Vstupom do nového tisícročia časopis Rozmer začína ukrajovať zo štvrtého roka svojej existencie. Štyri roky, to síce nie je veľa, ale aj tak mám niekedy pocit, že život nás unáša ako dravý riečny prúd a my ani nemáme čas chvíľu postáť a obzrieť sa späť.

Nedávno som sa zúčastnil na medzinárodnom sympóziu v Poľsku, ktoré bolo venované veľmi pálčivej téme súčasnosti - satanizmu. Tomuto fenoménu, ktorý sa so značnou razanciou šíri medzi mládežou na všetkých kontinentoch a žiaľ, aj na Slovensku, sme sa doposiaľ na stránkach Rozmeru nevenovali, preto sme mu v tomto čísle vymedzili väčší priestor. Myslíme si, že oprávnene. Takisto nás teší, že spolupráca s poľskými centrami, redakciami a odborníkmi orientujúcimi sa na problematiku deštrukčných kultov, siekt a nových náboženských hnutí prináša prvé plody a podpísala sa aj na zostavovaní čísla, ktoré máte pred sebou.

Na medzinárodných podujatiach podobných tým, aké sa konalo v marci t. r. v Poľsku, sa stretávajú odborníci z viacerých krajín, čo dáva prísľub, že sa zrodí dnes priam nevyhnutný komunikačný most prechádzajúci jednotlivými európskymi štátmi. Nevyhnutný, najmä ak si uvedomíme, že viaceré sekty, kulty, ale už aj jednotlivé idey sa šíria väčšinou nadnárodne, celosvetovo, za čím možno hľadať nielen masovokomunikačné vymoženosti - televíziu, rozhlas či internet, ale aj takmer vojensky dôslednú organizáciu a finančný kapitál, devízy moderných siekt. Takejto invázii možno čeliť iba vzájomnou informovanosťou, nezištnou pomocou a výmenou každodenne získavaných skúseností.

Situácia však vôbec nie je jednoduchá. V Poľsku, Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku, Rusku, Česku, v Rakúsku, Slovensko nevynímajúc, sekty všade zanechávajú za sebou nevyčísliteľné škody páchané na psychickom i fyzickom zdraví človeka. Spoločnosť a cirkvi vo všetkých demokratických krajinách Európy môžu v podstate iba jedno - investovať do osvety a budovať sieť odborných preventívno-informačných centier, ktoré by verejnosť nielen včas a objektívne informovali, ale napomáhali by aj riešenie mnohých ľudských problémov. A to, že je ich už aj na Slovensku neúrekom, asi netreba nikomu dokazovať. Preto verím, a všetci sa o to všemožne usilujeme, aby aj u nás vzniklo aspoň jedno celoslovenské odborné centrum, pre ktoré sa vytvoria náležité pracovné podmienky a priestor. Hoci financií nie je nikde nadostač, verím, že na tento účel sa nájdu. Po mojich mnohých skúsenostiach som neochvejne presvedčený, že takto použité investície nebudú vynaložené zbytočne.