickým symbolom a rada čerpá inšpiráciu z cudzích kultúr a náboženstiev. C. G. Jung sa v tejto súvislosti domnieva, že ak sa obraz božstva stane príliš známy, človek sa potrebuje obrátiť k obrazom iných civilizácií, pretože iba exotické symboly sú schopné podržať si nevyhnutnú dávku tajomnosti a auru posvätnosti.

Sú mystické skúsenosti jednotné?

Ospravedlnením prázdnoty v strede tajomstva je mystika. Do ezoterického tajomstva možno nahliadnuť iba v stavoch mystického ponorenia. Preto obdobou protikladu medzi exoterickým a ezoterickým je protiklad mýtického a mystického. Známy ezoterický autor Ken Wilber sa domnieva, že pôvodne Kristovo mystické náboženstvo klérus prekrútil na náboženský kult osobnosti. Píše: „Ak žiješ náboženstvo iba na mýtickej rovine - napríklad fundamentalistický protestantizmus či exoterický katolicizmus - potom je pre teba živý mystik skutočným problémom. Mystik totiž hlása, že každý sa môže stať jedno s Bohom. To by však znamenalo obísť prostredníka, kňaza a jeho misku na oferu. Exoterickí kresťania preto urobili šikovnú vec - dovolili síce Kristovi byť jedno s Bohom, ale okrem neho nikomu inému! Kristus bol vykopnutý hore a od tých čias každý, kto vyhlásil, že je jedno s Bohom, je považovaný za heretika."

Za Wilberovým smelým vyhlásením sa skrýva jeden z najrozšírenejších omylov dotýkajúcich sa našej témy. Tým omylom je presvedčenie, že mystické skúsenosti bez ohľadu na náboženské presvedčenie mystika sú jednotné. Náboženské systémy si protirečia, no mystici nie. K logickým dôsledkom tento názor doviedol Aldous Huxley. V knihe The Doors of perception (Brány vnímania) Huxley tvrdí, že medzi mystickými skúsenosťami najväčších mystikov a skúsenosťami človeka pod vplyvom meskalinu alebo LSD neexistuje nijaký podstatný rozdiel. Na jeho knihu zareagoval oxfordský profesor R. C. Zaehner v knihe Mysticism sacred and profane. Zaehner študoval rôzne klasické aj súčasné mystické tradície a dospel k záveru, že mystické skúsenosti sú práve také protirečivé, ako sú protirečivé teologické systémy, ktoré z nich vznikli. Najhlbší rozpor leží medzi monistickou a teistickou mystikou. Kým v prvom prípade je mystik sám v sebe (vo svojom kozmickom vedomí) Bohom, v druhom prípade mystik prežíva k Bohu, ktorý je mimo neho, vzťah - vzťah ľudského Ja a Božieho Ty.

Profesor Zaehner popisuje príklady ľudí, ktorí zažili oba typy skúsenosti, pritom skúsenosť teistickej mystiky považovali za skutočné zažitie Boha a skúsenosť monistickej mystiky iba za ilúziu. Cituje Martina Bubera, autora známej knihy Ja a Ty, ktorý o svojej skúsenosti s monistickou mystikou píše: „Z vlastnej skúsenosti viem veľmi dobre, že existuje stav, v ktorom sa zdá, že obmedzenia osobného charakteru života sa rozostupujú a my prežívame nerozdelenú jednotu. Je ťažké rozoznať, čo z toho si duša samovoľne predstavuje. Aj moja duša si raz predstavila, že som v tom stave dosiahol zjednotenie s prvotným bytím... s božstvom... Nech je akokoľvek, pri úprimnom zhodnotení a triezvej úvahe tá jednota nie je nič iné ako jednota mojej vlastnej duše, ktorej dno som dosiahol."

