Aj takéto otázky, na ktoré sa pokúšame nájsť odpovede, nepochybne svedčia o tom, že v dnešnej kultúre nastal obrat k duchovnosti, k transcendencii, opierajúci sa však často o znovu oživené kulty a pohanské náboženstvá, ktoré svojou nezvyčajnosťou chcú prinútiť súčasného človeka k duchovnému úsiliu. Súčasné spôsoby hľadania Absolútna sú často spojené s cestou vedúcou labyrintom skrytých vedomostí a s orientálnymi doktrínami prispôsobenými potrebám západného sveta. Veľa publikácií zdôrazňuje výraznú krízu západnej civilizácie a vyzýva k duchovnému rozvoju ľudstva v novej spoločnosti, v ktorej bude človek v harmónii so svetom a božstvom rásť k dokonalosti.

Vízia dosiahnutia raja na zemi nie je cudzia žiadnemu z ľudských želaní a snáh. Dejiny náboženstva, duchovnosti; celá naša civilizácia je dôkazom túžob človeka po raste k ideálnej ľudskosti, avšak dnes môžeme byť svedkami chorobného naháňania sa za dokonalosťou, rozširovania našej inteligencie, vnímania, zmyslových a duchovných zážitkov. Zodpovednosť za tento svetonázorový zmätok nesie bezpochyby jeden z charakteristických úkazov uplynulého tisícročia, ktorý s veľkou nádejou očakával príchod nového milénia a ktorý mnohí nazývajú NEW AGE (Nový vek).

Už názov poukazuje na nový prístup k realite, k problémom, s ktorými zápasí celé ľudstvo i jednotlivec. Všetko, čo je nové, často kontroverzné, čo vystupuje proti zaužívanému poriadku sveta i tradičným náboženstvám, sa môže zaradiť do hnutia New Age. Avšak okrem svojskej „módy" v štýle New Age a veľkého záujmu o tento fenomén zo strany sociológov, teológov a psychológov je veľmi ťažké nájsť nejakú spoločnú definíciu. Najlepšie to možno pochopiť, ak vezmeme do úvahy postupný rozvoj a evolúciu tohto hnutia, rozmanité názory odborníkov, ich emocionálny prístup a prijatý svetonázor.

 

Dva prúdy – komerčný a odborný

Keď neexistuje možnosť jednoznačného opisu akéhokoľvek hnutia či javu, treba označiť niekoľko jeho základných významov, alebo sa koncentrovať na javy, ktoré sú preň charakteristické. K tomu nám môže dopomôcť rozlíšenie rôznych aspektov tohto prúdu, zvlášť tých, čo sú výlučne nasmerované na masový odber s komerčným charakterom a tvoria špecifický, mohli by sme povedať akýsi folklór New Age (tzv. magický či komerčný Vodnár), ako aj odborných obsahov na vysokej intelektuálnej úrovni od neho značne vzdialených (tzv. odborný Vodnár).

V odbornom prúde New Age sa racionálne zložky človeka nahrádzajú intuíciou, pocitmi a mystikou. Vyzdvihujú sa psychické procesy, ktoré dovoľujú odkryť netušené ľudské možnosti. Dosiahnutie cieľa sa nemusí vždy odvolávať na pragmatizmus či racionalizmus, lebo pre New Age existuje veľké množstvo iných spôsobov, napríklad mágia, okultizmus, východná meditácia. V širokom spektre hnutia New Age, či už v jeho komerčnom alebo odbornom prúde, sa často prezentujú idey, ktoré nie sú samy osebe negatívne, ale sú v rozpore s európskou tradíciou. Ide najmä o vylúčenie atomizmu, antropocentrizmu a personalizmu. Namiesto toho sa ponúka vnímanie reality ako celku - holisticky, čo výrazne neguje individualizmus.

 

Magický Vodnár

Populárna verzia ideológie New Age sa charakterizuje iracionalizmom a magicko-okultnou orientáciou. Pre tento smer je príznačné v rámci trhových potrieb predávať určité produkty: zázračné kryštály, talizmany a meditačné techniky v tých najjednoduchších verziách. V nijakom prípade za tým nemožno hľadať seriózne politické či ekologické predsavzatia. Je to aspekt New Age s jednoznačne pejoratívnym nádychom, ktorý je zameraný výlučne na komerčný zisk. Takýto prístup zastávajú aj aktivisti a spisovatelia zaoberajúci sa zmenami v kultúre. Dokonca sám F. Capra, jeden z popredných ideológov éry Vodnára, hodnotí tento smer Nového vedomia negatívne, vidiac v ňom „ľudí a organizácie so sklonmi k využívaniu a podvodom, s chorobným erotizmom a nadmerným záujmom o materiálnu sféru." (F. Capra, Punkt zwrotny: nauka, społeczeństwo, nowa kultura, s. 567).

