Stručne povedané - vek Vodnára je okrídlený názov pre obdobie, počas ktorého sa jarný bod bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Predpokladám však, že čitateľ, ktorý sa hlbšie nezaoberá astronómiou, privíta obšírnejšie vysvetlenie.

Zem vykonáva v priestore dva základné pohyby: rotuje okolo svojej osi a obieha okolo Slnka. Pre pozorovateľa na Zemi tieto pohyby na oblohe definujú dve najdôležitejšie kružnice: rovník a ekliptiku. Rovník určuje zemská rotácia - jeho rovina je kolmá na zemskú (rotačnú) os. Rovník na oblohe si možno predstaviť ako priemet pozemského rovníka na oblohu. Hviezda, ktorá sa nachádza na „nebeskom" rovníku, svieti kolmo na rovník. Vďaka tejto polohe má z hľadiska pozorovania významnú vlastnosť: počas jedného dňa ju možno 12 hodín sledovať z ľubovoľného miesta na Zemi. Druhý pohyb Zeme - jej obeh okolo Slnka - určuje tzv. ekliptiku. Je to vlastne priemet dráhy Zeme pri pohľade zo stredu Slnka. Pozorovateľovi na Zemi sa ekliptika javí ako dráha (stredu) Slnka po oblohe voči hviezdnemu pozadiu v priebehu roka. Zemská os je voči dráhe Zeme sklonená o známych 23,5°, a teda aj ekliptika je o tento uhol sklonená voči rovníku. Pretína ho v dvoch význačných bodoch: v jarnom a jesennom bode. Slnko sa v dôsledku pohybu Zeme okolo neho zo dňa na deň posúva po ekliptike. Pri prekročení rovníka z južnej časti ekliptiky na severnú nastáva jarná rovnodennosť, preto tento priesečník nazývame jarným bodom, v druhom priesečníku sa Slnko nachádza v okamihu jesennej rovnodennosti. Jarný bod sa stal akýmsi Greenwichom na nebeskej sfére, určuje na nej nultý poludník.

Ekliptika prechádza cez dvanásť tzv. zvieratníkových súhvezdí; ľudia ich názvy dnes poznajú zväčša ako znamenia horoskopov. V čase vzniku horoskopov, v staroveku, sa Slnko počas „vlády" toho-ktorého znamenia premietalo do súhvezdia s rovnakým názvom; napríklad v čase jarnej rovnodennosti (21. marca) sa Slnko (a teda aj jarný bod) nachádzalo v súhvezdí Barana. Poloha zemskej osi v priestore však nie je stála. Vplyvom najmä nehomogénneho gravitačného poľa Slnka a tiež gravitačných polí ostatných telies slnečnej sústavy na sploštenú zemeguľu zemská os vykonáva precesný pohyb okolo kolmice na ekliptiku - podobne ako detská hračka vĺčik, ak by sme ju postavili na rovinu ekliptiky ako na nejaký obrovský stôl - s periódou 25 725 rokov (platónsky rok). Tým sa stáča voči ekliptike aj rovina zemského rovníka, a teda sa po nej posúva aj ich priesečník, jarný bod. Počas jedného platónskeho roka jarný bod obíde celú ekliptiku, takže v každom z dvanástich zvieratníkových súhvezdí sa nachádza priemerne 2 144 rokov. Tento čas však pre jednotlivé súhvezdia závisí od ich veľkosti a tvaru. Ak vezmeme do úvahy hranice súhvezdí tak, ako ich stanovila Medzinárodná astronomická únia v roku 1925, potom jarný bod vstúpil do súhvezdia Barana okolo roku 1820 pred Kr., do súhvezdia Rýb prešiel okolo roku 45 pred Kr. a do súhvezdia Vodnára prejde až okolo roku 2600; súhvezdie Rýb je pomerne rozľahlé.

Prívrženci veku Vodnára by mali - astronomicky prísne vzaté - ešte 600 rokov počkať. Astrológovia však neberú do úvahy veľkosti súhvezdí, ktorých názvy prevzali ako znamenia horoskopu; ekliptiku rozdelili na 12 rovnakých častí a každému znameniu prisúdili rovnaké obdobie vlády - jeden mesiac. Podobne rozmýšľajú aj stúpenci veku Vodnára; bez ohľadu na rozmery súhvezdia Rýb mu priznávajú len 2144, alebo dokonca len 2000 rokov vlády nad ľudstvom a vstup do veku Vodnára stanovili na prelom milénia.

Na záver chcem zdôrazniť, že ani toto odôvodnenie názvu veku Vodnára ešte neznamená, že je pre nás takéto delenie vekov dôležité, alebo že sa na prelome veku Rýb a Vodnára udeje niečo významné. Mená súhvezdí (Baran, Ryby, Vodnár a i.)  fyzikálne vlastnosti priestoru v sektoroch oblohy, ktoré označujú (prípadne objekty nachádzajúce sa v nich) nijako necharakterizujú. Mená pre obrazce utvorené náhodným zoskupením hviezd vymysleli ľudia, takže ani údaj, v blízkosti ktorého zoskupenia sa práve nachádza jarný bod, nemá na ľudstvo žiaden vplyv.