Ezoterika a chaneling

V prípade ezoteriky je potrebné klasický význam slova mystika rozšíriť o kategóriu mediálnej psychózy. Mnohé z toho, čo sa v rôznych ezoterických kontextoch deje totiž súvisí s tranzom, médiami a automatickým písaním. Autorom pojmu mediálna psychóza je nemecký psychiater Hans Bender, ktorý ju delí na automatizmus, ľahký tranz a úplný tranz. Pri automatizme cudzia duchovná entita obchádza myseľ média a komunikuje priamo ovládaním jeho tela (automatické písanie). Médium je pri plnom vedomí, vedomie sa však na procese písania nezúčastňuje. V prípade ľahkého tranzu je médium napolo pri vedomí, čiastočne si pamätá skúsenosť tranzu. V prípade úplného tranzu sa médium nachádza v stave podobnom bezsennému spánku. Z celej skúsenosti si nič nepamätá. Prevažná väčšina médií patrí medzi prípady úplného tranzu. Ako príklad toho stavu vedomia uvediem v Amerike veľmi populárne médium Jacha Pursela. Do role média sa dostal pri jednej z meditácií (východného typu), ktorú usporiadala jeho žena. Po tom, ako zaspal, začal hovoriť zmeneným hlasom. Manželka mu kládla otázky. Dospela k presvedčeniu, že cez Jacha hovorí akási iná bytosť. Opakovalo sa to ešte niekoľkokrát. Jach si však na nič nepamätal. Po jednej seanse mu pustili magnetofónový záznam. „Vo chvíli, keď som počul ten hlas", vyznal neskôr Jach, „musel som to vypnúť. Asi hodinu som sa prechádzal. Bol som zdesený. Nerozumel som... Hodnú chvíľu som plakal. Potom sa to akosi všetko dalo do poriadku."

Hans Bender zistil, že v mnohých prípadoch kontakt s duchovnou entitou viedol k pokusom o vraždu alebo samovraždu. Zistil aj to, že používanie automatizmu vedie k rozbitiu osobnosti, ktoré je podobné, no v mnohých detailoch i odlišné od schizofrénie.

Ak by sme sa teda pokúsili nahliadnuť za synkretické húštiny symbolov v ezoterickom pralese, našli by sme skúsenosť monistickej mystiky a mediálnej psychózy. Zasvätený je ten, kto prijíma informácie cez zmenené stavy vedomia alebo cez ľudí v tranze. Zatiaľ čo v ezoterickom pralese niet miesta pre teistickú mystiku, svet monistickej mystiky a svet mediálnej psychózy sú tu prepojené ako siamske dvojčatá. Podstatná časť učenia takto orientovaných skupín prijíma informácie pochádzajúce z astrálnych posolstiev sprostredkovaných médiami rôzneho typu. Módna hollywoodska ezoterička Shirley MacLainová, ktorá Jahveho výrok Som, ktorý som považuje za výrok o svojom pravom vedomí, je napriek tomu oddanou nasledovníčkou duchovnej entity údajného asýrskeho bojovníka Ramatu, ktorý sa svojim stúpencom prihovára cez médium pani Knightovú. Česká jogínka Inka Jírová tvrdí, že „meditácia sa často podobá tranzu, človek sa môže stať médiom bez toho, aby to tušil". Techniky monistickej mystiky v praxi môžu často znamenať iniciáciu do sveta mediálnej psychózy.

Ezoterika a kresťanstvo

Ako sa k ezoterike stavia kresťanstvo? Kresťanstvo si svoj postoj k ezoterike formuje od svojho vzniku. Napätie, prelínanie, vzájomná inšpirácia i odmietanie sa tiahnu históriou až podnes. Základné východiská však formulovali už cirkevní otcovia v II. storočí. Gnostici II. storočia podobne ako ich potomkovia na konci XX. storočia tvrdili, že existuje tajné ezoterické učenie apoštolov, určené iba zasvätencom, o ktorom všeobecná cirkev nevie. Lyonský biskup Irenej, ktorý sa stal kronikárom aj odporcom rôznych gnostických učení, upozorňuje na rozporuplnosť takýchto tvrdení. Píše: „Všetci, ktorí chcú vidieť pravdu, môžu v každej cirkvi jasne pozorovať apoštolskú tradíciu, ktorá je zjavná v celom svete. Môžeme vypočítať tých, ktorých apoštolovia v cirkvách ustanovili za biskupov aj ich nástupcov až do dnešných čias. Nič také nikdy neučili a nič z toho, o čom títo heretici blúznia ani nepoznali. Ak by totiž apoštolovia poznali nejaké skryté tajomstvá a súkromne v skrytosti o nich učili „dokonalých" boli by ich iste v prvom rade odovzdali tým, ktorým zverili cirkvi. Veď chceli, aby ich nástupcovia boli dokonalí a bezúhonní vo všetkom." Je prekvapujúce, ako aj dnes Irenejove slová aktuálne popisujú vzťah kresťanstva k neognóze. Medzi hlavnými prúdmi kresťanstva existuje konsenzus práve v tých veciach, o ktorých sa prvých päť storočí viedol spor medzi kresťanskými spoločenstvami a gnostickou obcou. Vďaka kontrastnému pozadiu módnej ezoteriky dnes vystupuje do popredia zarážajúca jednota v učení kresťanských cirkví.