Tento fakt spôsobuje, že časť aktivistov, odborníkov a ideológov, považovaných donedávna za vedúcich predstaviteľov New Age, sa začína dištancovať od všeobecne prijatých názorov svojho prúdu.  Najlepšie to možno pochopiť vtedy, ak zoberieme do úvahy pripisovanie ideológie New Age veľmi primitívnym formám masovej kultúry, čo, samozrejme, odrádza verejnú mienku. Hnutie New Age podlieha viditeľným pravidlám komercializácie, čo možno pozorovať na pribúdaní elementov spojených skôr s určitým kultúrnym „folklórom" než so skutočnými ideami: „V súčasnosti si na názov New Age, kedysi prijatý väčšinou s určitým entuziazmom, dávame lepší pozor, pretože v bežnej reči sa začal spájať skôr s lovcami senzácií (...), ktorí sa väčšmi zaujímajú o hrabanie sa v okultizme a o zakladanie kapitalistických firiem pre naivných, ako o dosiahnutie duševnej premeny" (J. Drane, Co New Age ma do powiedzenia Kościołowi, s. 18).

 

Vodnár odborný

Smerovanie hnutia New Age výlučne ku komercializácii, alebo vnímanie v ňom iba zvulgarizované tradície Orientu je zjednodušením jeho skutočného rozmeru, viažuceho sa k určitým - pre kultúru alternatívnym - hnutiam. Pre komerčný aspekt hnutia je charakteristické sugerovanie jednoduchých odpovedí na odveké otázky, vytváranie závislosti od drog a duchovných majstrov. Z odborného hľadiska hnutia New Age však cieľom takýchto firiem nie je len predaj akéhokoľvek produktu, ale aj iniciácia celkovej kultúrnej transformácie s ďalekosiahlymi dôsledkami. Táto premena so sebou nesie i vznik nového svetonázoru komplexne ovplyvňujúceho činnosť človeka. Východiskovým bodom tejto aktivity je starostlivosť o človeka, o prirodzené prostredie a globálny pokus riešenia problémov, vynárajúcich sa pred ľudstvom. Objavuje sa tiež celková kritika európskej civilizácie. Zavrhuje sa newtonovsko-karteziánsky svetonázor, biblický patriarchalizmus, hospodárstvo závislé od nerastných zdrojov a spoločenský konzumizmus. Hnutie New Age sa zakladá na subjektívnom vplyve krízy celej civilizácie, ktorá už v súčasnosti údajne vyčerpala všetky svoje tvorivé možnosti. Kladie si za úlohu doplniť jednostranne chápanú orientáciu Západu o odvrhnuté a represiované elementy. Chce znovuobjaviť človeka s jeho bohatým vnútrom, kladúc rovnako dôraz i na jeho materiálnu stránku.

V oblasti vedeckého prúdu New Age existuje veľmi mnoho prvkov a ich negatívna činnosť je v niektorých prípadoch diskutabilná, i keď vezmeme do úvahy kresťanskú náuku. Možno medzi nimi odlíšiť: vytvárajúce sa skupiny ľudí kladúce si za cieľ pomôcť sami sebe v riešení ťažkých životných situácií a zároveň prehĺbiť si záujem o vlastné zdravie, o možnosti sebarealizácie, psychoterapie (homeopatia, akupunktúra, východné masáže) či o metódy modernej psychológie. Záujmy tohto druhu sú spojené s fascináciou mysticizmom a pestovaním nejakej tajnej tradície Východu či Západu (sufizmus, teozofia). Vyskytujú sa i hnutia s rastúcim ekologickým vedomím prejavujúce sa nárastom citlivosti na degradáciu životného prostredia až po militantné akcie radikálnych anarchistických organizácií. Pri kritike niektorých javov je však potrebná určitá opatrnosť, aby sme ich nekritizovali iba preto, lebo vystupujú pod hlavičkou New Age.

Takéto široké významové rozpätie termínu New Age je príčinou mnohých kontroverzií, týkajúcich sa charakteristiky a svetonázoru jeho účastníkov. Neraz sa samotný názov používa nielen z potreby pomenovať určité činnosti, ale aj preto, aby sa mohli ohodnotiť. V určitých prípadoch môže mať samotné pomenovanie schopnosť dodať publikáciám či umeleckým dielam obsahovú či komerčnú hodnotu. V tomto konkrétnom prípade sú do hnutia New Age začlenené aj významné osobnosti z nedávnej či dávnej histórie. Môžeme medzi nimi nájsť filozofov, vedcov či dokonca i pravoverných katolíkov. Takýto postoj môžeme nájsť v početných lexikónoch a encyklopédiách zviazaných s New Age. Na druhej strane zasa vznikajú situácie, keď sa tento termín použije s cieľom zdiskreditovať určitý jav a znížiť jeho hodnotu. Vtedy sa stáva negatívnym ideologickým termínom a neslúži na opísanie čohokoľvek, ale sa cielene použije na boj proti nepohodlným myšlienkam či názorom alebo na ich negatívne hodnotenie. V tomto prípade sa vo veľkej miere používajú praktiky založené na sugescii, že hnutiu New Age stoja za chrbtom tajné radikálne organizácie a idealistické heslá stúpencov hnutia New Age sa stávajú iba zásterkou aktivít ohrozujúcich ľudskosť. Takéto presvedčenie však znemožňuje akýkoľvek dialóg so stúpencami iných svetonázorov. Tak sa môže aj kritika ekológie či vegetariánstva javiť škodlivá iba preto, že sa objavuje pod hlavičkou fenoménu New Age.

 

Genéza New Age

Všetko vyššie spomenuté svedčí o tom, že New Age je komplikovaný fenomén, ktorý nemá centrálne riadenie, jednotnú ideológiu, presne určené ciele ani konkrétne formy činnosti, ba ani žiadne deklaratívne formy členstva. Preto možno ľahšie vyjadriť, čím New Age nie je, než podať jeho definíciu. Namiesto syntetického skúmania jeho definovania sa veľakrát stretneme s vymenúvaním mnohých praktík, javov nie vždy obsahujúcich esenciu tohto  hnutia. Ťažkosti pri definovaní sú tiež spôsobené mechanizmom vznikania New Age, ktoré povstalo na križovatke rôznych spoločenských a kultúrnych smerov, tvoriacich zmes trendov, nie vždy do seba zapadajúcich.

Veľkou pomocou v úsilí porozumieť New Age sú otázky na hlavné pramene jeho inšpirácie. Jednou z možných ciest sa stáva pokus charakterizovať kultúrno-spoločenské javy predchádzajúce jeho vzniku. Treba sa lepšie pozrieť aj na prúdy v našej civilizácii, rôzne idey, na ktoré sa odvolávajú ideológovia New Age, idey, ktoré vždy nepochádzajú z takých prameňov, o akých snili sympatizanti New Age.

Predpokladá sa, že hnutie New Age svojimi koreňmi siaha až do starovekej histórie, čerpá z elementov gnózy, židovskej kabaly a experimentuje s mysticizmom. Tieto spomínané elementy obohatené o súčasné vedecké teórie boli prenesené do súčasného sveta, čím utvorili svojho druhu jedinečnú zmes často veľmi odlišných svetonázorov.

 

New Age a gnóza

Medzi sympatizantmi New Age vládne presvedčenie o veľmi blízkom vzťahu medzi nimi praktizovanými ideami a starovekou gnózou. Možno otvorene povedať, že hnutie New Age je súčasnou formou gnosticizmu s charakteristickou - pre neho najhoršou - formou samospasenia. Väčšina koncepcií, z ktorých hnutie čerpá, zdôrazňuje potrebu nadprirodzených vedomostí, zaručujúcich duchovný rast. V tomto prípade možno nájsť fascináciu gnózou, ktorá sa neviaže na nijaký konkrétny náboženský prúd, ale túži človeku iba priblížiť to, čo je blízke všetkým svetonázorovým systémom. Gnóza je ahistorickým poznaním týkajúcim sa tajomstiev sveta, jeho stvorenia a v ňom žijúceho človeka. V dávnych časoch bola určená kňazom, kniežatám a všetkým, čo mali rozhodujúci vplyv na formovanie spoločnosti. Svoje idey opierala o platónsky dualizmus, filozofický smer, ktorý vníma okolitú realitu ako zdeformovaný obraz dokonalého „sveta ideí". Podľa gnózy je človek tvorom uväzneným vo svojej materiálnej schránke a ku skutočnému obrazu ideálneho sveta je schopný priblížiť sa iba pomocou intelektuálneho úsilia. Takéto poznanie je určené iba malej skupine, zatiaľ čo nové svetonázorové hnutia, medzi nimi aj New Age, chcú toto poznanie odhaliť celému ľudstvu, a tým ho doviesť k dokonalosti.