Otvorené a uzavreté tajomstvo

Ezoterická kritika exoterického (vonkajškového, povrchného, formálneho) náboženstva je namieste a kresťanské cirkvi by jej mali venovať pozornosť. Autentické kresťanstvo však nie je ani exoterické ani ezoterické. V skutočnom kresťanstve sa vonkajšie spája s vnútorným bez toho, aby vnútorné menilo zmysel vonkajšieho. Kresťanské učenie sa v plodnej symbióze spája s kresťanskou mystikou. Učenie o vtelení, o Trojici, o tajomnom vykúpení vzkrieseným Ježišom Kristom nie je prekážkou mystického nazerania, ale naopak, je oknom, ktorým sa kresťanský mystik díva do srdca Božieho zjavenia. Aj evanjelium hovorí o tajomstve viery. Avšak je zásadný rozdiel medzi kultom tajomstva v ezoterike a tajomstvom viery v kresťanstve. Tajomstvo v ezoterike je nevyčerpateľné, pretože svet je podľa ezoteriky iracionálny. Pravda sa nachádza za hranicami rozumu. Tajomstvo preto zostáva uzavreté do seba, nemôže byť odhalené. „Pravda je tajomstvom", píše Eco, „a akékoľvek spochybnenie symbolov a enigiem nikdy konečnú pravdu neodhalí, iba jednoducho prenesie tajomstvo niekde inde. Ak je toto ľudským údelom, potom to znamená, že svet je výsledkom omylu. Kultúrnym vyjadrením tohto psychologického stavu je gnóza." Na druhej strane je pre kresťana tajomstvo otvorené odhaleniu. Je vyčerpávané zjavením a poznaním. Neznámo v Bohu síce nekonečne presahuje človeka, ale i to sa vyčerpáva v miere, do akej sa Boh človeku dáva poznať. „Teraz vidíme len  akoby v zrkadle, píše apoštol Pavol, v záhade, ale potom tvárou v tvár. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný (Bohom)." (1 Kor 13, 12) Pre kresťanskú myseľ pravda neleží za hranicami rozumu, svet nie je iracionálny, stvorenie nie je výsledkom ilúzie, krízy alebo omylu. Svet je výsledkom tvorivej vôle absolútneho Božieho rozumu. Viera a veda si neprotirečia, iba sa dopĺňajú. Tajomstvo v kresťanskom zmysle je iba napätím medzi malým, obmedzeným rozumom človeka a absolútnym rozumom Boha. Kresťanská teológia ani kresťanská mystika nerušia nič z klasickej interpretácie sveta, nerušia princíp identity ani princíp vylúčenia sporu ani princíp vylúčenia tretieho.

Ezoterika vedie k egocentrizmu

Žijeme v dobe, keď je západná civilizácia ohrozovaná atomizáciou a rozpadom vzťahov. Rastúci egoizmus a individualizmus sa najzreteľnejšie prejavuje v kríze rodiny, ktorej rozpad je príčinou takmer všetkých spoločenských problémov. Súčasný človek zvláda najzložitejšie úlohy, no to najdôležitejšie - vzťahy - zvláda čoraz ťažšie. Duchovnú pomoc takému človeku môže priniesť iba spiritualita, ktorá potvrdzuje inakosť a pomáha vytvárať vzťah lásky medzi Ja a Ty. Potrebujeme taký módus konania, v ktorom je slobodný individuálny človek motivovaný vstupovať do dlhodobých záväzných vzťahov vernej lásky.

Ezoterika tu neprináša nijaké východisko. Hľadanie Boha v svojom vnútornom svete vedie do prehlbovania egocentrizmu a izolácie od ostatných. Ezoterika je cesta, ktorá ťa, ak po nej kráčaš dostatočne dlho, dovedie k solipcizmu. (Pojem solipcizmus označuje presvedčenie, že celý svet je iba projekciou môjho vedomia). Myseľ uzavretá v solipcistickom vedomí nemá nádej vytvoriť ani udržať skutočný vzťah. Ako kresťania sme dlžní dnešnému osamelému človeku predstaviť zrozumiteľne a živo svoju alternatívu. Alternatívu, ktorá vie, že univerzum stojí a padá na vzťahoch lásky. Vie, že inakosť a individualita nie sú ilúziou, že aj Ty aj Ja sme naozaj skutoční. Vie, že cesta k takému vzťahu obsahuje kríž. A pozná aj tajomnú pomoc milosti, ktorá nám pomáha ten kríž uniesť.