Gnóza človeka privádza k dualistickému videniu a hodnoteniu sveta. Výrazne odlišuje duchovný rozmer od telesného a večný od dočasného. Celé viditeľné stvorenie je podľa gnózy zlé, pretože je podmienené pozemským časom, ktorý pre gnostikov nemá nijaký význam, lebo sa mení iba na netrpezlivé ponáhľanie. Gnostická duchovnosť dištancuje človeka od telesnosti, čím zabraňuje etickému zaobchádzaniu s vecami tohto sveta a v ňom žijúcich ľudí. Sympatizanti gnózy majú zámer využiť - niekedy i bezcitne - čas, ktorý im zostal, ba často i ľudí v ňom žijúcich na realizáciu svojich duchovných cieľov odtrhnutých od tvorivého budovania sociálnej spravodlivosti a ešte väčšmi odtrhnutých od lásky. Hoci ideológia New Age sa výrazne odlišuje od takéhoto chápania sveta a človeka, je potrebné si všimnúť, že existujú sekty a kulty, ktoré takúto ideológiu prijímajú. Ako príklad možno spomenúť Misiu Čajtánju, raealiánov, scientológov, Rodinu lásky a mnohé iné skupiny.

Gnóza v dnešných časoch tvorí súčasť všetkých moderných doktrín, hnutí a kultov založených na tom, že človek je schopný vlastnými silami sa dopracovať k nadprirodzeným vedomostiam, avšak dôležité je povedať, že gnostické idey nie celkom korešpondujú s ideami hnutia New Age, hoci sú výraznou inšpiráciou svetonázorových hnutí tohto prúdu. Ich prítomnosť možno nájsť už v naznačenom dualizme dobra a zla - v gnosticizme, ezoterizme a teozofii.

Gnosticizmus tvorí historický základ gnózy. Týmto pojmom sa označujú náboženské a svetonázorové hnutia, ktoré vznikli v 2. storočí n. l. Tie odhaľovali „skutočné poznanie", ktoré malo rozuzliť odveký problém tohto sveta - existenciálny problém dobra a zla. Pokúšali sa ukázať cieľ a zmysel života človeka, ktorý sa náhodou ocitol v materiálnom svete, nútený žiť a bojovať s nepriateľskými silami. Gnosticizmus, hoci vystupoval v rámci kresťanského náboženstva, nikdy nevytvoril takú herézu, ktorá by bola výlučne s ním spätá. Faktom však je, že značná časť predstaviteľov gnostických hnutí bola vo svojich začiatkoch spätá s cirkvou a sama postava Ježiša sa stala jednou z najdôležitejších súčastí ich učenia. V dnešnom široko chápanom aspekte New Age tvorí ranokresťanský prúd gnosticizmu určitú fázu takzvaného ezoterického kresťanstva, odvodeného od sv. Jána a sv. Pavla. Tento prúd vystupuje proti takzvaným rímskym kresťanským náboženským ideám, ktoré mali byť ovládnuté snahami o pozemskú vládu cirkvi. Prvé spoločenstvá gnostikov pripomínali kresťanské hnutia: hlásali spoločné morálne zásady a preberali kresťanské náboženské obrady. Vzhľadom na zjavnú racionálnosť sa stal tento prúd atraktívny pre mnohých Ježišových stúpencov a tým predstavoval veľké nebezpečenstvo pre nové náboženstvo.

V určitých aspektoch gnóza môže pripomínať i hnutie New Age. Vlastnosťami týchto dvoch ideológií je roztrieštenosť, mnohoznačnosť, návrat k špiritizmu. Gnostici, podobne ako stúpenci New Age, sú prezentovaní ako otvorení, tolerantní ľudia doceňujúci ženský element vnímania reality. Gnostické idey sú však nezlučiteľné s ideami New Age. Pokus o kombináciu oboch svetonázorov je nemožný, lebo jasne odpovedá na otázky týkajúce sa existencie obidvoch prúdov. Vymedzenia ktoréhokoľvek z nich, odpovede na otázky ich identity, ideový obsah, genézu a význam pre dnešnú západnú mentalitu sú výzvou pre mnohých odborníkov. Existujú však zásadné rozpory medzi gnostickou víziou božstva, človeka a sveta a medzi ideami hlásanými New Age. Skúmanie možnosti porovnať tieto dva svetonázory nám môže pomôcť porozumieť, čím hnutie New Age naozaj je a spoznať mechanizmus vzniku jeho svetonázoru, ktorý spočíva v preberaní a uložení ideí tak, aby zapadali do relativistického, už prijatého svetonáhľadu.

 

a) Idea sveta

K zaujímavým záverom sa možno dopracovať pokusmi porovnávať koncepcie okolitého sveta a jeho podstaty. V ideológii New Age má táto koncepcia takmer svätý, preduchovnený, tvorivý charakter, načrtnutý koncepciou monizmu, východnými náboženstvami a závermi súčasnej vedy. Prezentuje sa na rozličných stupňoch: fyzikálnom, zmyslovom a duchovnom, ktoré sa navzájom prelínajú a vďaka človeku, patriacemu do zmyslového sveta, sa v ňom zjednocujú. Svet vo svojej podstate je veľmi podobný, dalo by sa povedať až zhodný s božskou substanciou - Absolútnom. To znamená, že podstata, ktorá nás obklopuje, je k nám priaznivá, vedomá si svojej existencie a neustále sa rozvíjajúca.

Na porovnanie - gnostická kozmológia je najvzdialenejšia chápaniu okolitého sveta ako niečoho nám nakloneného, plného dôvery. Gnóza stavia výrazne do protikladu svet ducha a svet matérie. Výrazný je i dualizmus dobra a zla, svetla a temnoty; prijíma sa existencia Najvyššieho Boha, totožného s Bohom Nového zákona, a Demiurga, Stvoriteľa sveta, totožného s Bohom Starého zákona. Materiálny svet je vo svojej podstate zlý. Ľudská duša je božským elementom uväzneným v matérii a vyslobodiť sa môže iba prostredníctvom poznania, dostupného len neveľkému množstvu ľudí. Gnostické dosiahnutie nesmrteľnosti sa viaže na víťazstvo človeka nad matériou, chápanou ako niečo zlé a cudzie. Na druhej strane v New Age nie je matéria ničím odpudzujúcim, práve naopak, vďaka nej sa môže človek presvedčiť o jednote s božským princípom.

 

b) Idea človeka

Podobne je to aj so vzťahom z hľadiska ľudskej telesnosti a sexuality. New Age vidí v telesnosti a sexuálnej sfére človeka etapy, vďaka ktorým si človek uvedomuje svoju skutočnú podstatu a tvorivú životnú energiu. Stretávame sa s tvrdením, že vyjadrenie lásky pomocou sexu je jedným z najdôležitejších zážitkov potvrdenia existencie Boha: „Sex je prejavom životnej hnacej sily sveta. Sexualita je prejavom životodarnej sily, ktorá je podstatou všetkého" (M. Fox: Pierworodne błogosławieństwo, s. 14). K týmto ideám New Age sa používajú nanešťastie násilne zjednodušené príklady kresťanských svätých, ktorých náboženské osvietenie sa opisuje ako sexuálne vzrušenie (fuj!). Uvádzajú sa príklady sv. Terézie, sv. Jána z Kríža, sv. Františka, pre ktorých bola sexualita vyjadrením nesplnených náboženských skúseností (por. J. White: Świat Ery Wodnika, s. 197). Tvrdenia tohto typu, ak by mali byť prijaté, búrajú kresťanskú koncepciu sexuality, zároveň sú však v protiklade s koncepciami gnózy, ktorú New Age často považuje za svojho predchodcu.

V gnosticizme máme dočinenie s radikálnym nepriateľským postojom k telu, s nedôverou k sexuálnej láske a z nej plynúcich pôžitkov. Láska sa tu chápe ako forma zotročenia človeka svetom. Všetky veci z tohto sveta, po ktorých človek túži, ho (jeho dušu) odvádzajú od skutočného cieľa. Pripútanie sa k akejkoľvek pozemskej veci a ťaženie z toho plynúcich pôžitkov v konečnom dôsledku vedie k uznaniu seba samého za obyvateľa tohto sveta, z ktorého neexistuje únik.

Ako vidieť, idey sveta a človeka sa v prípade gnózy a hnutia New Age od seba výrazne odlišujú. Aby sme boli schopní definitívne poukázať na nedostatok akýchkoľvek konvergencií medzi týmito dvoma svetonázormi, môžeme si priblížiť koncepciu Boha a spasenia.

 

c) Idea Boha

Keď sledujeme idey, ktoré šíri hnutie New Age, môžeme v nich objaviť pokusy o opísanie Božej bytosti: Všadeprítomný, Vševediaci, tvoriaci prapríčinu sveta, On je energiou pomáhajúcou riešiť ľudské problémy, je univerzálnym prameňom, z ktorého môže čerpať každý; bytosť, ktorá zjavným spôsobom preniká každým aspektom ľudského života, Prvotná tvorivá energia - všetky tieto opisy možno nájsť v análoch New Age. Ak by aj v tomto hnutí existovala koncepcia onej Najvyššej bytosti, ťažko v nej nájdeme Boha transcendentného, cudzieho prírode i človeku. Na porovnanie, gnostické chápanie Boha, ktorý je celému materiálnemu stvoreniu neznámy, je celkom odlišné a v chápaní New Age celkom nepochopené. Gnostické systémy sa takisto rozchádzajú s ideológiou New Age v koncepcii spasenia človeka. Hnutie New Age pripúšťa možnosť autosoteriológie (samospasenia), ktorá sa zakladá na dosiahnutí nesmrteľnosti pomocou vlastnej aktivity. V gnosticizme je to práve naopak. V rámci gnostických ideí sa zdôrazňuje vnútorná intervencia, ktorá by oživila driemajúcu duchovnú podstatu človeka a ukázala jej cestu k duchovnej slobode. V rámci gnostických doktrín a presvedčení je teda chybné hovoriť o možnosti spasenia výlučne za pomoci vlastného úsilia.

 

Záver

Porovnávajúc obidva svetonázory - New Age a gnózu - stretávame sa predovšetkým s diametrálnymi, prakticky nezlučiteľnými rozdielmi. Gnóza je svojimi ideami blízka prúdom obsahujúcim antimateriálne, antikozmické náhľady, výrazne vystupuje proti telesnosti, podstate, prírode, teda tým ideám, ktoré sú v myslení New Age postavené na piedestál a kde je dôležitá dokonalosť a božskosť. V tejto súvislosti sa objavujú otázky: Na akom stupni sme schopní hovoriť o New Age ako o neognóze? V čom sa navzájom podobajú? Či za jediný spoločný bod môžeme považovať „gnosis", alebo sú to tajomné vedomosti prinášajúce spásu, ktoré tieto dva svetonázory spájajú? Nech nás takéto otázky provokujú k dôkladnejšiemu skúmaniu nových svetonázorov a k odhaľovaniu veľkého bohatstva našej tradičnej nábožnosti, ale nech nás nezvádzajú pekne znejúce heslá a postuláty priaznivcov tohto nového náboženstva. Všetko to, o čom snívajú stúpenci New Age, je predsa aj v kresťanstve: radosť zo života, veľké mystické zážitky, neustály kontakt s Bohom, ktorý je Osobou a nie iba bližšie opísanou pozitívnou energiou.

Zdá sa, že jediným spôsobom, ako porozumieť hnutiu New Age, je dôkladné štúdium jednotlivých svetonázorových ideí vystupujúcich v rámci tohto hnutia. Faktom zostáva, že disponuje veľmi „peknými" a uchu dobre znejúcimi ideami. Odvolávanie sa na ľudskú slobodu, na boj proti nespravodlivosti, na obavu o duchovný rast, radosť zo života, to všetko sú heslá, ku ktorým sa nemožno správať ľahostajne. Bližšie skúmanie týchto ideí nás však núti postaviť otáznik za tradície, na ktoré sa odvolávajú. Preto možno povedať, že gnostické korene New Age si azda tak ako orientalizmus pomáhajú výsledkami súčasnej vedy - psychológie, astrofyziky, biochémie - a utvárajú iba uchu príjemne znejúce tézy bez objektívnej hodnoty.

 

Piotr Janszek (1971) – absolvent Katolíckej univerzity v Lubline (1999). Magisterskú prácu písal práve na tému Svetonázor New Age a kresťanská koncepcia Boha, človeka a sveta. V súčasnosti študuje odborné štúdium z teológie na Univerzite Kardinála S. Wyszyńského vo Varšave končiace sa jednoročným doktorandským kurzom. V máji t. r. sa stane absolventom Apologetického seminára organizovaného Centrom výskumu nových náboženstiev – Rafael – v Krakove. Je autorom viacerých odborných príspevkov publikovaných v časopise Sekty i fakty.